Adam 732110

Byrokracia (z fr. bureau ako úrad, písací stôl; a gr. kratein ako vládnuť) je vláda činiteľov verejnej správy, vláda úradníctva. Pôvodne vláda úradníkov, pokus o racionálne usporiadanie výkonu verejnej správy a vlády, prostredníctvom hierarchie nadriadenosti a podriadenosti platených zamestnancov. Dnes úhlavný nepriateľ každého bežného občana...
2% 2021
„Ste šťastný vo svojom svete?“ spýtala sa ma kybernetická plechová hlava, ktorá nemá šajnu o šťastí. Tí, čo tomuto úradníckemu robotovi programovali tieto otázky, museli mať zvláštny zmysel pre humor.
„Áno, nadmieru šťastný a spokojný,“ odpovedal som s falošným úsmevom na tvári, avšak tak presvedčivým, že by ho neprekukol ani ten najlepší psychoanalytik.
„Analýza vašej mimiky vyhodnocuje vašu odpoveď ako lož.“
Doriti.
„Za klamanie vášmu pridelenému kurátorovi sa vám zhoršuje celkový posudok,“ upozornil ma android mechanickým hlasom.
„Ospravedlňujem sa,“ snažil som sa pôsobiť sebaľútostne, „ak som klamal, potom v týchto otázkach klamem aj samého seba. Určite by som vedome nič neutajoval pred odborným špecializovaným pracovníkom právno-sociálnych vzťahov.“ Toto určite zožerie.
„Vyhodnocujem vašu odpoveď ako nevierohodnú.“
Poser sa ty sprostá neľudská plechovka.
„Užívate pravidelne svoje medikamenty?“ vyzvedal ďalej kurátor.
„Samozrejme. Každý večer pred spaním si aplikujem čip pod jazykom.“
„Analýza vašej mimiky vyhodnocuje vašu odpoveď ako lož. Za klamanie vášmu pridelenému kurátorovi sa vám zhoršuje celkový posudok.“
Nasrať. Museli im nainštalovať nejakú aktualizáciu, keďže doteraz sa oblbovali podstatne jednoduchšie. Tak dobre, skúsim ísť na to inak:
„Už pri posledných návštevách som vám vravel, že tie čipy mi na úzkosť nezaberajú. Tak načo ich mám brať?“
„Vašu požiadavku registrujeme, aj napriek tomu vám úrad nariadil pokračovať v užívaní predpísaných medikamentov, z dôvodu vašej mimoriadne rizikovej psycho-sociálnej analýzy. Za nedodržiavanie úradne prikázanej liečby sa vystavujete riziku vyhlásenia vášho mentálneho stavu za nesvojprávny.“
Za dodržiavanie úradne prikázanej liečby sa vystavujem riziku zníženia mozgových funkcií na úroveň zeleniny. Radšej zošaliem ako brať to svinstvo.
„Prejdime k ďalšiemu procedurálnemu bodu,“ pokračoval kurátor, „máte jeden nový trestný záznam.“
„Tak moment,“ prerušil som plecháča, „toto je omyl. Súd zamietol obvinenia.“
„Ste Adam 732110?“
„Áno som, ale…“
„Čo ste robili ôsmeho decembra dvetisícstopäťdesiatpäť o nula-jeden-dvanásť miestneho času?“ skáče mi do reči skôr, než stihnem dokončiť vetu.
„Ó áno, vy myslíte toto. Čúral som na chodníku, nočná hliadka mi dala blokovku.“
„Citujem záznam…“
Hups.
„…ozbrojená lúpež kreditomatu, útek z miesta činu, odpor pri zatýkaní, bránenie spravodlivosti, nedovolené ozbrojovanie…“
„Počkať! Svoju búchačku mám legálne, dokonca mi ju vrátili!“ opravil som blbobota, aj keď ten ma len ignoroval a ďalej pokračoval:
„…napadnutie bezpečnostnej hliadky, hrubé osočovanie príslušníkov bezpečnostnej hliadky, pokus o útek z transportéra bezpečnostnej hliadky, pokus o útek zo stanice bezpečnostnej hliadky, pokus o napadnutie spoluväzňa v cele krátkodobého zadržania…“
„Kravina! On začal…“
„Pán 732110,“ opäť ma prerušil, „toto je v poradí váš štyridsiaty ôsmy trestný záznam. Ak by cely vo väzniciach neboli kvôli pretrvávajúcim nepokojom kapacitne preplnené, už by ste v jednej sedeli.“
„Tak po prvé, volám sa Adam. Po druhé, ten kreditomat vylúpil niekto iný, zbraň som mal legálne, jediné čím som sa previnil bolo to, že tí stupidní debiloboti z nočnej hliadky…“
„Za urážku členov policajného zboru sa vám zhoršuje celkový posudok.“
„…tí stupidní debiloboti z nočnej hliadky,“ nasrdene som sa zopakoval, „ma vyhodnotili ako pravdepodobného páchateľa kvôli mojim záznamom, pritom som len čúral na chodníku vo vedľajšej štvrti. No a po tretie…“
„Pán 732110…“ znova ma oslovil tým číslom.
„Adam!“ zavrčal som cez škrípajúce zuby.
„…tento záznam bohužiaľ znižuje váš celkový posudok takmer na nulu.“
Pretočil som očami.
„Prejdime k ďalšiemu procedurálnemu bodu. Pán 732110,“ znova to spravil, za chvíľu ma z vnútra zožerie vlastná žlč, „čo sa chystáte spraviť preto, aby ste napravili svoje celkové hodnotenie a stali sa prínosom pre túto spoločnosť?“
Prínosom pre túto spoločnosť? Tak a dosť!
„Prínosom pre túto spoločnosť?! To akože stať sa úspešným daňovým poplatníkom a vzorným spoluobčanom, ktorý sa ide zodrať len aby si jeho šéfovia srali na diamantových hajzloch? Byť skutočným vzorom pracovníckej triedy, ktorý každý deň ťahá dvadsaťhodinové šichty a médiá ho vystavujú v kyberspotoch ako národného hrdinu, popritom si drbe do seba tie poondiate prášky, ktoré dostáva na prídel, len aby sa z toho jeho organizmus nezosypal? Chceš vedieť, čo som preto spravil ty pozérsky kus šrotu?!“ Tlak sa vo mne vystupňoval na neúnosnú hladinu a tak som len sypal:
„Pracoval som trinásť rokov vo fabrike na výrobu debilných robotov, ktorí majú v hlave nasraté republikánske byrokratické táraniny rovnako ako ty. A chceš vedieť, dementobot, prečo sa tu teraz s tebou musím vybavovať? Lebo vy prešťané plechovky ste sa začali vyrábať samé. Roboti, čo vyrábajú robotov – a svet je týmto oficiálne v piči. Nahradili ste nás - pracovníkov vo fabrikách, v továrňach, všade! Nezamestnanosť v meste je gigantická, do riti posratej, veď sme mesto fabrík, dielní, technomlynov!“
„Za urážku vami prideleného kurátora sa vám znižuje celkový posudok na…“
„Drž už hubu, ty čurák hrdzavý! Mám dokopy päť titulov z odborov superkvantovej fyziky, mechatroniky a kybertechniky. A ako mi to pomohlo?! No ako? Už viac ako šestnásť rokov som nezamestnaný. Každý mesiac chodím a odpovedám na tieto prijebané nezmysly. Jediné, čo som od vás kedy dostal, je podpora, ktorá ma aj tak neuživí - hovnodar od tejto nevďačnej krajiny, ktorej nestojím ani len za to, aby si na mňa našiel čas človek a nie tupý stroj.“
„Za urážku vami prideleného kurátora…“ Táto plechovka ma vôbec nepočúvala. Vystrelo ma zo stoličky a vrazil som päsťami po stole.
„Ty chujostroj! Povedz, ty kódkód, ako koľký nezamestnaný tu dnes sedím?! A koľkí ešte dnes prídu? Myslíš, že ma zaujíma tvoj posudok? Strč si ho do svojho nabíjacieho otvoru. V tejto krajine nezoženiem normálnu prácu ani keby som sa posral. A tým hore je to jedno, lebo sme pre nich len blbé nástroje práce. Dreli sme, aby si tí riťošuci z Utrópie mohli žiť ako v rozprávke. Teraz za nás makajú stroje, ktoré sú trikrát výkonnejšie. Myslíš, že tým geňohltačom záleží na tom, či si nájdem prácu? Tí sa trápia akurát tým, ako znížiť našu populáciu, nenápadne nás vyhladovať k smrti, aby protesty a rabovania nemali priveľký ekonomický dopad na ich drahocennú podrbanú výrobu. Takže počuj, ty blbá hovoriaca chladnička… strč si tú svoju idiotskú plechovú hlavu do termovlnky a zapni na minútu. Do piče!“
„Vaše celkové hodnotenie sa ocitlo v záporných hodnotách. Týmto vás, pán 732110, zaradzujem do najnižšej sociálnej triedy. Vaše šance na pozitívny prínos pre túto spoločnosť sú nulové.“
Na predlaktí sa mi zrazu vysvietil nápis – NEPRISPÔSOBIVÝ.
V žilách mi začala kolovať spaľujúca láva. Na čele mi navrela žila, ktorá išla každou sekundou prasknúť. Tvár som mal červenú ako paradajka.
„Pán 732110, potrebujete privolať lekára?“
„ÁÁÁ!!!“
***
Z kancelárie sa ozval zúrivý mužský krik a silné búchanie. Tisíce pohľadov ľudí v čakárni sa upreli na zatvorené dvere. Za pár sekúnd cez nich naleteli hliadkoboti, ktorí vyniesli rozbitého kurátora a besniaceho muža v putách.
Presne za minútu do kancelárie vošiel nový kurátor. Ozvalo sa pípnutie a nad dverami sa rozsvietilo číslo 732111. Jeden z tisícov ďalších čakateľov sa postavil a vošiel do kancelárie.

Tomáš Staviteľ

Tomáš Staviteľ
Nakoniec som na začiatku. Bez zmyslu. Tak dal som si meno. A napísal svet.

Diskusia

Lukáš Polák
Fajná jednohubka z futuristického úradu práce. Parádne sa to čítalo, aj párkrát sa mi zakrivili pery do úsmevu, akurát si tak vysoko nastavil latku, že som od teba čakal niečo viac, ako len taký jeden bonbónik z celého dezertu, čo vieš ponúknuť.
08.07.2021

Zlodejisnov
Od Gorana čakám dlhé komentáre s pravdivým kritickým hodnotením, z ktorého sa dá poučiť. Lukáš Polák má tie svoje hororovky, krváky a občas hnusné pasáže. Smrtislav Pierko má zas v hlave veľké svety. Pri tebe som si zvykol na prepracované a zaujímavé veci, akými boli Hadonos (aj keď som to prvotne nepochopil, bolo to super) alebo Space Side Story, ktoré ma dostalo. Toto ma ale sklamalo. Ak by to bola poviedka na počkanie, tak super práca, ale trochu mi to príde, že si nestíhal alebo sa ti nechcelo. Popravde aj tvoj štýl, ktorý je cítiť zo všetkých poviedok, sa tu tak trochu stratil. Nevidel som tam proste tvoj charakter.
08.07.2021

Goran
Súhlasím i nesúhlasím s komentármi vyššie. Áno, čakal som niečo epickejšie, ale to, čo som dostal ma nesklamalo, aj takáto komorná "jednoaktovka" môže byť skvelá. A aj je! Čerešničky na tortách mám rád :) Je to naozaj dobrá poviedka a udržuješ si svoju kvalitu, čo si skutočne nastavil dosť vysoko. Je mi jedno či má poviedka 3 strany alebo tridsať strán. Na rozsahu nie až tak záleží (ak vôbec). Je mi jedno či je poviedka postavená na dialógu (rozhovoroch) alebo akcii, je mi tiež jedno či má viac rozmerov a vrstiev alebo iba jednu líniu a jednu rovinu. Všetko je dobré, keď... je to dobré. A toto je dobré, a basta!
Na malom priestore a len cez prehovor jednej postavy sa Ti podarilo vykresliť neutešený (a nie až tak nepravdepodobný) stav jednej antiutopickej spoločnosti. Ani nie komunistickú diktatúru, ani nie kapitalistický režim, ale absurdnú "kafkovskú" byrokraciu. Za to veľké plus. Ďalšie je za mimoriadne milého hrdinu, v ktorom som sa zhliadol :D A ešte ďalšie za veľmi dobre zvládnutú a veľmi dobre a správne odmeranú gradáciu.
Odo mňa si dostal vysoké hodnotenie. Bolo by ešte vyššie, keby prišlo zaujímavejšie rozuzlenie a menej priamočiare vyvrcholenie. Niečo v štýle Ellisonovho "Kaj se, Harlekýne, řekl Tykitak". Áno, brutálna mizéria a absurdná bezútešnosť bola týmto koncom podčiarknutá, ale azda by to chcelo niečo menej predvídateľné a nejaký zvrat... Takto to bola "iba" veľmi dobre vypracovaná ilustrácia jednej vízie budúcnosti.
Každopádne, pre mňa zlatý klinec tohto kola súťaže.
09.07.2021

BocianSara
Úžasne si vystihol tieto sedenia na úrade práce! :D Veľmi si ma bavil a dalo sa tu nájsť všetko z mojich skúseností alebo čo som počúvala z okolia :D Mám rada takéto komornejšie prostredia a vôbec mi nevadia priamočiarosť a očakávané vyvrcholenie pretože si nás tam viedol veľmi skúsenou rukou a držal to na úrovni, nezašiel si priďaleko :)
09.07.2021

Smrtislav Pierko
V tomto kole je to jednoznačne najmenšia poviedka. Zmestila sa do jedného dialógu :D A to úplne stačí. Ten jeden dialóg definoval svet a vystupňoval dianie do vyvrcholenia. Pre moju osobnú skúsenosť ma pobavila už prvá veta :D Každý rok totiž v robote vyplňujeme "dobrovoľný" prieskum spokojnosti zamestnancov. Každý rok sú tam tie isté otázky, len občas prehodia poradie. Jeden rok dali ako prvú otázku: "Moja práca ma baví." Najhorší výsledok za desať rokov :D
09.07.2021

xius
Byrokracia je vzdy zabava. Budem sa hadat do krvi, ze to bola jedina dobra scena v Jupiter Ascending! Paradne si davkoval stupajuce zufalstvo a hnev hrdinu. Pisanie nadavok si si urcite uzil. :)
Mne tam ale chybalo viac toho ozajstneho byrokratickeho boja. Masineria problemov bola spomenuta v rozhovore. Opakovana fraza je velmi sikovna skratka! Ale staci si spomenut na nase kolky a hned mas materialu a materialu na nejaku komplexnejsiu akciu! :) Mne ten rozhovor proste nestacil. Styl a tema slubovalo viac diania. Takto to bola len velmi mala jednohubka. Solidna, ale ten hlavny chod to nenahradi.
16.07.2021

Tomáš Staviteľ
Diky všetkým za váš čas a komentáre :). Určite mám na čom pracovať ;)
18.07.2021

draculin
Moze byt, slusny vytvor. Primerane absurdny aj aktualny. Akurat to je skor len crta, taka mikropoviedocka, nie poviedka. Ako pisal Xius vyssie, kludne to mohlo byt natiahnute na vacsi rozsah a rozsirenim boja trucovanim proti byrokracii.
22.07.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.