Bol súdny deň a ja s Gregom sme sa viezli v aute. Akurát sme prekračovali hranice jedinej živej pôdy, o ktorej sme vedeli. Už ani ona nebola pre nás bezpečné útočisko. No v kufri sme niesli našu poslednú nádej.
Je veľa pravdepodobných budúcností. Jedno je však skoro isté. Sme to my ľudia, čo pochováme ľudstvo. Otázkou je, ako, kedy a koho všetkého stiahneme na dno so sebou.