Havranie
Noc nie je ako čierne mlieko. Je to kryštáľový luster. Svieti mi na cestu domov. Svietia mi aj listy stromov.
"Chceš sa zohriať?" K nohám mu dopadol balíček. Pomaly ho zodvihol, oheň ho teraz osvetlil lepšie. -Peniaze?!- Päťstoeurové bankovky úhľadne poukladané a zviazané do balíčka, ešte voňali novotou. Pokúsil sa ich prerátať. "Ale týmto tu sa nezahrejem." Pristúpil bližšie. "Naozaj?"
"Spomeň si ako ťa hriali naposledy." "Čo si za ne kúpime?" Opýtala sa ho. "Alebo ich radšej nejako rozumne investujeme?" "A niečo by sme si mali
aj odložiť, na horšie časy." -Tie možno práve teraz nastali...ale nie pre nich!- Opäť pristúpil trošku bližšie k ohňu. -Čím bližšie, tým väčšia zima.-
Len tie peniaze v rukách ho príjemne hriali. Ale vzbudzovali aj obavy. -Kde sa tu nabrali?- Takú tmavú noc v lese ešte nezažil.- -Podľa čoho sa má orientovať, aby prišiel domov včas?- Chcel by osláviť koniec roka tak, ako sa patrí.
A potom sa milovali, hlboké vzdychy na posteli plnej rozhádzaných bankoviek. Ak aj nejaké počas hry lásky znehodnotili, nevadí, stále ich ostáva viac než dosť. "A za čo je táto odmena?"- Šepkala mu do ucha. "Za dobre odvedenú prácu." Už dávno zabudol, kým vlastne je. -Tým dobrým alebo tým zlým policajtom?- -Poľovníkom, ktorý bez zľutovania stláča kohútik brokovnice mieriacej na mladého a neskúseného srnca?- -Aj on bol kedysi mladý a neskúsený.- Opäť krôčik dopredu. A ešte väčšia zima. -Ako to tí dvanásti môžu pri ňom vydržať?- Sedia tam bez pohnutia, nikoho a nič si nevšímajú.-
-To sa teda dostal do dobrej partie- - A teraz sa na neho vysrali.- -Ale on s nimi vydrbe.- -Nikomu nič nepovie a rodina zostane zabezpečená.- -Nie je to až také zlé, až na tú hroznú zimu.- Zase jeden krôčik bližšie. Spozornel. Najväčší a najstarší z nich sa náhle zodvihol a prísne sa na neho pozrel. Vyzeral prapovidne. Trochu mu pripomínal otca, ale čím, to nevedel. Hlboké vrásky, dlhé biele vlasy a dlhá brada akú nosia rusínsky popovia. - Tak áno, život v horách je tvrdý a bez civilizačných vymožeností.- "To mi poradil advokát", bránil sa pocitu viny sršiacemu z toho pohľadu. Bradatý na to nič ale odstúpil nabok. Za ním stáli dve útle postavy. Lepšie povedané postava a postavička. Žena mala dlhé blond vlasy, odľahlo mu, ani nevedel prečo, že to nie je tá jeho. Chlapec mohol mať tak dvanásť rokov. "To musí byť nejaký omyl," vyhŕkol. "Spoznávaš ich?" Pokrútil hlavou. "Choď s nimi, títo ťa zavedú domov." Napadlo ho: -Koľko za to budú chcieť?- A silnejšie zovrel balíček v dlani. Vedel, že musí ísť. Nebola to Bradatého prosba ale rozkaz a radšej nechcel vedieť, čo by sa dialo, keby ho nesplnil. Zrazil opätky a takmer zasalutoval.
Dvojica pred ním nešla ani pomaly ani rýchlo. Držali sa za ruky a zdalo sa, že sa o neho vôbec nezaujímajú. Po celú cestu nepreriekli ani jediné slovo. Cesta sa kľukatila, točila, vlnila a keď liezol do kopca, tak si všimol, že sa vôbec nezadýchal. Ale to odporné ticho ho ťažilo, "odpočiňme si," navrhol. To nemal robiť. Obidvaja sa pomaly naraz otočili a z miest, kde má každý normálny človek oči im vyleteli kŕdle čiernych havranov a s krikom sa pustili rovno do neho. Rukami si chránil tvár aj hlavu, /stratil pri tom balíček/ a asi bol rýchlejší lebo im ušiel. Postavil sa na najbližšiu skalu a v rednúcej tme si obzeral okolitú krajinu. Vôbec ju nespoznával. Pocítil únavu a aby ju zmiernil, sadol si na skaly. Ani nevedel prečo, položil si hlavu do dlaní a rozplakal sa.
MiroSlava
Tak ako ma trápi veta nahá, tak čiarka aj bodka vyzývavá.
Diskusia
BocianSara
Ahoj :) Neviem čím to je ale tvoje texty vyznievajú len ako prvotná myšlienka. Aj tu to celé vnímam ako experiment, ktorý nevyšiel. Čitateľ vôbec nemá šancu zistiť kto je rozprávač (mení sa v priebehu?), kto sú ostatné postavy a čo je vlastne dejom tohto textu. O poviedke tu reč naozaj byť nemôže. To je strašná škoda! Za kvalitným textom je vždy veľa roboty a treba si k nemu sadnúť a dôkladne s ním pracovať, rozvíjať postavy aj myšlienky. To, že ty mu rozumieš bohužiaľ nestačí a musíš to čitateľovi podať vo forme, ktorú by pochopil. Z tvojich textov mám vždy dojem, že vieš písať a mali by byť dobré, možno časom aj vynikajúce. Veľmi by som chcela aby ma tvoj ďalší príspevok zaujal :)
14.03.2021
Ahoj :) Neviem čím to je ale tvoje texty vyznievajú len ako prvotná myšlienka. Aj tu to celé vnímam ako experiment, ktorý nevyšiel. Čitateľ vôbec nemá šancu zistiť kto je rozprávač (mení sa v priebehu?), kto sú ostatné postavy a čo je vlastne dejom tohto textu. O poviedke tu reč naozaj byť nemôže. To je strašná škoda! Za kvalitným textom je vždy veľa roboty a treba si k nemu sadnúť a dôkladne s ním pracovať, rozvíjať postavy aj myšlienky. To, že ty mu rozumieš bohužiaľ nestačí a musíš to čitateľovi podať vo forme, ktorú by pochopil. Z tvojich textov mám vždy dojem, že vieš písať a mali by byť dobré, možno časom aj vynikajúce. Veľmi by som chcela aby ma tvoj ďalší príspevok zaujal :)
14.03.2021
8HitBoy
Nechcem to zbytočne rozpitvávavať, lebo to asi nemá úplne zmysel, ale sú tam gramatické chyby, problémom je absolútny chaos v rozprávaní príbehu (je tam príbeh?) a z toho vyplývajúca nepochopiteľnosť pre čitateľa, vrchol je nový odsek uprostred vety. Zátvorka cez lomítka v poviedke? Whoa.
Na čom sa dá stavať, sú občasné celkom pekné obrazy a výber slov, ale bude to ešte kusisko roboty. Drž sa!
14.03.2021
Nechcem to zbytočne rozpitvávavať, lebo to asi nemá úplne zmysel, ale sú tam gramatické chyby, problémom je absolútny chaos v rozprávaní príbehu (je tam príbeh?) a z toho vyplývajúca nepochopiteľnosť pre čitateľa, vrchol je nový odsek uprostred vety. Zátvorka cez lomítka v poviedke? Whoa.
Na čom sa dá stavať, sú občasné celkom pekné obrazy a výber slov, ale bude to ešte kusisko roboty. Drž sa!
14.03.2021
Kei
Úprimne, nemám slov. Vadí mi na poviedke toľko prvkov, že ani neviem kde začať, tak začnem slovenčinou. Ak vezmem jednotlivé vety každú zvlášť, tak nemám veľmi čo vytknúť a autor by za diktát dostal jednotku. Ale celok pôsobí dosť katastrofálne. Spôsob ako je poskladaná reč, uvádzacie vety a predpokladám, že aj myšlienky, je chaotický. A možno tie pomlčkové pripomienky sú rečou rozprávača? Snáď takýto prejav dáva zmysel osobe, ktorá to písala, pretože autor vie o tom, o čom píše podstatne viac než čitateľ, ktorý dostane len výsek príbehu. Teda aspoň by mal vedieť viac, keď už to píše.
Teraz k obsahu - je to ako zle poskladaná skladačka, kde každý diel je z inej sady. Je tu nejaká osoba, s ktorou sa rozpráva iná osoba, jeden z nich úpenlivo nahlas rozmýšľa. Netuším ktorý, alebo žeby to bol niekto tretí? Nejaký našepkávač? Veď sme zameraní na fantasy a scifi poviedky, tak by tam mal byt aj taký prvok, no ešte ho musím niekde nájsť. Takže nejako získajú prachy, pomilujú sa a potom čo? Iná poviedka? Iný pohľad? Netuším. A o čo tu vlastne išlo? Samozrejme že sa nejaké možnosti rysujú, ale sú to len moje dohady.
--
Pred tým, než svoje dielo autori zverejnia, by sa mali naozaj zamyslieť, či ich text spĺňa kritéria poviedky.
14.03.2021
Úprimne, nemám slov. Vadí mi na poviedke toľko prvkov, že ani neviem kde začať, tak začnem slovenčinou. Ak vezmem jednotlivé vety každú zvlášť, tak nemám veľmi čo vytknúť a autor by za diktát dostal jednotku. Ale celok pôsobí dosť katastrofálne. Spôsob ako je poskladaná reč, uvádzacie vety a predpokladám, že aj myšlienky, je chaotický. A možno tie pomlčkové pripomienky sú rečou rozprávača? Snáď takýto prejav dáva zmysel osobe, ktorá to písala, pretože autor vie o tom, o čom píše podstatne viac než čitateľ, ktorý dostane len výsek príbehu. Teda aspoň by mal vedieť viac, keď už to píše.
Teraz k obsahu - je to ako zle poskladaná skladačka, kde každý diel je z inej sady. Je tu nejaká osoba, s ktorou sa rozpráva iná osoba, jeden z nich úpenlivo nahlas rozmýšľa. Netuším ktorý, alebo žeby to bol niekto tretí? Nejaký našepkávač? Veď sme zameraní na fantasy a scifi poviedky, tak by tam mal byt aj taký prvok, no ešte ho musím niekde nájsť. Takže nejako získajú prachy, pomilujú sa a potom čo? Iná poviedka? Iný pohľad? Netuším. A o čo tu vlastne išlo? Samozrejme že sa nejaké možnosti rysujú, ale sú to len moje dohady.
--
Pred tým, než svoje dielo autori zverejnia, by sa mali naozaj zamyslieť, či ich text spĺňa kritéria poviedky.
14.03.2021
Goran
Uhm, čo to bolo? Ja mám veľmi rád experimentálnu literatúru aj postmodernu, aj surrealizmus, čoby nie... Lenže toto mi prišlo ako voľné radenie asociácií len extrémne zľahučka previazané nejakou stužkou rozprávania. Nič viac. Mohla by byť z toho zaujímavá poviedka či nejaký iný, no príbuzný prozaický útvar, ale takto... ? Zo všetkého to naozaj najviac pripomína zápisky o nejakom sne, než čokoľvek iné. Ale "zápisky" nestačia. Pritom bola anotácia prekrásna. Vymenil by som síce neokrôchane znejúci "luster" za uhladenejšiu "lampu", ale inak to bolo krásne, pripomínalo mi to verše nezoradené pod seba, ale vedľa seba. Ale tých pár básnických viet tiež nestačí.
14.03.2021
Uhm, čo to bolo? Ja mám veľmi rád experimentálnu literatúru aj postmodernu, aj surrealizmus, čoby nie... Lenže toto mi prišlo ako voľné radenie asociácií len extrémne zľahučka previazané nejakou stužkou rozprávania. Nič viac. Mohla by byť z toho zaujímavá poviedka či nejaký iný, no príbuzný prozaický útvar, ale takto... ? Zo všetkého to naozaj najviac pripomína zápisky o nejakom sne, než čokoľvek iné. Ale "zápisky" nestačia. Pritom bola anotácia prekrásna. Vymenil by som síce neokrôchane znejúci "luster" za uhladenejšiu "lampu", ale inak to bolo krásne, pripomínalo mi to verše nezoradené pod seba, ale vedľa seba. Ale tých pár básnických viet tiež nestačí.
14.03.2021
MiroSlava
Ahojte, ďakujem za komenty, hm rozprávač je iba jeden, pomlčkami som vyjadrila jeho myšlienky, úvodzovkami priamu reč /v minulom ale aj v prítomnom čase/ pri rozhovore s dvanástym najstarším. /Tí sú vlastne tými fantastickými postavami, odmeriavajúcimi čas/ rozprávača nachádzajúceho sa medzi životom a smrťou. Bol to policajt, možno dobrý, možno zlý a snaží sa rozpomenúť si na to kým bol, čo chcel, pre čo žil a čo ho napĺňalo. Chlapec a žena sú prízrakmi dávno mŕtvych - omylom usmrtených ľudí, ktorým sa nedostala svetská spravodlivosť. Až keď rozprávač pocíti fyzickú únavu a uľaví si slzami, môže prejsť na druhú stranu, odkiaľ niet návratu. Mrzí ma, že vás tak mätú tie pomlčky a úvodzovky a trápi ma neporozumenie poviedke.
14.03.2021
Ahojte, ďakujem za komenty, hm rozprávač je iba jeden, pomlčkami som vyjadrila jeho myšlienky, úvodzovkami priamu reč /v minulom ale aj v prítomnom čase/ pri rozhovore s dvanástym najstarším. /Tí sú vlastne tými fantastickými postavami, odmeriavajúcimi čas/ rozprávača nachádzajúceho sa medzi životom a smrťou. Bol to policajt, možno dobrý, možno zlý a snaží sa rozpomenúť si na to kým bol, čo chcel, pre čo žil a čo ho napĺňalo. Chlapec a žena sú prízrakmi dávno mŕtvych - omylom usmrtených ľudí, ktorým sa nedostala svetská spravodlivosť. Až keď rozprávač pocíti fyzickú únavu a uľaví si slzami, môže prejsť na druhú stranu, odkiaľ niet návratu. Mrzí ma, že vás tak mätú tie pomlčky a úvodzovky a trápi ma neporozumenie poviedke.
14.03.2021
MiroSlava
Lampa je fajn, len v živote som sa zatiaľ stretla iba s kryštálovým lustrom ;).
14.03.2021
Lampa je fajn, len v živote som sa zatiaľ stretla iba s kryštálovým lustrom ;).
14.03.2021
Kei
Nápad, ktorý si popísala, je fajn. Ale jedine, čo som pochopila z poviedky, že jedna postava je policajt. Odporúčala by som začať najprv nejakými štandardnými poviedkami, takými, kde nie sú potrebné myšlienky postavy pre pochopenie, alebo kde bez pomocnej priamej reči napísané, že policajt si myslel to a to.
Pretože je tu jedna vec - rozprávač a postava v poviedke vôbec nemusia byť tou istou postavou a u teba to nemá čitateľ odkial zistiť, môže to vnímať tak aj tak a potom má z toho chaos.
15.03.2021
Nápad, ktorý si popísala, je fajn. Ale jedine, čo som pochopila z poviedky, že jedna postava je policajt. Odporúčala by som začať najprv nejakými štandardnými poviedkami, takými, kde nie sú potrebné myšlienky postavy pre pochopenie, alebo kde bez pomocnej priamej reči napísané, že policajt si myslel to a to.
Pretože je tu jedna vec - rozprávač a postava v poviedke vôbec nemusia byť tou istou postavou a u teba to nemá čitateľ odkial zistiť, môže to vnímať tak aj tak a potom má z toho chaos.
15.03.2021
YaYa
Možno by si mala viac myslieť na to, kto je tvoj čitateľ. Nedávno som to už písala niekomu inému. Ak chceš písať pre nás, fantastov odchovaných na vesmírnych dobrodružstvách či prsteňoch moci, musíš im dať príbeh. Uveriteľné postavy ako kamarátov, dej vedúci odniekiaľ niekam. Experimenty sú fajn, ale skôr sa budú tolerovať niekomu, kto má už odpísané, alebo básnikovi dada. Táto poviedka skončila tak, že jediným cieľovým čitateľom si ostala ty sama. Čiže pre začiatok by som ti radila napísať niečo, kde budeme mať šancu pochopiť, čo sa deje. Takto je to naozaj ako pomiešaný fotoalbum. Možno sa mi niektorý záber aj páči, ale spolu nehovoria príbeh. A pravopisné okienko: ten luster by mal byť v prvom rade krištáľový (čiže vyrobený z brúseného skla, viac tu - https://jazykovaporadna.sme.sk /q/9363/).
15.03.2021
Možno by si mala viac myslieť na to, kto je tvoj čitateľ. Nedávno som to už písala niekomu inému. Ak chceš písať pre nás, fantastov odchovaných na vesmírnych dobrodružstvách či prsteňoch moci, musíš im dať príbeh. Uveriteľné postavy ako kamarátov, dej vedúci odniekiaľ niekam. Experimenty sú fajn, ale skôr sa budú tolerovať niekomu, kto má už odpísané, alebo básnikovi dada. Táto poviedka skončila tak, že jediným cieľovým čitateľom si ostala ty sama. Čiže pre začiatok by som ti radila napísať niečo, kde budeme mať šancu pochopiť, čo sa deje. Takto je to naozaj ako pomiešaný fotoalbum. Možno sa mi niektorý záber aj páči, ale spolu nehovoria príbeh. A pravopisné okienko: ten luster by mal byť v prvom rade krištáľový (čiže vyrobený z brúseného skla, viac tu - https://jazykovaporadna.sme.sk /q/9363/).
15.03.2021
Goran
No samozrejme, že môže byť aj lampa a nie len luster :) myslí sa tým, samozrejme, závesná lampa. A budem hnidopich - v tomto prípade krištáľová, nie kryštálová. Aha, už to tu spomínala Yaya... tak nič. Ja upozorním, že neuškodí, keď sa ujednotíš v spôsobe, akým píšeš priamu reč. Miešať úvodzovky s pomlčkami nie je šťastné, ale dá sa to v prípade, že je to hrdinov vnútorný monológ. Ale pre väčší a lepší prehľad nedávaj do jedného bloku rozhovory s dejom. Oddeľuj text. Najistejšie bude, a nič tým rozhodne nepokazíš, ak dáš prehovor jednej postavy vždy do samostatného odseku. Miatlo by to čitateľa, aj keby sa v próze dalo ľahšie orientovať.
A ja síce mám veľmi rád aj neštandardné, nekonvenčné prózy, ba vyložene avantgardné, ale musia mať predsa len "hlavu a pätu". Nemám nič ani proti alegóriám a symbolistickej próze a pod., ale predsa len by mala v sebe obsahovať aspoň čo to z fantastiky. Veď sme predsa na portáli zameranom na fantastiku... Síce píšeš o tom, že tu je prítomná a vysvetľuješ to, ale čitateľ to nemá šancu dešifrovať. Pokiaľ budeš písať špecifické prozaické útvary ako črty, reflexie, impresie atď., tu si asi čitateľa nenájdeš, lebo čitateľ čaká poviedku... Dej, rozprávačstvo, príbeh, charaktery, opisy, akciu, dialógy, pointu... Výnimky síce môžu byť, ale výnimky by mali potvrdzovať pravidlo :) Navyše, ani experimentálna próza by nemusela byť práve kratučkým textom a veľmi zmäteným, skoro sa mi žiada povedať halucinačným (ale horšie je, že dojem, ktorý z nej čitateľ má, nie je azda ani autorovým úmyslom). Posolstvo príbehu je síce veľmi pekné, až také ezoterné, ale opäť: bez Tvojho vysvetlenia ho sotva niekto pochopí.
15.03.2021
No samozrejme, že môže byť aj lampa a nie len luster :) myslí sa tým, samozrejme, závesná lampa. A budem hnidopich - v tomto prípade krištáľová, nie kryštálová. Aha, už to tu spomínala Yaya... tak nič. Ja upozorním, že neuškodí, keď sa ujednotíš v spôsobe, akým píšeš priamu reč. Miešať úvodzovky s pomlčkami nie je šťastné, ale dá sa to v prípade, že je to hrdinov vnútorný monológ. Ale pre väčší a lepší prehľad nedávaj do jedného bloku rozhovory s dejom. Oddeľuj text. Najistejšie bude, a nič tým rozhodne nepokazíš, ak dáš prehovor jednej postavy vždy do samostatného odseku. Miatlo by to čitateľa, aj keby sa v próze dalo ľahšie orientovať.
A ja síce mám veľmi rád aj neštandardné, nekonvenčné prózy, ba vyložene avantgardné, ale musia mať predsa len "hlavu a pätu". Nemám nič ani proti alegóriám a symbolistickej próze a pod., ale predsa len by mala v sebe obsahovať aspoň čo to z fantastiky. Veď sme predsa na portáli zameranom na fantastiku... Síce píšeš o tom, že tu je prítomná a vysvetľuješ to, ale čitateľ to nemá šancu dešifrovať. Pokiaľ budeš písať špecifické prozaické útvary ako črty, reflexie, impresie atď., tu si asi čitateľa nenájdeš, lebo čitateľ čaká poviedku... Dej, rozprávačstvo, príbeh, charaktery, opisy, akciu, dialógy, pointu... Výnimky síce môžu byť, ale výnimky by mali potvrdzovať pravidlo :) Navyše, ani experimentálna próza by nemusela byť práve kratučkým textom a veľmi zmäteným, skoro sa mi žiada povedať halucinačným (ale horšie je, že dojem, ktorý z nej čitateľ má, nie je azda ani autorovým úmyslom). Posolstvo príbehu je síce veľmi pekné, až také ezoterné, ale opäť: bez Tvojho vysvetlenia ho sotva niekto pochopí.
15.03.2021