Jeden chlapec bol vždy vo všetkom najhorší. A keď sa to ani pribúdajúcimi rokmi nemenilo, Takal upadal do čoraz väčšieho smútku a beznádeje. Hlboko v ňom rástol vnútorný hnev a pocit bezmocnosti. Starešina tento stav nazývala Zarak Ahma – spaľujúci temný oheň.
Niekedy je aj napriek snahe pád nevyhnutný. No aj tak si nikdy neprestaneme klásť otázku, či sa niečo nedalo urobiť inak... lepšie... A to aj vo chvíli, keď už na tom absolútne nezáleží a vôbec nie v našej moci, čokoľvek zmeniť, či napraviť.
Zazvonil mobil. „Už si tu?“ ozval sa ticho hlas.
„Hej, poď mi otvoriť.“
Namiesto odpovede sa dočkal prerušenia signálu. Po chvíli v tme zaštrngali kľúče.
„Poď,“ ozvalo sa.
Kde nebolo, tam nebolo, na hrade Majnkraft sa odohrával tradičný bál. Všetci zúčastnený sa prišli nielen zabaviť, ale aj prizrieť sa jedinečnej udalosti, kedy si princ Hnilozub vyberie svoju mŕtvu nevestu a strávi s ňou večnosť na tomto či onom svete.