Niekedy človek za namosúrenou tvárou neskrýva hnev, ale obavy a pochybnosti. Pochybnosti o sebe, pochybnosti o druhých či obavy z budúcnosti. Čo sa skrýva za zamračenou tvárou našej hrdinky?
Hlavou mu začal zavíjať poplach. Matkin strach, úzkosť, nebezpečie lomcovalo jeho mysľou a jej telo ho po stáročiach prvý krát pustilo zo svojej náruče.
Anatol padol nahý na tvrdú uhlíkovo-vápnikovú podlahu. Organický otvor hybernačného vaku sa nad ním uzatváral. Dychčal. V hlave mu stále hučal Matkin strach.
Môj spolubývajúci sa volal Kryštof Blake, no každý ho poznal pod menom Kapitán Nemo. Meno Nemo neniesol po malej stratenej rybičke so skriplenou plutvičkou, ale po hlavnom hrdinovi knihy Moby Dick. Rovnako ako tento kapitán sa Kryštof pokúšal uloviť neskrotného obra. Jediný rozdiel medzi týmito dvoma bol, že Kryštof sa o to pokúšal vo vesmíre a originálny Nemo v mory. Zatiaľ čo bol Moby Dick len rybou v mory, monštrum, ktoré sa pokúšal uloviť Kryštof bolo mnohonásobne väčšie a nachádzalo sa vo vesmíre.