Jeden chlapec bol vždy vo všetkom najhorší. A keď sa to ani pribúdajúcimi rokmi nemenilo, Takal upadal do čoraz väčšieho smútku a beznádeje. Hlboko v ňom rástol vnútorný hnev a pocit bezmocnosti. Starešina tento stav nazývala Zarak Ahma – spaľujúci temný oheň.
Vo svojej nahote a nekonečnom blúznení som nazrel do toho miesta. Uvidel som strašne svety. Nepriateľská inakosť bola kyselinou, leptajúcou zlomky mojej mysle.
– Baterka je menená pred mesiacom, všetko prešlo kontrolou, certifikát mám tu. Má už síce pár tisíc najazdených kilometrov, je to vlastne taký veterán, ale na občasné cesty a zamachrovanie stačí. Beriete? – spýtal sa ma vysoký tmavovlasý pánko, ktorého som poznala z jednej internetovej šou. Išla som na istotu, po troch rokoch odkladania a prémiách z minulého mesiaca som si konečne mohla dovoliť vlastnú motorku. Ekologickú, inteligentnú, jeden z prvých modelov, ktoré boli na našom trhu. Vraj má špeciálne vlastnosti, ale to mi bolo dosť jedno. Potrebovala som len občas vypadnúť na víkend na hory a popri tom si s niekým pokecať. A zmerať tep a hodnoty cukru a cholesterolu, aj toto vraj tieto motorky dokážu. Možno vtipné, ale… Kto má dnes čas chodiť po doktoroch?
Zazvonil mobil. „Už si tu?“ ozval sa ticho hlas.
„Hej, poď mi otvoriť.“
Namiesto odpovede sa dočkal prerušenia signálu. Po chvíli v tme zaštrngali kľúče.
„Poď,“ ozvalo sa.