Uroboros
Predstavuje cyklickú podstatu vecí, nekonečný návrat od konca k začiatku, sebazničenie a zároveň sebaobnovu. (Wikipédia)
Jax mal pocit, akoby sa na neho upierali všetky oči sveta, a čas sa zastavil. Priam cítil, ako na neho tlačí enormná váha zodpovednosti a spravodlivosti. Okolo neho bolo všetko až mučivo ostré, aj najmenšia drobnosť bola jasne vidieť. Či už to boli kvapky dažďa, pomaly padajúce na zem, zvírené zrnká prachu, alebo jantárové oči tyrana Raela, ktoré vyzerali ako zhmotnený slnečný svit.
Ten sa len pár sekúnd dozadu chystal na ďalší úder. V hornom páre rúk držal meč, spodný zase hrozil sekerou, obe zbrane pripravené ukončiť rebéliu.
Jax sa však obom zbraniam poľahky vyhol, akoby ich držal nie vládca Hjaelgu, ale iba obyčajné decko, a kopijou trafil aj druhé Raelove srdce, až vytryskla krv.
V tom momente sa čas opäť rozbehol normálne.
„Ako si to dokázal?“ spýtal sa Rael prekvapivo pokojne, zatiaľ čo si pomaly sadol na zem a odložil zbrane, ktoré zacinkali na kamenistej zemi. „Ako?“ zopakoval otázku, a pozrel sa na mladíka.
Jax neodvetil hneď. Chvíľu mi trvalo, kým plne pochopil, čo sa práve udialo. Nakoniec však len pokrčil plecami.
„Netuším. Sčasti náhoda, sčasti šťastie... Istotne pomohlo aj to, že sme už predtým skrížili zbrane. Iba trpák by si z nich nezobral žiadne skúsenosti.“
„Na tom niečo bude,“ odvetil Rael s tvárou skrivenou od bolesti. Vedel, že mu už nezostáva veľa času, z rany na hrudi mu vytekal prúd žiarivej krvi. „Nech je to už ako chce, dokázal si to, a za to si zaslúžil uznanie. A aj moju úprimnú sústrasť,“ povedal s jemným úsmevom na tvári.
„Sústrasť?“ spýtal sa podozrievavo Jax a namieril hrot kopije na tyranov krk. Ten však len mávol ľavými rukami.
„Tak som to nemyslel, už nemám žiadne tromfy schované v rukávoch,“ povedal a na dôvažok zatriasol rukami. „Povedz mi, ako sa teraz cítiš? Čo sa ti preháňa hlavou?“
Mladík sprvoti nechcel odpovedať, sám bol však zmätený z pocitov, ktoré ním práve zmietali.
„Únava. Obavy. A prekvapivo aj smútok,“ odvetil Jax, odložil kopiju a sadol si na zem vedľa Raela. Keď sa pozrel tyranovi do očí, zostal prekvapený. Nevidel v nich nenávisť, hnev, či túžbu po pomste. Miesto toho sa na neho pozerali so súcitom a smútkom.
„Ty...“
„Ľudia vraj hovoria, že pomstou nič nedosiahneš, iba zničíš sám seba. V tvojom prípade to, nanešťastie, platí do bodky,“ takmer ospravedlňujúco sa usmial Rael, zatiaľ čo Jax cítil, ako mu končatinami preniká nepozemský chlad.
„Čo sa to deje?“ spýtal sa vystrašene.
„Kliatba sa začína prejavovať. Možno mi nebudeš veriť, no nechcel som, aby to takto dopadlo. Prekliatie je však priveľmi mocné, nepodarilo sa mi ho zlomiť, ani len prísť na spôsob, ako sa ho zbaviť. A tak sa teraz na teba, ako nového vládcu Hjaelgu, prenáša. Presne tak, ako sa to pred stovkami rokov stalo mne.
„Ale ja nechcem byť vládcom! Len som chcel zbaviť krajinu...“
„...útlaku, korupcie, nepráva, mojej tyranie? Všetko je to súčasťou kliatby, je to jej vzorec. Sprvoti sa budeš snažiť byť dobrým vladárom, múdrym a spravodlivým, budeš naprávať krivdy mnou spáchané... Skôr či neskôr si však zloba a temnota nájdu cestu do tvojej mysle. Až nakoniec nadíde deň, vzdialený desiatky či stovky rokov, keď sa pozrieš do zrkadla, a nespoznáš sa v ňom. A nie len kvôli tomuto,“ povedal a zamával rukami. „Aj ja som začínal ako obyčajný sedliak, ktorý sa chcel pomstiť. Každý tak začínal. Avšak tvoje bezstarostné dni sa končia. Len čo sem prídu tvoji spolubratia, a uvidia ma mŕtveho, vyložia si ťa na plecia, a ťa odnesú do môjho paláca. Tam ťa posadia na môj prázdny trón, kde od teba budú okamžite žiadať, aby si sa pustil do riešenia tisícov a tisícov problémov, ktoré Hjaelg sužujú.“
V Jaxovej mysli to vrelo. Hnev, smútok, nenávisť, ľútosť, strach a obavy, všetky emócie sa snažili vydrať na povrch, až mal chuť zrevať na plné hrdlo a urobiť si dieru do hlavy, aby sa mu uľavilo. Nakoniec sa mu však podarilo upokojiť, a zatiaľ čo cítil, ako sa ten podivný chlad blíži ku jeho srdcu, posledný krát sa pozrel na Raela.
„Naozaj sa s tým nič nedá robiť?“ spýtal sa tvrdým, chladným hlasom. Pri jeho zvuku sa bývalý tyran rozplakal, po prvý krát za celé stáročia.
„Pre teba už je neskoro,“ odvetil a utrel si slzy, „môžeš však pomôcť svojmu nasledovníkovi. Skúmaj a skúšaj čo sa len dá, a možno kliatbu zlomíš. Veľa šťastia,“ povedal Rael a ľahol si na chrbát.
Jax počkal, kým sa mu prestala dvíhať hruď. Potom mu rukou prešiel po tvári, zatvárajúc Raelovi oči.
***
„Pane, Karlasovi vojaci prenikli na nádvorie!“ vojak vbehol do miestnosti a padol na zem.
Na niekoľko sekúnd sa v miestnosti rozľahlo ticho, prerušované iba pukotaním ohňa v krbe a dychčaním vojaka. Ten na zemi neležal iba kvôli únave, veď už vyše týždňa čelili jednému útoku za druhým, mŕtvoly sa kopili na každom rohu. Skutočný dôvod však sedel za masívnym dubovým stolom. Vojak priam cítil, ako ho ten za stolom prepaľuje pohľadom. V jeho službách už bol dostatočne dlho na to, aby vedel, ako dokáže strestať poslov zlých správ.
Vojak bol o to viac prekvapený, keď miesto krutej a bolestivej smrti, na ktorú sa pripravoval so zaťatými zubmi, počul len tichý, unavený povzdych.
„Tak už je to tu,“ prerušil nakoniec ticho tyran a pomaly sa postavil od stola. Na ňom bola hromada, zvitkov, listov, odkazov, záznamov...
„Č-čo budeme robiť, pane?“ bojazlivo sa spýtal vojak, keď počul okolo seba prejsť kroky. Nazbieral v sebe zvyšky odvahy a pozrel sa na tyrana. Ten stál pri okne, všetky štyri páry rúk založené za chrbtom, pohľadom sledoval situáciu na nádvorí. Podľa zvukov, ktoré sa odtiaľ niesli, sa rebelom podarilo prelomiť aj vnútornú líniu obrany, a čo nevidieť vtrhnú aj sem.
„Čo môžeme robiť?“ odvetil Jax takmer pobavene, okamžite však zvážnel. „Iba čakať, kým si po nás neprídu,“ povedal a otočil sa od okna.
„Nemali by sme utiecť? Čo katakomby? Tam by sme sa im stratili veľmi ľahko.“
„A na čo by to bolo dobré?“ spýtal sa Jax a po prvý krát sa poriadne pozrel na vojaka, skôr chlapca než muža. Ruky aj nohy mal vychudnuté, hladomor sužoval krajinu už niekoľko rokov. Akiste ho do služby nahovorili rodičia, prebleslo mu hlavou.
„Viem, že len plníš povinnosť ochrániť ma, no aj tá má svoje medze. Ak sa bojíš o svoj život, prepúšťam ťa zo svojich služieb. Môžeš ísť,“ povedal a mávol rukou ku tajnému východu. „Istotne máš niekoho, kto sa o teba obáva, však? Rodičov, milú?“
Vojak sťažka preglgol a prikývol.
„Už sú z nich len vetchí starci, no rodičia mi ešte žijú,“ odvetil a v očiach sa mu objavili slzy. „Prečo tu ale chcete zostať a riskovať život? Veď bez vás bude kráľovstvo stratené! Kto nám bude vládnuť?“ priam zabedákal.
„Mojou smrťou,“ hovoril Jax pomaly, „sa nič nekončí, iba život unaveného starca, túžiaceho po pokoji. A potom bremeno vládnutia bude na ramenách niesť niekto iný. Niekto mladší, možno aj schopnejší, ktorý opäť zjednotí celú krajinu. A s pomocou tohto, povedal a otočil sa ku stolu, „sa mu snáď podarí zmeniť svoj osud.“
Vojak chcel niečo odvetiť, vtom však na dvere dopadli prvé údery sekery, prebíjajúcej sa dnu.
„Prichádzajú,“ zašepkal Jax.
Veles
Fear is ever-changing and evolving
Diskusia
BlackTom
Veľmi dobré!
Páčia sa mi mená, aj tá krátka mytológia prekliatia, toto by mohlo byť kľudne na pokračovanie 🙂
04.03.2024
Veľmi dobré!
Páčia sa mi mená, aj tá krátka mytológia prekliatia, toto by mohlo byť kľudne na pokračovanie 🙂
04.03.2024
Scarecrow
Súhlasím s BlackTomom, že by to mohlo byť aj na pokračovanie. Ja osobne by som to rozhodne privítal, keďže chcem vedieť, ako sa dá zbaviť tej kliatby :D Nesedela mi tam jedna drobnosť. Ide o správanie posla. Keď sa Jax stal vládcom, aj z neho sa stal tyran. Bol tak v texte označený a zároveň sa posol bál, čo s ním spraví, keď mu oznámil zlé správy. Na konci ale posol nariekal, že bez Jaxa bude kráľovstvo stratené a čo si bez neho počnú. Podľa mňa si to trochu protirečí. Ak bol tyran, tak by som bol asi rád, keby ho prišli zvrhnúť. Čítalo sa to ale dobre a celkovo sa jedná o dobrú poviedku :)
07.03.2024
Súhlasím s BlackTomom, že by to mohlo byť aj na pokračovanie. Ja osobne by som to rozhodne privítal, keďže chcem vedieť, ako sa dá zbaviť tej kliatby :D Nesedela mi tam jedna drobnosť. Ide o správanie posla. Keď sa Jax stal vládcom, aj z neho sa stal tyran. Bol tak v texte označený a zároveň sa posol bál, čo s ním spraví, keď mu oznámil zlé správy. Na konci ale posol nariekal, že bez Jaxa bude kráľovstvo stratené a čo si bez neho počnú. Podľa mňa si to trochu protirečí. Ak bol tyran, tak by som bol asi rád, keby ho prišli zvrhnúť. Čítalo sa to ale dobre a celkovo sa jedná o dobrú poviedku :)
07.03.2024
Hieronymus
Je to veľmi pekne napísané a má to myšlienku, čo vždy poteší.
Trošku mi tam nesedí, že Jax najprv Raela smrteľne zraní a potom si s ním pokecá. Neviem, čo všetko predchádzalo ich súboju, ale príde mi čudné, že sa k sebe potom správajú ako starí priatelia, ktorí boli okolnosťami ku všetkému dohnaní. Tiež je v poviedke povedané, že sa predtým stretli, tak rozmýšľam, ako to, že Jax sa k Raelovi dostal tak blízko, že s ním bojoval a ako následne prežil to, že súboj prehral a musel utiecť. No a potom to, čo napísal Scarecrow, ani ja nechápem správanie posla.
Ale stále platí, že to je fajn poviedka.
08.03.2024
Je to veľmi pekne napísané a má to myšlienku, čo vždy poteší.
Trošku mi tam nesedí, že Jax najprv Raela smrteľne zraní a potom si s ním pokecá. Neviem, čo všetko predchádzalo ich súboju, ale príde mi čudné, že sa k sebe potom správajú ako starí priatelia, ktorí boli okolnosťami ku všetkému dohnaní. Tiež je v poviedke povedané, že sa predtým stretli, tak rozmýšľam, ako to, že Jax sa k Raelovi dostal tak blízko, že s ním bojoval a ako následne prežil to, že súboj prehral a musel utiecť. No a potom to, čo napísal Scarecrow, ani ja nechápem správanie posla.
Ale stále platí, že to je fajn poviedka.
08.03.2024
Veles
Mohol by som to zahrať, že neraz boli krutí diktátori, ktorí vykonali strašné činy, a aj napriek tomu sa našli ľudia, čo ich oplakávali. Jeď mám ale pravdu povedať, ušlo mi to :D
A to že spolu bojovali už aj predtým a ušli: Ich "vzťah" si predstavujem skôr ak Harry a Voldemort, než napríklad Frodo a Sauron. Ale som si vedomý že to mohlo byť aj lepšie.
Každopádne ďakujem za každý komentár :)
08.03.2024
Mohol by som to zahrať, že neraz boli krutí diktátori, ktorí vykonali strašné činy, a aj napriek tomu sa našli ľudia, čo ich oplakávali. Jeď mám ale pravdu povedať, ušlo mi to :D
A to že spolu bojovali už aj predtým a ušli: Ich "vzťah" si predstavujem skôr ak Harry a Voldemort, než napríklad Frodo a Sauron. Ale som si vedomý že to mohlo byť aj lepšie.
Každopádne ďakujem za každý komentár :)
08.03.2024
Lucika
Na tvoje pomery celkom krátka poviedka :D myšlienka aj nápad super, len by to ozaj chcelo niečo viac, čo sa týka pozadia postáv a možno ešte dáku akciu. Určite by to chcelo rozpracovať aj do niečoho obsiahlejšieho :)
12.03.2024
Na tvoje pomery celkom krátka poviedka :D myšlienka aj nápad super, len by to ozaj chcelo niečo viac, čo sa týka pozadia postáv a možno ešte dáku akciu. Určite by to chcelo rozpracovať aj do niečoho obsiahlejšieho :)
12.03.2024
Martin Hlavňa
Poviedka by si rozhodne zaslúžila rozpracovať do niečoho dlhšieho. To je asi to čo mi na nej najviac prekáža - dokopy sa tam nič nestalo, len dve scény. Preto mám pocit, akoby tam záver ani nebol. Resp, ak bol tak potom mi práve chýba jej stred. Táto poviedka by bola parádna, keby opisovala práve ten Jaxov downfall, to ako sa z hrdinu stal nový tyran. Naproti tomu nápad a úvod boli výborné, hneď som sa chytil a čítalo sa mi to veľmi dobre. Z logiky mi tiež trochu vadilo, že sa Rael len tak posadil a pokecali si ako starý priatelia. Omnoho viac by sa mi tu hodilo, keby to bolo naopak, že Real bude konečne "slobodný" a umierajúc sa bude Jaxovi vysmievať. Správanie posla mi až tak nevadilo, lebo aj tyran môže byť schopný vládca, najmä v časoch vojny - a to môže byť práve to, čo mu pomôže udržať si moc, takže by som tú reakciu skôr len trochu učesal.
15.03.2024
Poviedka by si rozhodne zaslúžila rozpracovať do niečoho dlhšieho. To je asi to čo mi na nej najviac prekáža - dokopy sa tam nič nestalo, len dve scény. Preto mám pocit, akoby tam záver ani nebol. Resp, ak bol tak potom mi práve chýba jej stred. Táto poviedka by bola parádna, keby opisovala práve ten Jaxov downfall, to ako sa z hrdinu stal nový tyran. Naproti tomu nápad a úvod boli výborné, hneď som sa chytil a čítalo sa mi to veľmi dobre. Z logiky mi tiež trochu vadilo, že sa Rael len tak posadil a pokecali si ako starý priatelia. Omnoho viac by sa mi tu hodilo, keby to bolo naopak, že Real bude konečne "slobodný" a umierajúc sa bude Jaxovi vysmievať. Správanie posla mi až tak nevadilo, lebo aj tyran môže byť schopný vládca, najmä v časoch vojny - a to môže byť práve to, čo mu pomôže udržať si moc, takže by som tú reakciu skôr len trochu učesal.
15.03.2024
Tom Hotep
Nič svetoborné, nič katastrofálne. Krátka oddychovka o nekonečnom cykle hrdinov a tyranov s malou iskierkou nádeje na zmenu na záver.
23.03.2024
Nič svetoborné, nič katastrofálne. Krátka oddychovka o nekonečnom cykle hrdinov a tyranov s malou iskierkou nádeje na zmenu na záver.
23.03.2024
Ray Janonoff
Uniká mi logika kliatby. Zlý Rael bojuje a až smrteľne ranený si môže pokecať o kliatbe. To nemohol zahodiť zbraň a povedať Jaxovi, čo chcel? (veriť mu nemusel tak ako tak, veď časom by uveril) Ale keď idú po zlého Jaxa, vtedy nemusí byť ani ranený, aby si pokecal o tom istom. Teoreticky stačí, aby povstalci došli k bráne a kliatba si povie, hm, už o tom môže hovoriť, už je po ňom.
Alebo Jax dosiahol nejaký pokrok, ktorý mi ušiel.
V každom prípade, napísané nie zle, ale nezaujalo ma to.
24.03.2024
Uniká mi logika kliatby. Zlý Rael bojuje a až smrteľne ranený si môže pokecať o kliatbe. To nemohol zahodiť zbraň a povedať Jaxovi, čo chcel? (veriť mu nemusel tak ako tak, veď časom by uveril) Ale keď idú po zlého Jaxa, vtedy nemusí byť ani ranený, aby si pokecal o tom istom. Teoreticky stačí, aby povstalci došli k bráne a kliatba si povie, hm, už o tom môže hovoriť, už je po ňom.
Alebo Jax dosiahol nejaký pokrok, ktorý mi ušiel.
V každom prípade, napísané nie zle, ale nezaujalo ma to.
24.03.2024