Liris doma

Zmyslom je cesta nie cieľ. Ale niekedy je to aj naopak. Osamelý vojak, sám šteká v poli. Vlk v ovčom rúchu túžiaci po pohladení.
Filmová história scifi
JANOM
" Napime sa vína", navrhla kráľovná. Janomovi aj sebe naliala husté červené do vzácnych čiaš. Prištrngli si , opatrne si odpil. V hlave cítil, nie, počul šum lístia bez krokov, ktorý sa miešal so šepotom. Pokúšal sa v ňom rozoznať slová. -Liris!- Konečne sa ozýva! Pohľadom sa stretol s kráľovniným. Mala oči havranov. "Nuž, aké správy mi nesieš?" "Poznáte Arakona?" Prikývla a položila pohár na stôl. Na prstoch sa jej zaleskli prstene. Počul už tie novinky od koniarov, ktorých navštívil ako prvých. Kráľ zomrel a kráľovnej sa narodilo dieťa, chlapček. - Má tu Liris vôbec ešte nejaké miesto?- "Mal som tú česť žiť na jeho panstve." " V zajtí." Kráľovná mlčala. " A Liris?" "Čo sa s ňou stalo?" Opäť sa ozvala z diaľky - Janom, kde si?- "Neviem, celé tie roky som ju nevidel," zaklamal. Kráľovná si vzdychla. "Ale ušli ste spolu!" Našťastie sa však ďalej nevypytovala. "Pracovitá ruka sa tu vždy zíde." "Si tu vítaný. " "Aj to dievčatko, ktoré si priviedol so sebou." "Ale, ak by si sa o Liris niečo dozvedel, musíš mi to hneď oznámiť!" "Rozumieš?" "Áno, kráľovná a ďakujem."
STOPA
Spomalila a spoznala Janomove tlčúce srdce, jeho hlas, ktorého slová jej nepatrili a ešte nejaký iný hlas?... Rozoznávať zvuky sa jej vlčom kožúšku darilo ešte lepšie. -Janom, počuješ ma?- -Liris!- - Práve sa vraciam od tvojej matky.- -Ak by si sa chcela vrátiť domov, nesmie sa o tom nikto dozvedieť.- -Nikto okrem mňa.- Váhala. Takto sa domov aj tak vrátiť nemôže. Môže ho však ľahšie nájsť a Janom sa "hovoriacej" vlčice nezľakne, nikdy sa ničoho len tak nezľakol, nedal sa zmiasť...- Ďakujem ti kamarát, ešte sa ozvem. - Zastala a privoňala k zemi.
Arakon zavyl a zaškrípal zubami. Búchal si hlavu o strom, to ho ukľudnilo. -Mňa neoklameš!- - Už som ťa skoro mal!.- - A teraz aby som sa takto pešo pobral domov.- - Kde je kôň a kde Radko, aby ma podoprel!?- Striaslo ho od zimy. -Možno sa zahrejem behom-, pomyslel si a rozbehol sa po štyroch. Neskryjejeee ju les! Cítil jej vôňu, dráždila ho. - Vaúúúúúúúú,- skríkol keď mu skalka rozrezala dlaň. -Zošalel som?- Prečo si myslím si, že som...Vlk?-
Nevládala potlačiť predstavu šťavnatej srnčiny. Krv len tak strieka na všetky strany aj dolu hrdlom, horúca a výdatná. "Preboha živého o čom to premýšľam? " "Vlčia strava by mi nikdy nechutila!" "Nikdy, nikdy, nikdy"... Potkla sa a prekopŕcla, už takmer nevidela od hladu. Postavila sa už opäť ako človek. Na páse jej visela plátená taštička a v nej suchý chlieb. Nič lepšieho nikdy nejedla. Zapila ho hrudkou snehu. Hneď sa jej veselšie kráčalo
DOMOV.
Núdza a šťastie zároveň ju priviedli tam, z kade pred rokmi utiekla. Pripojili sa k nim zvedavá opatrnosť a obozretnosť, takmer vlčia. Schopnosť komunikovať s Janomom na diaľku jej pomohla zorientovať sa v lese. Pod plášťom noci a s tichým hlasom v hlave sa dostala až k jeho skromnému príbytku hlavného koniara . "Janom", dotkla sa ho nežne pohľadom a zabanovala, že sa mu nemôže so všetkým zdôveriť. Hneď a zaraz! " Liris!"
"Podarilo sa nám to!" Smial sa a stisol ju pevne v náručí a nepúšťal ju a ona sa cítila v bezpečí jeho mocných rúk, neopísateľne dobre.- "Ako sa má Nina?" " Je v poriadku? " "Živá a zdravá, pomáha v kuchyni." " Ty si nám vtedy zachránila kožu. " "Liriska panenka skákavá." Zasmial sa a pustil ju z objatia. Zaknísala sa. "Nevedel som sa s tebou spojiť." "Nič nepomáhalo, odpovedalo mi iba ticho alebo šum, ale nikdy nie ty." Už to nevydržala, nadýchla sa a všetko mu vyrozprávala. "Dáme si teraz niečo dobré pod zub." "Čo si jedla, keď si žila so svorkou?" "Hladovala som, spolu s nimi." " Vlci nehodujú každý deň." "Viem", usmial sa. " A aj ja mám pre teba novinky."
Nevedela sa tej vôni dosýtosti nadýchnuť. "Mama", šepla a zaborila si nos medzi jej prsia a na celkom malú chvíľočku stratila pojem o čase a priestore. Matka ju od seba jemne odstrčila, "už by aj stačilo." Stále ju však držala za ruky, "ukáž sa dcéra moja ako si sa zmenila?" "Zato vy ste sa vôbec nezmenili, mamička," švitorila Liris. "Počula som"..."Dobre, máš brata." Liris sa mäkko usmiala. Ešte nevedela, či by jej to malo vadiť alebo nie. -To sa uvidí neskôr-, pomyslela si. "A čo otec? "Ochorel a zomrel." -Ochorel a zomrel-, zopakovala si Liris. "Ostali ste na všetko sama?" Kráľovná sa pousmiala: "ako vidíš." "A čo ty, kde si bola?" "Túlala si sa?" Čo si robila?" Liris sa zháčila. Predstavila si ako matke opisuje do najmenších podrobností čo všetko robila na panstve Arakona vlka.- Čo za potupný život to žila?- -Ale dalo sa inak?- -S Janomom sa dohodli, že to zostane ich spoločným tajomstvom.- " Nie je to zaujímavý príbeh", zahovorila, "prišla som sem kvôli niečomu inému." "Rada by som vám ponúkla svoje služby pri ostrahe hradu." Matka povytiahla obočie. - Viete, ja sa viem premeniť na vlka.- Smiešna predstava, našťastie to nepovedala nahlas. "Čo si pamätám, v boji si nikdy nevynikala." Liris neuhla pohľadom. "Verte mi, že mám schopnosti, ktoré Vám môžu dobre poslúžiť." " A zase sa začnem zdokonalovať v šerme aj v inom boji," dodala rýchlo. Kráľovná sa mračila, -bude musieť požiadať hradnú stráž aby na Liris dohliadli a chránili ju.- -Budú mať starosti navyše, ale možno by jej mala dať šancu.- -Jej aj sebe.- -Žila sama a možno u Arakona?- A prežila.- " Dobre Liris, môžeš sa pripojiť k stráži." Kľakla si k jej nohám a pobozkala jej ruku.
"Naša malá princezná sa príliš nezmenila, iba trochu povyrástla", privítal ju rehot. Quido na ňu žmurkol - "súboj?" "Cink!" K nohám jej dopadol meč. Obklopilo ich zarazené ticho. "Quido", zaprosila "na takýto boj nie som ešte pripravená." "Tvojou úlohou bude ma naň pripraviť." "Opäť ma začneš priúčať šermu a pomôžem vám pri strážení okolia." -Čo jej mal na to povedať?- Čo narobíš, je to princezná a s ňou prichádzajú aj rozkazy, ktoré treba plniť-,pomyslel si namrzene. "Tak vitaj medzi nami, Liris."
Všímala si, čo jej pomáha k premene. Stále však tomu viac nerozumela ako rozumela. Keď tie vzácne chvíľky nastali dobre ich využila. Zakrádala sa za pachom zvierat /dobre vedela prečo/ aj ľudí. Za "vôňou" prepotených šiat, mastnej slaniny, vyhasnutých ohnísk, spotených konských chrbtov, pyžma, železitej vôni krvi a odhaľovala náhodných cestujúcich - najčastejšie obchodníkov ale aj tulákov, igricov, dedinčanov. Aj tých, ktorým by sa najradšej vyhla, keby mohla. Tým sa oči aj zuby leskli horšie ako vlkom. Páchlo z nich zlo a prerážalo všetko. Nikdy nezasýtená večne hladná svorka, prahnúca
po krvi. Pri ich stopovaní musela byť zvlášť opatrná. Hradnej stráži podávala veľmi presné opisy a pohyb návštevníkov, ktoré si spolu s ňou mohli ľahko overiť. Postupne si získavala ich rešpekt. Aj dôveru. A opäť sa začala zblízka priúčať boju. "AU!"
Prvý diel:
Druhý diel:
Tretí diel:

MiroSlava

MiroSlava
Tak ako ma trápi veta nahá, tak čiarka aj bodka vyzývavá.

Diskusia

Goran
Nebudem priamo hodnotiť... je to len jeden diel a tá časť nepôsobí úplne funkčne osamote - ako samostatná jednotka. Je to vlastne seriál a ten možno komplexne a zodpovedne zhodnotiť až na konci, až ako celok, ale poviem ti, že mám slabosť na vlkolakov, táto tematika a i symbolika je skoro fetišom a nemožno textu uprieť istú poetiku, no jedným dychom dodávam ako veľmi próze ublížilo, že si si ju poriadne neprekontrolovala, nestrávila nad ňou viac času. Zbytočné pravopisné chyby, preklepy, chyby z nepozornosti a nesprávne použitie niektorých výrazov, ba i celá koncepcia tejto časti napovedá, že je to šité horúcou ihlou, čitateľa musí odradiť fakt, že spisovateľ to tak trochu odflákol (a ani si po sebe text poriadne neprečítal - alebo nedal niekomu prečítať a opraviť, lebo aj ja robím veľmi veľa chýb - myslím, že mnohí z nás). Nepôsobí to skrátka dobre.
Nauč sa správne písať priamu reč. Buď používaj úvodzovky alebo to rieš cez pomlčky. Buď alebo. Ešte by sa dalo pochopiť, že pre vnútorné monológy používaš iný znak ako pre dialóg, ale v oficiálne publikovanom texte sa to skrátka nerobí, nikde to nenájdeš. Môžeš to odlíšiť jednoducho tak, že tam tie úvodzovky (pri vnútorných prehovoroch) nedáš. Aj to sa robí a to nie je chyba, prípadne sa uchýliš k nepriamej reči alebo iným menej často používaným spôsobom záznamu rozprávania postáv. Ale hlavne nedávaj do jedného bloku textu dialógy. Je to potom neprehľadná masa, na ktorú sa nedá dobre sústrediť. Čo jedna veta, teda zle... čo jedno vyjadrenie postavy (nech je tá veta jedna alebo celé pásmo viet) - to do samostatného riadku, respektíve odseku.
Používanie lomky nahrádza najčastejšie spojku. Dievča / chlapec. Teda dievča alebo chlapec. Ak chceš použiť vo vete odbočku či nejakú poznámku, použi klasickú zátvorku, alebo stačia aj obyčajné čiarky.
10.02.2021
BocianSara
Ahoj. Prečítala som si teraz všetky časti série, tak to budem komentovať celé spolu. Pre mňa príbeh skvelý, len časť po časti sa v ňom začínam strácať. Určite mi vadilo, že som sa o časovom skoku dozvedela až po určitých scénach a nie v momente, kedy si nás v čase posúvala. Tiež je to na mňa prirýchle a chýbajú mi aspoň nejaké opisy alebo rozvíjanie postáv, je to zamerané iba na dej a bohužiaľ ostatné aspekty zaostávajú. Z tejto časti som zmätená, akoby si chcela viac experimentovať s dialógom ale nevedela som vôbec odlíšiť myšlienky postáv, hovorený a myslený dialóg a niekedy ani to, ktorej postave repliky patrili. Súhlasím s Goranom, že to pôsobí písané a odoslané narýchlo. Zvyčajne dosť pomôže text na čas odložiť a vrátiť sa k nemu ako čitateľ s čistou hlavou a určite by si veľa nedostatkov zbadala aj sama :)
10.02.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.