Keď sa opäť stretneme
O2 náš každodenný
Potrubie hlasno zaškrípe. Rezonancia zvuk zosilní a mne zaľahne v ušiach. V objemnom skafandri sa cítim ako perlivý nápoj v plechovke. Stačí potiahnuť uzáver a obsah prudko vyšumí von.
Pomaly sa plazím na opačný koniec. Vďakabohu netrpím klaustrofóbiou. Na tú si kozmickí lekári dávajú bacha. Mimo Zeme človek vždy žije v nejakom type konzervy.
Súkam sa z rúry ako motýľ z kukly. Čo by na to povedala Sarah? Asi niečo o nezodpovednom bláznovi. Vždy mala okrem plánu B aj C a D. Určite už rozmýšľala aj nad éčkom a efkom.
Prechodová komora je neďaleko. A ja mám k dispozícii len prvé písmeno abecedy.
Ovládací panel nereaguje. Prepínam páku do ručného režimu. Otočím ťažkým kolesom ventilu a oddelím sa od zvyšku stanice.
Nastáva okamih pravdy. Opatrne odchýlim vonkajší poklop. Jemné syčanie sa s klesajúcim tlakom zoslabuje.
Zvrieskne alarm dekompresie skafandra. Spodná časť, vľavo, kričí detektor. Okamžite vyťahujem opravnú pásku. Metódou, ktorú som na simulátore nacvičoval do bezvedomia, nájdem drobnú trhlinu a zalepím ju. Varovanie stíchne, hladina kyslíka sa normalizuje.
***
„Dostal som sa von,“ hlásim do komunikátora.
„Pokračuješ podľa pôvodného plánu?“ do slúchadiel mi vlezie zachrchlaný hlas veliteľa základne.
„Iný nemám.“
„A rover?“
Kontrolujem vozidlo. Zdá sa nepoškodené. Otočím spínač. Displej nabehne. Spustím diagnostiku.
„Vyzerá byť poriadku.“
„Potrebuješ teda desať minút na cestu tam a desať naspäť?“
„Asi tak. Neviem ale, koľko času tam strávim.“
„Máš dosť kyslíka?“
Pozriem na indikátor. Stojí v zelenom poli.
„V pohode. Aj s rezervou.“
„Tak veľa šťastia, tvoj signál na túto núdzovú anténu už o chvíľu nezachytíme. Najneskôr o hodinu ťa chcem mať naspäť.“
„Jasné, šéfe, o hodinku sa opäť vidíme.“
***
Opatrne šoférujem rover pomedzi krátery. Míňam trosky obrovskej parabolickej antény.
Obdivujem kombináciu žiarivo osvetleného povrchu a tmavočiernej oblohy. Okrem hviezd ju skrášľuje aj vychádzajúca Zem.
Aké by to to dnes na nej bolo? Sarah by mala po štyridsiatke, určite by stále vyzerala nádherne. Jessica by písala magisterskú diplomovku a Michael by snáď končil bakalára.
Prudký náraz ma vyhodí z vozidla. Šestinová gravitácia ma jednu obrovskú výhodu. Padá sa v nej nádherne pomaly.
Skúmam prevrátený rover. Do riti! Defekt. Za dvadsaťpäť rokov šoférovania na Zemi som nedostal ani jeden.
Navigačný displej oznamuje, že do cieľa mi ostávajú ešte tri kilometre. Pohybujem sa dlhými prískokmi, tak to „tu hore“ funguje najlepšie. Spomínam si, že prvýkrát som ich videl ešte ako dieťa, v starých dokumentoch o projekte Apollo.
***
Tri zapípania polovičnej zásoby kyslíku sa ozvú presne v okamihu, keď ju zbadám. Ukazovateľ hladiny životodarného plynu odteraz na mňa žiari rovnako žltým odtieňom, ako životodarná hviezda nado mnou.
Je už mŕtva. Teda, dúfam, že nie až tak úplne. Teoreticky by malo byť možné ju oživiť. Na um mi príde staré inžinierske pravidlo: Teoreticky nie je medzi teóriou a praxou žiadny rozdiel, v praxi je však ten rozpor často obrovský.
Opatrne čistím solárne panely od všadeprítomného prachu. Odstraňujem kryt, aby som sa dostal k servisnému panelu. Nevidel som ho roky.
Keď zapnem spínač, displej pokryje rozsypaný čaj. Skurvené ázijské súčiastky!
Prepínam jednotlivé položky menu. Brodím sa záplavou čínskych znakov. Ak si to dobre pamätám, potrebujem nájsť piktogram pripomínajúci jazdca na koni.
Aha, tu je. Po jeho výbere sa displej konečne prepne do jazyka Shakespeara. V jeho skomolenej podobe používanej na opačnom brehu Atlantiku.
Nikdy nebola na tento účel určená. Odovzdávala však svoje výsledky na Zem, dokáže sa s ňou spojiť.
Z hĺbky pamäte vyťahujem schémy zapojenia, programové moduly, parametre komunikačného systému. Prepájam, konfigurujem, snažím sa dosiahnuť nemožné.
Malo by to byť hotové. Ešte treba naformulovať správu.
ZÁKLADŇA NA ŤAŽBU HÉLIA-3. ZÁSAH ROZSIAHLEHO METEORICKÉHO ROJA. ZÁVAL HLAVNÉHO VCHODU. KOMUNIKAČNÁ ANTÉNA ZNIČENÁ. ZDROJ ENERGIE NEFUNKČNÝ. 42 ĽUDÍ. VZDUCH NA 7 DNÍ.
Opatrne stlačím tlačidlo vysielania. Cítim vibrácie. Anténa sa začne natáčať smerom k bledomodrému kotúču na oblohe.
VYSIEL...
CHYBA 404
***
„Máte nádhernú rodinu,“ podotkne riaditeľ NASA, keď si štrngáme pri prípitku.
Veľmi sa nepoznáme, ostávame preto pri bezvýznamnom klebetení. Manželka Sarah je však naozaj krásna. Obtiahnuté kokteilové šaty jej seknú. Nedávno oslávila tridsiatku a ani dva pôrody nezanechali na jej tele výrazné stopy.
Dcéra Jessica aj syn Michael si zvedavo prezerajú laboratóriá vývojového centra. Možno po mne zdedili záujmy a raz tu budú pracovať.
Tím, ktorý vediem, oslavuje výrazný úspech. Naša sonda HOPE 3 práve objavila prvé ložisko Hélia-3 využiteľného ako palivo do fúznych reaktorov. Stala sa skutočnou nádejou pre preľudnenú Zem, ktorá tak má zabezpečený zdroj energie na desaťročia.
***
„Ručné riadenie zakázané,“ stroho oznámi palubný počítač auta po tom, ako dýchnem do povinného detektoru alkoholu.
Aj tak sa mi šoférovať nechce. Nielen pre tých pár pohárikov. Naprogramujem cieľ cesty a hneď po stlačení tlačidla ŠTART sa auto ticho rozbehne.
Vlahý letný večer preniká cez otvorené okná dovnútra. Položím ruku na manželkino poodhalené stehno.
„Mali by sme častejšie jazdiť na automatiku. Dajú sa tak lepšie vnímať prírodné krásy.“
„Nezabúdaj na to, že vzadu sedia deti,“ schladí ma vždy pragmatická Sarah. „A o chvíľu sme aj tak doma,“ šibalsky sa na mňa uškrnie.
Ostáva už len pár kilometrov. Za mostom doprava a potom začína naša obytná štvrť.
Zbadám niečo zvláštne. Na značke rýchlostného obmedzenia je nastriekané grafity. Počul som o aktivistoch, ktorí sa takto snažia oklamať automaticky šoférované autá. Človek zmenu postrehne, ale umelá inteligencia detegujúca dopravné značky je zmätená.
Neverím tomu. Počítače sa predsa nemôžu mýliť. Pracujem s nimi desaťročia.
Auto preletí okolo značky. Teraz by malo začať spomaľovať. Nasleduje prudká zákruta, tesne za ňou je most cez rieku.
Zrýchlenie ma pritlačí do sedadla. Tlačím na brzdu. Mykám volantom.
„Ručné riadenie zakázané,“ opakuje automat.
Vozidlo preráža zábradlie. Padá do rieky. Cez otvorené okná vniká voda. Rýchlo klesá na dno.
Môj pás sa podarí odopnúť. Sarah tým svojim lomcuje. Drží pevne.
Niečo mi chce povedať. Z úst jej vychádzajú iba veľké vzduchové bubliny. Nedokážem jej čítať z pier. Je to „Pomôž mi!“ alebo „Milujem ťa!“?
Túžim po nádychu, napriek tomu sa snažím zúfalo uvoľniť manželkin pás. Vodu sfarbia karmínové stužky unikajúce z poranených prstov. Bezmocnosť nikdy nebola taká ubíjajúca.
Nedostatok kyslíka mi otupuje myslenie. Neviem, čo mám urobiť. Pozornosť sa upriamuje iba na jedinú myšlienku. Vzduch.
Pud sebazáchovy zvíťazil. Ako v tranze rozbíjam predné sklo a niekoľkými tempami vyplávam na hladinu. Roztrasenou rukou vyťukávam číslo núdzového volania.
„Nehoda... V rieke... Pod mostom... Zachráňte ich... Prosím!“ slzy sa mi tlačia do očí, vzlykanie znie takmer nezrozumiteľne.
***
Prebúdzam sa v nemocnici. Vraj mi museli dať injekciu na upokojenie. Našli ma na brehu, búchajúceho si hlavu o zem a neustále opakujúceho: Sarah, Jessica, Michael...
Dedo mi raz vyrozprával príbeh jeho strýka. Odohral sa niekde v strednej Európe, odkiaľ pochádzali naši predkovia. Odsúdili ho za vykonštruovaný zločin. Musel ísť dolovať urán. Po ukončení trestu predčasne zomrel na chorobu z ožiarenia.
Ja sa odsudzujem sám. Za niečo, čo ani zločinom nebolo. Len chybou. Príliš som dôveroval počítačom. Pil vtedy, keď som mal ostať triezvy.
Tých, ktorí postriekali značku, nedokážu nájsť. Výrobca auta mi vyplatí obrovské odškodné. Mimosúdne, aby sa nič nedostalo na verejnosť. Zaplatím ním astronautický výcvik.
Dobrovoľne sa hlásim na novobudovanú základňu. Budem robiť baníka na Mesiaci. Hélium-3 je rovnakým zdrojom energie, akým bol niekedy urán.
***
Päť pípnutí. Posledných desať percent. Indikátor množstva kyslíka získal farbu pekla.
Ešte raz celý systém kontrolujem. Sledujem cestu signálu obvodmi. Prezerám parametre softvérových modulov. Všetko vyzerá byť v poriadku.
„Ty stará kraksňa! Aj kvôli tebe som prišiel o rodinu, tak nezabi ešte ďalších ľudí!“ nahnevane kopnem do sondy.
VYSIELAM SPRÁVU
Necelé tri sekundy, kým rádiová vlna prekoná vzdialenosť Mesiac – Zem a späť, sú ako večnosť.
SPRÁVA PRIJATÁ
Nastavujem opakované vysielanie. Neviem, či to do týždňa záchranári stihnú. HOPE 3 však vtedy bude ešte pracovať. Zomrie posledná.
Opriem sa o sondu. Pohľad mi smeruje na modrú planétu nad obzorom. Na obrazovku prilby premietam posledné selfie urobené s rodinou. Odfotené tesne pred nastúpením do auta.
So Sarah sa na seba pripito usmievame. Deti, plné zážitkov, sa jašia. Šťastná rodinka, ktorú nečaká nič zlé.
Tento obraz mám pred očami aj v okamihu, keď na displeji zabliká obrovská červená nula.
Martin Chabada
Banskobystričan srdcom a rodiskom, Bratislavčan rozumom a bydliskom. Hoci čítať sa naučil už v škôlke a zamedzenie prístupu ku knihám považuje za mučenie, až na prahu päťdesiatky zistil, že okrem INPUT-u treba aktivovať aj OUTPUT.
Diskusia
Hieronymus
Toto je, ak sa nemýlim, poviedka Martina Chabadu z poslednej MUZY. Veľmi pekne napísané, aj emóciu to zo mňa vytiahlo, fakt dobre sa to čítalo.
Problém pre mňa je autonehoda, ktorú spôsobilo pomaľovanie dopravnej značky. Neviem si predstaviť firmu, alebo kontrolný úrad, ktorá by pustila na cesty vozidlo, ktorého autopilota pomýli nečitateľná dopravná značka. Veď aj Waze ma buzeruje, keď prekročím na nejakom úseku rýchlosť a Waze toto info neťahá z dopravných značiek, ale z databázy. Preto by som predpokladal, že keď nastavím adresu, tak autopilot už vie aká je predpísaná rýchlosť v tej danej časti cesty.
Ale dobre, vozidlo je teda pomýlené, rúti sa neprimerane rýchlo, hlavný hrdina ho nemôže ovládať, lebo pil. Prečo nemá vozidlo nejaký panic button, ktorý vodič stlačí a auto sa okamžite zastaví na okraji vozovky? Predsa len aj technológia má svoje limity a pokiaľ teda vodič, aj keď pod vplyvom vyhodnotí, že auto sa správa čudne a začne sa báť, mal by mať možnosť auto zastaviť.
Potom sa mi nezdá, prečo tam poslali hlavnú postavu. Na jednej strane je to inteligentný človek a otec celého projektu, lebo viedol tím, ktorý objavil zdroj Hélia-3. Z tohto pohľadu chápem, že tam poslali jeho, lebo je to ich eso, on by to mal zvládnuť, ale potom tu zaznie, že tie veci nevidel roky, musí si prehadzovať jazyk, atď. Kto teda to všetko opravoval, alebo aspoň robil údržbu za tie roky? Nezdá sa mi, že by to nikto nerobil. Tak dôležitý projekt, vlastne záchranná misia a oni majú na háku, či je všetko v poriadku? A pokiaľ sa robila údržba, tak prečo tam nepošlú človeka, ktorý to udržoval a asi by si lepšie poradil, ako hl. postava, ktorá to dlho nevidela. A odkiaľ berú istotu, že je to tá istá verzia akú si pamätá hl. postava? Za neviem koľko rokov, mohli byť desiatky updatov toho systému, aká je istota, že sa z toho vysomári?
Ako ja nad tým rozmýšľal, tak keby bola hl. postava také eso, tak ho tam nepošlú, lebo je moc cenný, alebo ho tam nepošlú, lebo majú lepšieho človeka na tú prácu.
A tieto veľmi cenné základne nemajú nejaký varovný systém? Alebo majú, ale roj sa zjavil z čista jasna?
07.09.2023
Toto je, ak sa nemýlim, poviedka Martina Chabadu z poslednej MUZY. Veľmi pekne napísané, aj emóciu to zo mňa vytiahlo, fakt dobre sa to čítalo.
Problém pre mňa je autonehoda, ktorú spôsobilo pomaľovanie dopravnej značky. Neviem si predstaviť firmu, alebo kontrolný úrad, ktorá by pustila na cesty vozidlo, ktorého autopilota pomýli nečitateľná dopravná značka. Veď aj Waze ma buzeruje, keď prekročím na nejakom úseku rýchlosť a Waze toto info neťahá z dopravných značiek, ale z databázy. Preto by som predpokladal, že keď nastavím adresu, tak autopilot už vie aká je predpísaná rýchlosť v tej danej časti cesty.
Ale dobre, vozidlo je teda pomýlené, rúti sa neprimerane rýchlo, hlavný hrdina ho nemôže ovládať, lebo pil. Prečo nemá vozidlo nejaký panic button, ktorý vodič stlačí a auto sa okamžite zastaví na okraji vozovky? Predsa len aj technológia má svoje limity a pokiaľ teda vodič, aj keď pod vplyvom vyhodnotí, že auto sa správa čudne a začne sa báť, mal by mať možnosť auto zastaviť.
Potom sa mi nezdá, prečo tam poslali hlavnú postavu. Na jednej strane je to inteligentný človek a otec celého projektu, lebo viedol tím, ktorý objavil zdroj Hélia-3. Z tohto pohľadu chápem, že tam poslali jeho, lebo je to ich eso, on by to mal zvládnuť, ale potom tu zaznie, že tie veci nevidel roky, musí si prehadzovať jazyk, atď. Kto teda to všetko opravoval, alebo aspoň robil údržbu za tie roky? Nezdá sa mi, že by to nikto nerobil. Tak dôležitý projekt, vlastne záchranná misia a oni majú na háku, či je všetko v poriadku? A pokiaľ sa robila údržba, tak prečo tam nepošlú človeka, ktorý to udržoval a asi by si lepšie poradil, ako hl. postava, ktorá to dlho nevidela. A odkiaľ berú istotu, že je to tá istá verzia akú si pamätá hl. postava? Za neviem koľko rokov, mohli byť desiatky updatov toho systému, aká je istota, že sa z toho vysomári?
Ako ja nad tým rozmýšľal, tak keby bola hl. postava také eso, tak ho tam nepošlú, lebo je moc cenný, alebo ho tam nepošlú, lebo majú lepšieho človeka na tú prácu.
A tieto veľmi cenné základne nemajú nejaký varovný systém? Alebo majú, ale roj sa zjavil z čista jasna?
07.09.2023
Veles
Zase kratšie, asi to bude tá spomínaná MÚZA. Napísané je to dobre, ale opäť to mohlo byť trochu dlhšie, napríklad nejaká scéna či dve z Mesiaca. To s tou presprejovanou značkou mi tiež nesedelo, nejaký náhodný elektrický skrat by bol lepší.
"Je už mŕtva. Teda, dúfam, že nie až tak úplne. " Na čo konkrétne naráža táto veta? Najprv som si myslel že na Slnko, ale to by asi teda nesvietilo. Či tá anténa to je? Zvyšok nebudem opakovať, Hieronymus zhrnul všetko podstatné. Napísané je to fajn, ale nepohlo to so mnou.
07.09.2023
Zase kratšie, asi to bude tá spomínaná MÚZA. Napísané je to dobre, ale opäť to mohlo byť trochu dlhšie, napríklad nejaká scéna či dve z Mesiaca. To s tou presprejovanou značkou mi tiež nesedelo, nejaký náhodný elektrický skrat by bol lepší.
"Je už mŕtva. Teda, dúfam, že nie až tak úplne. " Na čo konkrétne naráža táto veta? Najprv som si myslel že na Slnko, ale to by asi teda nesvietilo. Či tá anténa to je? Zvyšok nebudem opakovať, Hieronymus zhrnul všetko podstatné. Napísané je to fajn, ale nepohlo to so mnou.
07.09.2023
MartinB
Ak je to Martin Chabada a opat len poslal poviedku z muzy, kde sutazil s tym aby sa zmestil do 10k znakov a snazi sa presadit v sutazi poviedok, kde je pocet znakov 2,5 x vacsi bez toho aby sa s tym ešte pohral, tak som nahnevany. najma ak poslal scificko, ktore mohlo byt ovela lepšie ako momentalne je. Ale je to je jeho rozhodnutnie, ak je to on. Hodnotim 8/10, hoci rad by som dal viac.
07.09.2023
Ak je to Martin Chabada a opat len poslal poviedku z muzy, kde sutazil s tym aby sa zmestil do 10k znakov a snazi sa presadit v sutazi poviedok, kde je pocet znakov 2,5 x vacsi bez toho aby sa s tym ešte pohral, tak som nahnevany. najma ak poslal scificko, ktore mohlo byt ovela lepšie ako momentalne je. Ale je to je jeho rozhodnutnie, ak je to on. Hodnotim 8/10, hoci rad by som dal viac.
07.09.2023
ama_rilla
A to nie je proti pravidlám pridávať poviedky ktoré už boli inde zverejnené?
Čo sa týka poviedky, príbeh je dobrý, potešilo ma, že je to konečne ozajstná sci fi poviedka. Vadilo mi rozprávanie v prítomnom čase, kvôli tomu niektoré pasáže vyznievajú zvláštne- hlavne spomínanie v minulosti. Škoda toho rozsahu, viacerí by sme uvítali nejaké doplnenia info. Zvyšok už asi bol povedaný v komentároch vyššie.
07.09.2023
A to nie je proti pravidlám pridávať poviedky ktoré už boli inde zverejnené?
Čo sa týka poviedky, príbeh je dobrý, potešilo ma, že je to konečne ozajstná sci fi poviedka. Vadilo mi rozprávanie v prítomnom čase, kvôli tomu niektoré pasáže vyznievajú zvláštne- hlavne spomínanie v minulosti. Škoda toho rozsahu, viacerí by sme uvítali nejaké doplnenia info. Zvyšok už asi bol povedaný v komentároch vyššie.
07.09.2023
Hieronymus
Minule sem dal tiež poviedku z MÚZY a vtedy to bolo ošetrené tak, že mu to Niromwell požehnala. Tak asi to má tak dohodnuté aj teraz.
08.09.2023
Minule sem dal tiež poviedku z MÚZY a vtedy to bolo ošetrené tak, že mu to Niromwell požehnala. Tak asi to má tak dohodnuté aj teraz.
08.09.2023
Lucika
Poviedky z Muzy neboli nikde zverejnene, (mimo vitaznych, ktore boli nahrate ako audio) preto mozu sutazit
08.09.2023
Poviedky z Muzy neboli nikde zverejnene, (mimo vitaznych, ktore boli nahrate ako audio) preto mozu sutazit
08.09.2023
Lucika
Poviedky z Muzy neboli nikde zverejnene, (mimo vitaznych, ktore boli nahrate ako audio) preto mozu sutazit
08.09.2023
Poviedky z Muzy neboli nikde zverejnene, (mimo vitaznych, ktore boli nahrate ako audio) preto mozu sutazit
08.09.2023
BocianSara
Asi budem tiež súhlasiť s tým, že sa mi poviedka páči ale zopár detailov a zmien a bola by naozaj skvelá. Osobne by som asi trošku pomenila pomer scén z minulosti a súčasnosti a viac sa zamerala na konci na to, čo hrdina prežíva na Mesiaci, aj keď chápem retrospektívu v posledných chvíľach.
Čo sa týka toho, či poviedka nebola náhodou v Múze, tak ak sa k nej nevieme dostať a prečítať si ju, ak nevieme na 100% určiť autora, tak to podľa mňa nie je problém.
09.09.2023
Asi budem tiež súhlasiť s tým, že sa mi poviedka páči ale zopár detailov a zmien a bola by naozaj skvelá. Osobne by som asi trošku pomenila pomer scén z minulosti a súčasnosti a viac sa zamerala na konci na to, čo hrdina prežíva na Mesiaci, aj keď chápem retrospektívu v posledných chvíľach.
Čo sa týka toho, či poviedka nebola náhodou v Múze, tak ak sa k nej nevieme dostať a prečítať si ju, ak nevieme na 100% určiť autora, tak to podľa mňa nie je problém.
09.09.2023
Lucika
Pekný nápad, mne napríklad nevadilo to, že auto neprečítalo značku, ale skôr to, že sa vôbec nesnažil zachrániť deti :O A dá sa pod vodou čelné sklo tak ľahko vykopnúť?
Inak ani mne sa tu nehodilo písanie v prítomnom čase, miestami mi to prišlo dosť rušivé. Ale táto veta sa mi páčila:
Vodu sfarbia karmínové stužky unikajúce z poranených prstov.
Ešte poznámka. Ten odstavec o dedovom strýkovi mi prišiel zbytočný a nehodil sa mi v tej spojitosti, že chcel na seba poukázať ako sa odsudzuje za to, čo sa stalo. Určite by sa to dalo nejako ináč, cez vnútorné rozpoloženie a bolo by to viac na city :)
11.09.2023
Pekný nápad, mne napríklad nevadilo to, že auto neprečítalo značku, ale skôr to, že sa vôbec nesnažil zachrániť deti :O A dá sa pod vodou čelné sklo tak ľahko vykopnúť?
Inak ani mne sa tu nehodilo písanie v prítomnom čase, miestami mi to prišlo dosť rušivé. Ale táto veta sa mi páčila:
Vodu sfarbia karmínové stužky unikajúce z poranených prstov.
Ešte poznámka. Ten odstavec o dedovom strýkovi mi prišiel zbytočný a nehodil sa mi v tej spojitosti, že chcel na seba poukázať ako sa odsudzuje za to, čo sa stalo. Určite by sa to dalo nejako ináč, cez vnútorné rozpoloženie a bolo by to viac na city :)
11.09.2023
Martin Hlavňa
Či to je, alebo nie je Martinova poviedka z MÚZY nehodnotím. Jediná podmienka ohľadom toho v pravidlách je, že to má byť nezverejnené a to asi dodržané bolo :) Osobne mi nevadí, že to poslal aj sem a či na tom ďalej pracoval, alebo nie, dôležité je v akom tvare sa ku mne poviedka dostala.
Nápad je to zaujímavý v príbehu som však našiel zopár vecí čo mi vadili.
1. Ako môže rover dostať defekt? Už len mať vzduch v kolesách mi príde ako dosť vážny problém pri návrhu vozidla, ktoré musí chodiť po mesiaci. Úplne by stačilo, aby sa prevrátil, alebo niekde narazil, lebo nedával pozor na cestu, keď sa stratil v spomienkach. Tam by sa mi možno aj viac hodil ten flashback.
2. To, že sa tri zapínania ozvú presne v okamihu ako sa pozrel na ukazovateľ sú taká divná náhoda. Rozdelil by som to na dve vety. Zapípali a potom sa pozrel. Znelo by to podľa mňa viac údernejšie.
3. Slnko vo vesmíre nie je žlté. Žlté ho vidíme na zemi, pretože svetlo prechádza atmosférou.
4. "Je už mŕtva ." tu som bol zmätený, že kto je mŕtvy.
5. "Keď zapnem spínač, displej pokryje rozsypaný čaj." Rovnako ma zmiatla aj táto veta. Síce mi to dalšia vysvetlila, ale už ma to vytrhlo z deja. Hlavne som rozmýšľal, že ako sa môže niečo rozsypať vo vesmíre.
6. Autonehoda - toto bola asi najväčšia diera v príbehu. Ako píšu aj vyššie - prečo to nemá panic button. Prečo sa auto spoliehalo iba na rozpoznávanie značiek? To vôbec nesleduje cestu? Ak mu značka povolí ísť 90, ale pred ním stojí auto, tak do neho narazí? Nesedí mi to ani s tým, že by išlo o skorú novinku, ktorá nie je ešte vychytaná, lebo musí byť zjavne legislatívne ošetrené, že je vodič pod vplyvom, ale auto šoféruje samo.
7. "Neverím tomu. Počítače sa predsa nemôžu mýliť. Pracujem s nimi desaťročia." ... pracujem desať rokov ako programátor a toto by som v živote nevypustil z úst :D Videl som už priveľa bugov :D
8. Rozbíjanie predného skla - dá sa to, aj sa mi zdá, že rohy sú naschvál, slabé miesta aby to šlo. Ale väčšinou niečím, nie rukou. Na druhej strane - mali otvorené okná. Buď by sa snažil vyliezť tade, alebo stačí otvoriť dvere. Tým, že už sú zaplavený netlačí na dvere mäsa vody, ktorá by mu zabránila otvoriť ich. Vnútorný a vonkajší tlak bude rovnaký. Aspoň podľa mňa.
9. „Ty stará kraksňa! Aj kvôli tebe som prišiel o rodinu, tak nezabi ešte ďalších ľudí!“ nahnevane kopnem do sondy. Trochu neuveriteľná veta. Stačilo by "Ty stará kraksňa!" Ten zvyšok mi príde ako balast.
Čo sa týka záveru, tak skončilo to tak trošku useknuto pre mňa. Privítal by som, aby sa to ešte niekam pohlo. Takto viem vlastne iba, že vyslal správu a počkal kým zomrie.
22.09.2023
Či to je, alebo nie je Martinova poviedka z MÚZY nehodnotím. Jediná podmienka ohľadom toho v pravidlách je, že to má byť nezverejnené a to asi dodržané bolo :) Osobne mi nevadí, že to poslal aj sem a či na tom ďalej pracoval, alebo nie, dôležité je v akom tvare sa ku mne poviedka dostala.
Nápad je to zaujímavý v príbehu som však našiel zopár vecí čo mi vadili.
1. Ako môže rover dostať defekt? Už len mať vzduch v kolesách mi príde ako dosť vážny problém pri návrhu vozidla, ktoré musí chodiť po mesiaci. Úplne by stačilo, aby sa prevrátil, alebo niekde narazil, lebo nedával pozor na cestu, keď sa stratil v spomienkach. Tam by sa mi možno aj viac hodil ten flashback.
2. To, že sa tri zapínania ozvú presne v okamihu ako sa pozrel na ukazovateľ sú taká divná náhoda. Rozdelil by som to na dve vety. Zapípali a potom sa pozrel. Znelo by to podľa mňa viac údernejšie.
3. Slnko vo vesmíre nie je žlté. Žlté ho vidíme na zemi, pretože svetlo prechádza atmosférou.
4. "Je už mŕtva ." tu som bol zmätený, že kto je mŕtvy.
5. "Keď zapnem spínač, displej pokryje rozsypaný čaj." Rovnako ma zmiatla aj táto veta. Síce mi to dalšia vysvetlila, ale už ma to vytrhlo z deja. Hlavne som rozmýšľal, že ako sa môže niečo rozsypať vo vesmíre.
6. Autonehoda - toto bola asi najväčšia diera v príbehu. Ako píšu aj vyššie - prečo to nemá panic button. Prečo sa auto spoliehalo iba na rozpoznávanie značiek? To vôbec nesleduje cestu? Ak mu značka povolí ísť 90, ale pred ním stojí auto, tak do neho narazí? Nesedí mi to ani s tým, že by išlo o skorú novinku, ktorá nie je ešte vychytaná, lebo musí byť zjavne legislatívne ošetrené, že je vodič pod vplyvom, ale auto šoféruje samo.
7. "Neverím tomu. Počítače sa predsa nemôžu mýliť. Pracujem s nimi desaťročia." ... pracujem desať rokov ako programátor a toto by som v živote nevypustil z úst :D Videl som už priveľa bugov :D
8. Rozbíjanie predného skla - dá sa to, aj sa mi zdá, že rohy sú naschvál, slabé miesta aby to šlo. Ale väčšinou niečím, nie rukou. Na druhej strane - mali otvorené okná. Buď by sa snažil vyliezť tade, alebo stačí otvoriť dvere. Tým, že už sú zaplavený netlačí na dvere mäsa vody, ktorá by mu zabránila otvoriť ich. Vnútorný a vonkajší tlak bude rovnaký. Aspoň podľa mňa.
9. „Ty stará kraksňa! Aj kvôli tebe som prišiel o rodinu, tak nezabi ešte ďalších ľudí!“ nahnevane kopnem do sondy. Trochu neuveriteľná veta. Stačilo by "Ty stará kraksňa!" Ten zvyšok mi príde ako balast.
Čo sa týka záveru, tak skončilo to tak trošku useknuto pre mňa. Privítal by som, aby sa to ešte niekam pohlo. Takto viem vlastne iba, že vyslal správu a počkal kým zomrie.
22.09.2023
Tom Hotep
Poviedka v polovici prejde do minulosti a kúsok pred koncom zase do prítomnosti. Viac by môjmu čitateľskému oku lahodilo, keby sa tieto skoky pravidelnejšie striedali. Oveľa lepšie by to tvorilo atmosféru a aj zoznamovanie sa s hlavným hrdinom.
07.10.2023
Poviedka v polovici prejde do minulosti a kúsok pred koncom zase do prítomnosti. Viac by môjmu čitateľskému oku lahodilo, keby sa tieto skoky pravidelnejšie striedali. Oveľa lepšie by to tvorilo atmosféru a aj zoznamovanie sa s hlavným hrdinom.
07.10.2023
Martin Chabada
Ďakujem všetkým za spätnú väzbu. Reakcia bude možno dlhšia ako poviedka. :-)
1. "Recyklácia" poviedok z Múzy
Nemám špeciálne privilégium na to, aby som sem mohol dávať poviedky, ktoré už súťaźili v Múze. Fantastická poviedka na scifi.sk vyžaduje aby poviedka nebola publikovaná, ale nazakazuje poviedky, ktoré už súťaźili inde (Múza aj MaCeFa to napríklad explicitne zakazujú). Pre istotu som to skonzultoval aj s B.T. Niromwell, ale rovnako môže postupovať každý.
V Múze sa zverejňujú, teda načítavajú ako audiopoviedky, prvé dve miesta. Táto poviedka skončila na zdieľanom piatom a šiestom mieste a teda načítaná nebola (ak by mala len o jeden bod viac, tak by bola). V podcaste sa síce diskutovalo o jej deji, to ale za zverejnenie nepovažujem.
V každom prípade, Múza nie žánrová suťaž a ako porotcovia sa tam vyskytnú aj ľudia, ktorí fantastiku "nemusia". Zhodou okolností, v kole v ktorom súťažila táto poviedka, do tejto kategórie patrili dvaja z troch. Preto od účasti v súťaži na scifi.sk očakávam, okrem iného, aj relevantnejšiu spätnú väzbu, ktorú mi porota v Múze častokrát poskytnúť nevie.
Okrem Fantastickej poviedky na scifi.sk "recyklujem" poviedky z Múzy aj v Ohnivom pere, kde s tým tiež nie je problém.
2. Dĺžka textu
Osobne som, aj ako čitateľ a rovnako aj ako autor, fanúšikom kratších útvarov. Miesto románu si radšej prečítam zbierku poviedok.
Hoci ma ako autora teši, že čitatelia chcú odo mňa čítať viac, nemyslím si, že text by sa mal za každú cenu predlžovať, len aby "nabral viac znakov". Pokiaľ dokážem do textu zhmotniť danú myšlienku, aj v rámci kratšieho útvaru, tak som spokojný. Optimom je pre mňa 7 500 znakov v Ohnivom pere až 10 000 v Múze.
Špecifikom tohto textu je to, že som do poslednej chvíle nevedel, či ho sem vôbec zašlem. Vyhodnotenie Múzy (a teda informácia, ćo bude poviedka zverejnená) bolo v rovnaký deň ako "deadline" tohto kola Fantastickej poviedky.
Napriek tomu došlo k úprave poviedky, bol vyhodený jeden "infodumpový" odsek a a pridal som tri nové. Na viac zmien nebol čas a na ďalšie kolo sa mi nechcelo čakať.
3. Autonehoda
Kritika, že priebeh autonehody nie je realistický, zaznela už aj v podcaste Múzy. Napriek tomu si za ním stojím.
V oblasti IT pracujem desiatky rokov a na základe tejto praxe môžem konštatovať, že každý počítačový systém má chyby. Častokrát ide o problémy, ktoré sa prejavia len za špecifických okolností, nedajú sa jednoducho nasimulovať a ich diagnostika je tak nesmierne náročná. Neodhalené sa v systéme môžu skrývať aj desaťročia.
Ak do hry vstupuje umelá inteligencia, príbeh sa ešte viac komplikuje. Z pohľadu vývojára je to "čierna skrinka" pri ktorej poznáme vstupy a výstupy, ale detaily konkrétneho vnútorného fungovania nepoznáme ani zďaleka tak dobre ako pri "klasických" informačných systémoch. UI sa natrénuje na nejakej sade dát, ale istotu, źe daný obrazec vždy interpretuje správne, nemáme.
Máme automobiliky, ktoré zámerne upravovali informačný systém auta, aby oklamali certifikačný proces (napríklad VW). Takisto existujú prípady automobilek, ktoré vedeli o chybe, ktorá môže spôsobiť nehodu a vzhľadom k tomu, źe tá chyba sa prejavila relatívne zriedkavo, bolo lacnejšie odškodniť obete/pozostalých ako zaplatiť konštrukćnú zmenu (Ford, Toyota,...).
Teda, ani proces certifikácie nezabezpečí 100% istotu, źe všetko bude fungovať v poriadku.
Sme v sci-fi, mohol som v poviedke kľudne použiť časopriestorovú anomáliu, ktorá by narušila funkciu automatického riadenia auta a kritiky by asi bolo menej (tipujem ale, źe by sa poukazovalo na "Deus ex machina" :-) ). Zámerne som si však vybral takýto spôsob autonehody, aj preto, lebo prináša oveľa viac premýšľania.
10.10.2023
Ďakujem všetkým za spätnú väzbu. Reakcia bude možno dlhšia ako poviedka. :-)
1. "Recyklácia" poviedok z Múzy
Nemám špeciálne privilégium na to, aby som sem mohol dávať poviedky, ktoré už súťaźili v Múze. Fantastická poviedka na scifi.sk vyžaduje aby poviedka nebola publikovaná, ale nazakazuje poviedky, ktoré už súťaźili inde (Múza aj MaCeFa to napríklad explicitne zakazujú). Pre istotu som to skonzultoval aj s B.T. Niromwell, ale rovnako môže postupovať každý.
V Múze sa zverejňujú, teda načítavajú ako audiopoviedky, prvé dve miesta. Táto poviedka skončila na zdieľanom piatom a šiestom mieste a teda načítaná nebola (ak by mala len o jeden bod viac, tak by bola). V podcaste sa síce diskutovalo o jej deji, to ale za zverejnenie nepovažujem.
V každom prípade, Múza nie žánrová suťaž a ako porotcovia sa tam vyskytnú aj ľudia, ktorí fantastiku "nemusia". Zhodou okolností, v kole v ktorom súťažila táto poviedka, do tejto kategórie patrili dvaja z troch. Preto od účasti v súťaži na scifi.sk očakávam, okrem iného, aj relevantnejšiu spätnú väzbu, ktorú mi porota v Múze častokrát poskytnúť nevie.
Okrem Fantastickej poviedky na scifi.sk "recyklujem" poviedky z Múzy aj v Ohnivom pere, kde s tým tiež nie je problém.
2. Dĺžka textu
Osobne som, aj ako čitateľ a rovnako aj ako autor, fanúšikom kratších útvarov. Miesto románu si radšej prečítam zbierku poviedok.
Hoci ma ako autora teši, že čitatelia chcú odo mňa čítať viac, nemyslím si, že text by sa mal za každú cenu predlžovať, len aby "nabral viac znakov". Pokiaľ dokážem do textu zhmotniť danú myšlienku, aj v rámci kratšieho útvaru, tak som spokojný. Optimom je pre mňa 7 500 znakov v Ohnivom pere až 10 000 v Múze.
Špecifikom tohto textu je to, že som do poslednej chvíle nevedel, či ho sem vôbec zašlem. Vyhodnotenie Múzy (a teda informácia, ćo bude poviedka zverejnená) bolo v rovnaký deň ako "deadline" tohto kola Fantastickej poviedky.
Napriek tomu došlo k úprave poviedky, bol vyhodený jeden "infodumpový" odsek a a pridal som tri nové. Na viac zmien nebol čas a na ďalšie kolo sa mi nechcelo čakať.
3. Autonehoda
Kritika, že priebeh autonehody nie je realistický, zaznela už aj v podcaste Múzy. Napriek tomu si za ním stojím.
V oblasti IT pracujem desiatky rokov a na základe tejto praxe môžem konštatovať, že každý počítačový systém má chyby. Častokrát ide o problémy, ktoré sa prejavia len za špecifických okolností, nedajú sa jednoducho nasimulovať a ich diagnostika je tak nesmierne náročná. Neodhalené sa v systéme môžu skrývať aj desaťročia.
Ak do hry vstupuje umelá inteligencia, príbeh sa ešte viac komplikuje. Z pohľadu vývojára je to "čierna skrinka" pri ktorej poznáme vstupy a výstupy, ale detaily konkrétneho vnútorného fungovania nepoznáme ani zďaleka tak dobre ako pri "klasických" informačných systémoch. UI sa natrénuje na nejakej sade dát, ale istotu, źe daný obrazec vždy interpretuje správne, nemáme.
Máme automobiliky, ktoré zámerne upravovali informačný systém auta, aby oklamali certifikačný proces (napríklad VW). Takisto existujú prípady automobilek, ktoré vedeli o chybe, ktorá môže spôsobiť nehodu a vzhľadom k tomu, źe tá chyba sa prejavila relatívne zriedkavo, bolo lacnejšie odškodniť obete/pozostalých ako zaplatiť konštrukćnú zmenu (Ford, Toyota,...).
Teda, ani proces certifikácie nezabezpečí 100% istotu, źe všetko bude fungovať v poriadku.
Sme v sci-fi, mohol som v poviedke kľudne použiť časopriestorovú anomáliu, ktorá by narušila funkciu automatického riadenia auta a kritiky by asi bolo menej (tipujem ale, źe by sa poukazovalo na "Deus ex machina" :-) ). Zámerne som si však vybral takýto spôsob autonehody, aj preto, lebo prináša oveľa viac premýšľania.
10.10.2023
Martin Chabada
4. Ostatné
Hlavný príbeh sa odohráva 12-15 rokov po príbehu s rodinnou tragédiou. Sonda Hope 3 je vtedy už dávno nefunkčná, pretoźe po splnení svojej misie - nájsť ložisko Hélia 3 bola opustená. Na toto naráža veta: "Je už mŕtva. Teda, dúfam, že nie až tak úplne."
Hlavný hrdina už vo vývoji nepracuje. Po rodinnej tragédii sa stal "radovým baníkom" na Mesiaci. Nie je teda "kriticky dôležitou osobou", ktorá by sa nemala posielať do rizka. Práve naopak. Zhodou okolností, tým že pracuje práve na tej základni, v ktorej blízkosti sa nachádza "mŕtva" sonda, ktorú vyvíjal, je najkvalifikovanejším človekom schopným ju oživiť.
V obidvhoch častiach príbehu som zámerne použil prvú osobu a prítomný čas. Takéto nastavenie mi osobne najlepšie umožnuje preživať dynamiku deja. Ak by retrospektíva bola len rozprávaním hlavného hrdinu, nevyznelo by to dobre (show don''t tell).
Detekcia meteorického roja by možno mala zmysel v dlhšom príbehu - vedia o ňom, ale základňu aj tak nedokážu opustiť. Tu som to nechcel komplikovať, hlavnej myšlienke by to aj tak nepomohlo.
Defekt roveru - aj na Mesiaci môže jazdiť vozidlo s nafúknutými pneumatikami. Len miesto 2-2,5 atmosféry ako na Zemi, tam bude len 1-1,5. Oproti pevným kolesám to má obrovskú výhodu - dá sa prispôsobovať "tvrdosť" kolies terénu.
Je pravda, źe atmosféra rozptyľuje kratšie vlnové dĺźky (tak vzniká modrá obloha) a mimo atmosféry Zeme žiari Slnko viac do biela, stále však vyžaruje maximum energie v oblasti žltozeleného svetla a v astronómii sa občas oznaćuje aj ako "žltý trpaslík". Pojem "źlté slnko" je tu vśak použitý skôr z literárno-kultúrneho ako astronomicko-fyzikálneho hľadiska.
10.10.2023
4. Ostatné
Hlavný príbeh sa odohráva 12-15 rokov po príbehu s rodinnou tragédiou. Sonda Hope 3 je vtedy už dávno nefunkčná, pretoźe po splnení svojej misie - nájsť ložisko Hélia 3 bola opustená. Na toto naráža veta: "Je už mŕtva. Teda, dúfam, že nie až tak úplne."
Hlavný hrdina už vo vývoji nepracuje. Po rodinnej tragédii sa stal "radovým baníkom" na Mesiaci. Nie je teda "kriticky dôležitou osobou", ktorá by sa nemala posielať do rizka. Práve naopak. Zhodou okolností, tým že pracuje práve na tej základni, v ktorej blízkosti sa nachádza "mŕtva" sonda, ktorú vyvíjal, je najkvalifikovanejším človekom schopným ju oživiť.
V obidvhoch častiach príbehu som zámerne použil prvú osobu a prítomný čas. Takéto nastavenie mi osobne najlepšie umožnuje preživať dynamiku deja. Ak by retrospektíva bola len rozprávaním hlavného hrdinu, nevyznelo by to dobre (show don''t tell).
Detekcia meteorického roja by možno mala zmysel v dlhšom príbehu - vedia o ňom, ale základňu aj tak nedokážu opustiť. Tu som to nechcel komplikovať, hlavnej myšlienke by to aj tak nepomohlo.
Defekt roveru - aj na Mesiaci môže jazdiť vozidlo s nafúknutými pneumatikami. Len miesto 2-2,5 atmosféry ako na Zemi, tam bude len 1-1,5. Oproti pevným kolesám to má obrovskú výhodu - dá sa prispôsobovať "tvrdosť" kolies terénu.
Je pravda, źe atmosféra rozptyľuje kratšie vlnové dĺźky (tak vzniká modrá obloha) a mimo atmosféry Zeme žiari Slnko viac do biela, stále však vyžaruje maximum energie v oblasti žltozeleného svetla a v astronómii sa občas oznaćuje aj ako "žltý trpaslík". Pojem "źlté slnko" je tu vśak použitý skôr z literárno-kultúrneho ako astronomicko-fyzikálneho hľadiska.
10.10.2023