„Našli Archu zmluvy!“ týčila sa veľkými hrubými písmenami titulka olemovaná kolážou farebných fotiek. Uchlipol som si z poloprázdneho hrnčeka chladnúcej kávy. Isto sa len snažia zaujať koniec-koncov ako všetky bulvárne plátky. Začal som listovať tenkými stránkami, ktoré rozmerovo ďaleko presahovali náš jedálenský stôl.

Hviezdnu celebritu odfotili nahú na pláži! Opäť plno rozmazaných fotiek od slizkého paparazziho. Inkriminovanú časť rozmazali do takých rozmerov, akoby si pupák nešikovne vyretušovala puberťáčka vo fotoshope. Znechutene som prevrátil list. Tam na mňa čumeli vystrašené kukadlá matiek s deťmi. Hneď vedľa zúrivo zazeral terorista s granátom v ruke. Náhoda? Myslím, že nie. Samozrejme, recept na výživný bio vegetariánsky obed nesmie chýbať.

Zívol som si. Akoby sa všetky správy len opakovali. Akoby si médiá už dopredu napísali nejaké nudné správy a vopchali ich do takého čísla, v ktorom nemali žiadnu veľkú kačicu. Dnes ju „našťastie“ mali a ja som nemusel pozerať na ďalších sedem strán venovaných tomu, ako byť dobrou matkou po tridsiatke.

NAŠLI ARCHU ZMLUVY!

Čítam opäť nadpis z titulky. Na fotke vedľa sa škeril akýsi americký lovec pokladov, ktorý sa vydal na blízky východ, kde prekopával bývalé bojové územia. Pri svojej vytrvalej práci ho zaujal jeden kráter, ktorý odkryl vchod do jaskyne. „Akoby zázrakom sa za tie stáročia nezosypala, ako keby ju chránil sám Boh,“ spomína hrdý objaviteľ.

Samozrejme, treba povedať nejaké úderné slová, ktorými obmäkčí celý kresťanský či nekresťanský svet. Spomínanú archu previezli v najbezpečnejšom modeli lietadla na svete, ktorého názov opäť nemôžem menovať, podobne ako názov denníka či objaviteľa, lebo nechcem porušovať autorské práva. Napokon, nepoznáte ani moje meno, tak sa nemáte u koho sťažovať.

Ale späť k objavu tisícročia, ktorý na druhý pohľad nevyzerá až tak dôveryhodne. Archa totižto vyzerá presne tak ako spomína Biblia: pozlátená urna o určitých rozmeroch z akáciového dreva s krúžkami po bokoch a krídlami sa dotýkajúcimi zlatými cherubmi na vrchu.

Do teraz nič, čo zo skutočných artefaktov minulosti našli, nevyzeralo presne tak, ako to popisovali. Nič. Prečo by Archa mala byť výnimkou? Takých, ako on, tu už bolo. Chceli sa stať známi, slávni a rýchlo zbohatnúť. Videli, že sa im nedarí nič nájsť a peniaze sa rýchlo minuli... Za pár dní, keď expertízy odhalia ich lož, budú opäť v novinách. Tentokrát ale ako falšovatelia a nie ako hrdinovia.

Dopil som posledné kvapky studenej kávy. Čo človek nespraví pre slávu? Čoho všetkého je schopný? Urobil by skutočne hocičo? No nie každý chce byť slávny, niekomu stačí byť „len“ nechutne bohatý, pričom počet núl na ich bankovom konte by bol väčší než v IBAN kóde.

Prečo vlastne odoberám tieto noviny? Ó, jasné, myslel som, že by bolo dobré nazrieť ľuďom do mysle. Vidieť to, čo vidia oni, ma nesmierne fascinuje. Som ohromený týmto stvorenstvom, ktoré ma neprestane vďaka svojej slobodnej vôli prekvapovať. Raz sa sťažujú na biedu, inokedy si žijú ako prasce v žite, no stále sú nespokojní. Neviem, čím to je, ale aj napriek tomu ich mám rád. Skutočne. Mám ich nekonečne rád. Možno si po týchto slovách myslíte, že som nejaký divný úchyl alebo kvietkovaný hipisák, ktorý sa v drogovom omámení nedokáže hnevať na nikoho. Hm, ako by som vám to povedal, keď vy sa vždy nahneváte a vyhlásite ma za imaginárneho klamára? No odhodlám sa to risknúť. Mám vás rád, pretože som váš Stvoriteľ.

A moju nemennú lásku k vám pochopíte až vtedy, keď budete mať po tridsiatke a konečne sa rozhodnete mať dieťa.