Všetko sa zmenilo a Aurora bola vrhnutá do úplne iného sveta. Sveta mágie, nadprirodzených schopností a tajomstiev.
Ako vedieť lietať, keď vás to nikdo nenaučil, len vás vrhli zo strechy?
Enjoy.
Kedysi dávno som vám sľúbila ďalšiu poviedku o bubákoch. A síce som nedokončila žiadnu novú, našla som jednu staršiu, ktorá už dokončená je. Len je príliš dlhá, tak som ju rozdelila na viac častí.
Mnohí hovoria, že náš osud je vopred daný a nič sa nemôže zmeniť. Ale neraz vidíme, že naše skutky môžu odkloniť smer cesty. Niekedy stačí kúsok doprava, alebo doľava a odrazu všetko môže byť iné. Často vidíme, že nejeden z nás nečestne hromadí hmotné statky. Kradne, ničí ľudské životy, necitlivo sa správa k prírode. Nakoniec mu nič nezostane. Všetka snaha- pachtenie vyjde navnivoč, ale koľko bolesti a utrpenia po sebe zanechajú!
Preto každí, by si mal na viditeľné miesto napísať heslo: „Ži a nechaj žiť!“ Nezabudnime, že každý živý tvor má právo na život! Aj človek! Nechcem, aby sa ľudia v budúcnosti dožili toho, že budú stáť frontu pred obchodom, aby si kúpili liter vody a kúsok chleba.
Tento príbeh je o tom, kam môže spoločnosť doviesť nenásytnosť, ľahostajnosť, nemali by sme na všetko hľadieť iba cez peňaženku.
Keď sme veľmi zúfalí a ocitneme sa v situácii, s ktorou si nevieme poradiť, pomoc príde vo forme: ako napríklad starký z minulosti. Niekedy stačí ukázať smer a všetko, akoby zázrakom zapadne na správne miesto. Potom život je odrazu ľahší a krajší.
V mojich príbehoch sa venujem pomoci ľudom v čase, nie všetkým ,ale iba tým, ktorí ma o to požiadajú. Nie naozaj - iba virtuálne. Začnem písať príbeh s otázkou a odpoveď sa na konci dostaví.