Chán

PnP
Podporte scifi.sk
„Skončí sa to vôbec niekedy?“ povedal Ogui a pohľadom preletel cez bojové pole, rozprestierajúce sa pred ním a jeho spoločníkom. Tým bol nemý kastrát, ktorého ešte v detstve Ogui pomenoval Ticho. Bol ako jeho tieň, nasledoval ho všade, kam sa pohol. Teraz stál vedľa neho, rukou nervózne hladil rukoväť meča, ktorý mu visel z boku.
„Kapitán, veliteľ vás povoláva do stanu,“ prihnal sa zrazu posol na spenenom koňovi.
„Tak už to začína?“ Ogui sa spýtal sám seba a vyskočil na svojho koňa, Ticho ho nasledoval. „Poďme sa stretnúť s osudom.“
***
Veliteľský stan, obvykle priestranný s kopou voľného miesta, momentálne praskal vo švíkoch. Všade, kde to bolo možné, stáli kapitáni, generáli a všetky možné hodnosti medzi nimi. Stanom sa však nerozliehal hluk, panovalo v ňom takmer hrobové ticho.
Všetky oči sa upreli na Oguia, keď spolu s Tichom vošiel dnu.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa naoko všetkých, no otázku smeroval na postavu, sediacu za vrchstolom masívneho stola, na ktorom bola rozprestretá mapa údolia.
„Po porade vyrazíme,“ potichu povedala postava.
„Prečo teraz? Slnko pomaly zapadá, ostáva snáď len hodina dobrého svetla. Možno ani to nie. Nepočkáme radšej...“ Ogui stíchol, len čo mohutná postava vstala.
„Veštba tak nakázala. Kto si ty, aby si sa jej priečil?“
„V prvom rade som tvoj syn,“ odvetil Ogui. „Nie sú vari porady na to, aby sa na nich ľudia radili?“
„Ľudia sa radia,“ odvetil Oguiov otec pomaly, „no bohovia rozhodujú, chlapče. Znova sa pýtam: Kto si, že sa priečiš vôli bohov?“
„Nepriečim sa jej, len...“
„Len,“ povedal jeho otec mrazivo. „Len čo? Len si myslíš, že máš viac rozumu, ako bohovia? Že ovládaš umenie vojny lepšie ako ja? Alebo že si len rozmaznaný panghart, čo nevie ako sa má správať?“ Posledné slová takmer zakričal. Všetci ostatní sklonili hlavy a uhýbali pohľadmi, dobre vedeli, že nie je vhodné takto provokovať veliteľa. Len Ogui, a Ticho za ním mali hlavy hore.
„Ako teda zaútočíme?“ odvetil trucovito Ogui po chvíli ticha.
„Zrazu ťa zaujíma moja taktika? Čo ak je chybná?“ posmieval sa mu otec.
„Postarám sa, aby sme zvíťazili.“
„Som si istý že ty a tvoj,“ na moment sa odmlčal a prezrel si Ticho, ako keby ho videl prvý krát v živote, „spoločník budete nesmierne dôležitý pre naše víťazstvo. Ale pre istotu to skúsime aj bez teba, čo ty na to?“
„Otec, ja...“
„Niečo som povedal, alebo si nepočul?“
„Počul, ale...“ Na stôl dopadla veliteľova ruka s takou silou, až ho zlomila.
„Žiadne ale, len alebo ja. Premárnil si svoju príležitosť, tak sa mi prac z očí!“ takmer zavrčal. „A varujem ťa, ešte jedno slovo a zabudnem na to, že si môj syn.“ Ogui prikývol a vyšiel von zo stanu, Ticho ho nasledoval.
***
„Veril by si tomu? Vlastného syna takto strápniť!“ vylieval si zlosť Ogui, zatiaľ čo mu Ticho nalial za pohárik pálenky. Podal mu ho a naznačil, nech to vypije.
„Daj mi s tým pokoj, teraz nemám náladu na chľast,“ odvetil Ogui a vyrazil mu pohár z ruky. Ticho len prevrátil očami, zdvihol pohár a znovu do neho nalial číru tekutinu, ktorú aj vypil.
„Alebo s ním vari súhlasíš? Nechápem sa môže stále držať rád veštíc a kadejakých šarlatánov. Veď je to dospelý chlap kurva!“
Ticho len pokrčil plecami a usadil sa do jedného z kresiel, ktoré mal Ogui vo svojom stane.
„Hovorím ti, len čo sa stanem chánom, okamžite zakážem náboženstvo. A všetky chrámy zbúram, alebo prerobím na niečo užitočnejšie. Napríklad sirotince. Alebo bordel.“
Ticho vyzeral, že premýšľa nad tým, čo Ogui hovoril. Akonáhle spomenul slovo „bordel“ rýchlo pokýval s hlavou na znamenie súhlasu.
„Hej, čo iné už len tak môže teba zaujímať, však?“ spýtal sa Ogui. „Predstav si, čo všetko by sme mohli dosiahnuť, keby nás nezväzujú pochybné povery a klamári v obradných rúchach? Možno by sme ti vedeli prinavrátiť aj reč!“
Ticho len hodil rukou a posmešne si odfrkol.
„Že ja sa s tebou vôbec rozprávam. Kedysi si mal viac rozumu, predtým ako si okúsil ženu. Tie pomätú takmer každého. Len mňa nie.“
Ticho na to ako obvykle nič nepovedal, iba vyplazil kýpeť jazyka a pár krát s ním zamával.
„Prestaň, si nechutný. Radšej mi to daj,“ povedal Ogui a rukou ukázal na mech s alkoholom.
Než mu ho však Ticho stihol podať, dnu vbehol posol jeho otca, celý červený v tvári.
„Čo tu chceš?“ vyrútil sa na neho Ogui.
„Pane... váš otec... okamžite vás volá... do stanu...“ dychčal posol.
„Stalo sa niečo? Už zaútočili?“
„Nie... on... vraj má dačo súrne...“ Ogui na viac nečakal. Odstrčil posla as Tichom v pätách sa rozbehol vpred.
***
„Čo sa deje?“ povedal, len čo vošiel dnu a rozhliadol sa. Vo veliteľskom stane sa teraz nachádzal len jeho otec a dvorný šaman. Oguia len pohľad na neho nazlostil.
„Poď sem,“ povedal otec, takmer sa na neho nepozrel. „Aj on môže ísť, nepovie to nikomu,“ dodal keď zbadal Ticho.
Ogui bez slova pristúpil ku stolu, na ktorom boli ledabolo rozhádzané kosti, drievka a všakovaké kamienky.
„Čo v tom vidíte?“ podlízavo sa spýtal šaman.
„Ja...“
„Nevidí v tom nič. Bohovia ho neobdarili tak ako mňa,“ odvetil jeho otec. „Treba mu to vysvetliť.“
„Hrozí vám nebezpečenstvo, pane.“
„Aké? Od koho? Marteli? Otrukovia? Alebo znovu povstali Rakradi?“ spýtal sa Ogui.
„Z nebies,“ odvetil šaman.
„Z nebies?“ neveriacky zopakoval Ogui.
„Tak to stojí vo veštbe.“
Ogui už-už chcel niečo povedať, no otcov pohľad a to, že mu Ticho zovrel ruku ho umlčali.
„Podľa proroctva sa z nebies znesie hromový vták, jastrab, ktorý ťa odnesie na svojich krídlach preč.“
„Čože? Kam? A prečo?“ spýtal sa zmätene Ogui.
„To nevieme,“ odvetil šaman, „no je to vôľa bohov. A tej sa neradno priečiť.“
„Povedz mu aj druhú časť,“ povedal jeho otec a strčil do šamana keď videl, že Ogui otvára ústa.
„Vraj sa z vás stane najväčší Chán, akého kedy kto videl. Svet za svetom vám padnú k nohám. Vám a vaším Bielym jazvám.“
„A to je kto?“
„To nám už proroctvo neprezradilo,“ povedal šaman.
„Dobre, môžeš už ísť,“ povedal jeho otec a vyhnal šamana von. Ten sa na neho ešte raz pozrel, v očiach mal takmer smútok.
„Kedy sa to stane?“ spýtal sa Ogui, len čo šaman vyšiel.
„To netuším. No aby sa proroctvo naplnilo, treba ešte jednu vec,“ pomaly hovoril otec, zatiaľ čo z pošvy vytiahol svoj meč. Bol to priam umelecký výtvor, čepeľ zdobili komplikované nápisy, všetky do jedného zaklínadlá a modlitby.
„Čo takého?“
„Musíš ma zabiť.“
„ČOŽE?“
„Počul si dobre. Nie som tvoj otec.“
„A-ako...“ Ogui sa takmer nezmohol na slovo.
„Keď si bol ešte malé dieťa, našiel som ťa v akomsi kovovom valci, ktorý sa zniesol z nebies,“ vysvetľoval otec. „Nevedel som kto si, no cítil som, že ťa musím vychovať a vytrénovať. A že raz si pre teba niekto príde.“
„Ja... neverím...“
„Počúvaj ma,“ povedal otec a vlepil Oguiovi facku. „Nech si kto si, nevychoval som padavku. Chyť sa meča a bojuj. Alebo chceš, aby ma porazil Ticho?“ povedal a sekol mečom. Ogui ho stihol odraziť len v poslednom momente. To už mal však meč von z pošvy a sám zaútočil. Ticho sa nemiešal do súboja, iba mu mlčky prizeral.
Ťažko povedať, ako dlho spolu bojovali. Oguiovi sa všetko rozmazalo, čas akoby sa zastavil a objavil v sebe skrytú silu.
Keď znovu prišiel ku zmyslom, jeho otec kľačal pred ním, hrudník celý rozrezaný. Zdalo sa, že chcel ešte niečo povedať, no už nemal dosť síl. Miesto toho mlčky padol tvárou na zem, kde ho opustil život.
***
„Pane, sme na správnom mieste?“ vystrašene sa spýtal navigátor obrovskej postavy, ktorá stála vedľa neho.
„Neboj sa,“ zahrmel hromový hlas Cisára Ľudstva, „viem kde sú moji synovia. A niečo mi hovorí, že tu nájdem Jagatai Chána. Povedz Hviezdnym Mariňákom, nech pripravia Hromové Jastraby na výsadok. Ideme po môjho syna.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

MartinB
Celkom dobré to bolo. Len tá postava Ticha vyzerala zaujímavo, pre mna viac ako hlavna postava a čakal som, čo bude zač a nejako pre poviedku nebol dôlezity, čo je škoda.
01.04.2023
Veles
Hej, na toho som zabudol, nebolo už času na konci a ani som popravde nevedel, čo s ním :)
01.04.2023
MartinB
ale charakter je to super, urcite ho vyuzi niekedy, nerozprava, nic nerobi a na konci by mohol zohrat nejaku dolezitu ulohu
01.04.2023
Veles
Tak už dlho plánujem napísať niečo z WH40K, možno nejakú fanfic, čo sa drží lore. Možno niečo z toho bude.
01.04.2023
Ray Janonoff
Moja imperiálna duša plesá, hoci inak mi tiež prišiel Ticho zaujímavejší než zvyšok príbehu, to bola taká klasika - až na ten koniec, samozrejme. Toto si budem pamätať:)
01.04.2023
Veles
Som poctený Ray :) Možno by som mohol skúsiť urobiť taký prequel prequel? :D Jagatai a Ticho na nejakom dobrodružstve.
01.04.2023
Ray Janonoff
Primálo imperiálne:D
Ale pri množstve regimentov a kapitúl som si celkom istý, že ti skoro každá PNP sadne do loru:)
01.04.2023
xius
WH40K? Celkom velke osviezenie v hajich PNP! Priklanam sa k obdivom okolo Ticha a uplne chapem, ze sa o nom viac nevoslo. Dlzka je riadna, ale mam pocit, ze prave trochu toho efektu a nevypovedania vsetkeho doslova by textu prospelo. O chlp. :)
02.04.2023
Lucika
Zaujímavý nápad :) trochu som sa pozastavila len nad tým, že odmietal šamanov a náboženstvá a pritom sa pustil do súboja s otcom na základe toho, že šaman mu predpovedal, že sa stane chánom. Ale asi nemal na výber, keď otec naňho zaútočil :) a prikláňam sa k ostatným, že postava Ticha by si zaslúžila viac priestoru. Určite by bolo fajn nejaké pokračovanie
02.04.2023
Olex
Ahoj,
poviedka sa mi páčila. Záver veľkolepý ako z amerického filmu :)
02.04.2023
YaYa
Príbeh dosť prekračuje rozsah toho, čo sa dá napísať za hodinu a podľa mňa si to vybralo svoju daň, proste chýbali nejaké medzistupne, aby udalosti na seba pekne nadväzovali. Keďže po prečítaní mnohých FP mám už trochu dosť drsňákovských postáv (ženy, chlast a meče), tak sa odkloním od všeobecného názoru, a poviem, že najzaujímavejšia postava je hyper poverčivý vládca ;)
03.04.2023
B.T. Niromwell
Ten svet a postavy sú veľmi pekné, aj keď mi nie je úplne jasné, prečo by sa kastrát vytešoval z bordelu. Len mi to príde ako úvod z úvodu, napríklad vôbec nechápem, prečo by musel zabíjať svojho nebiologického otca, prišlo mi to trochu na efekt, ale treba aj povedať, že o WH40K nič neviem.
03.04.2023
Veles
Zabudol som, že som z neho urobil kastráta :D Ono toto je podľa mňa moja najhoršia PnP, akú som kedy napísal. Už dlhšie plánujem ale napísať nejakú poviedku z WH40K, snáď sa mi to raz podarí. Tiež som si na toto kolo vybral takú temú, ktorú keď chce človek vysvetliť potrebuje obrovskú tabuľu a stohy papierov :D
03.04.2023
8HitBoy
Ale to je úplne legitímne, v PnP si napísať niečo, čo proste poteší teba, lebo je to tvoj sen napísať. Čiže to že my o WH40K veľa nevieme a chýba nám nejaká znalosť loru je síce pre čitateľov problém a znižuje to možno kvalitu zážitku z písania, teší to teba ako autora. A to je super. Navyše, hodnotenie máš dobré, čiže aj svoju srdcovku si napísal zjavne dobre.
04.04.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.