Dedičstvo

Les, v ktorom sú kliatby a mágia živé a vnučka, čo si ide po ne.
Filmová história scifi
Zhlboka sa nadýchla a vstúpila do lesa. Bolo tam chladno, a tak pritiahla červenú vetrovku tesnejšie okolo tela. Stromom bolo jedno. Stáli nehybne, hľadeli na ňu z výšky, v mieri. Ich ticho ju objalo, ich samota sa zamotala do kaderí, čo jej padli z kapucne do spotenej tváre.
Pristúpila k stromu – k tomu, ktorý vyzeral ako jej babička. Nečakala, že ho nájde tak rýchlo. Ale teraz, keď k tomu došlo, pomyslela si, že inak to ani nemohlo byť. Jej babka bola tá najsilnejšia žena, akú poznala. Striga, zlá, no mocná. Vždy vedela, kde ju treba.
Mokré čižmy zavŕzgali v blate, keď pristúpila tesne ku kmeňu a dotkla sa ho dlaňami. Zavrela oči, vdýchla vônu dreva.
„Babi, si tam?“ zvolala.
Strom zadunel takmer okamžite. Pod nohami ucítila, ako sa jeho korene skrútili a vyrazili vpred. Zem sa chvela, keď drvili kamene a prerážali bruchá hmyzu a ostatnému tvorstvu, ktoré medzi nimi žilo.
„Babi, daj mi silu. Daj mi mágiu. Ty to môžeš aj odtiaľ, viem, že áno. Dedo povedal, že môžeš. On potrebuje...“
Nemusela dokončiť. Vetvy sa rozkývali, jedna z nich mocne tresla o zem a omotala sa okolo malého ježa, ktorý sa dal chvíľu predtým na útek. Jeho mäkké telo zapršalo na zelené listy, roztrúsilo sa po blate, jeho krv pokropila úsmev na jej tvári.
Vybehla z lesa najrýchlejšie, ako vedela. Na konci cestičky, ktorá z neho viedla stál sivý muž. Strážil bicykle. Keď ju uvidel, pokýval hlavou.
„Hotovo?“
Prikývla. Vzala jeho zvráskavené ruky do svojich detských a šepla želanie, ktorým z neho sňala všetky choroby, ktoré ho trápili – najmä tú najnovšiu, smrteľnú.
„Mala ma rada, no nechcem ísť ešte za ňou,“ zamrmlal dedko, vďačne potľapkal vnučku po pleci a potajme si utrel slzu. Keby aj muži mohli čarovať, urobil by čokoľvek, len aby nemusel prežiť večnosť tam, v lese, zakliaty do stromu a prepletený konármi so strigou, ktorá si ho naveky privlastnila.
Vnučka o tom nevedela nič. Nasadla na bicykel a veselo dupla do pedálov. Nebola už malá a bezmocná. Teraz bola ako babička.

Joey Thorke

Joey Thorke
Píšem, čítam, pozerám... fantasy, sci-fi, občas aj horor.

Diskusia

Arcey
Chudák ježko. :) Krátke, úderné, ale trochu som nepochopil, prečo je vnučka taká istá ako babička a prečo babička, keď to bola mocná striga nezabránila tomu, aby sa z nej stal mohutný strom. Inak, fajn.
24.09.2022
Olex
Ahoj,
pochopila som to tak, že sa čarodejnice menia v mohutné stromy a ich milí, i keď nedobrovoľne nasledujú ich osud. Práve preto sa snaží dedko vydržať medzi smrteľníkmi čo najdlhšie, lebo sa mu nechce v podobe stromu stráviť celú večnosť – čo je i témou PNP. Príbeh sa mi páčil, zaujímavý a originálny.
24.09.2022
Marek Páperíčko Brenišin
Chudák ježko, presne :-D Ale hej, text dobrý, postava napísaná skvelo, len by to chcelo opäť trošku viac sa s tým pohrať, čo by zrejme vyžadovalo viac času. Za mňa spokojnosť. :-)
25.09.2022
Martin Hlavňa
Možno som sadista ale ježko sa mi páčil :D nieže by som mal radosť z mŕtveho zvieratka, ale bolo to úderné a šokujúce. Nie som si ale istý, či by malé dievča s úsmevom na tvári čakalo, kým na ňu zaprší ježko a vyšlo z toho pokojne :D
25.09.2022
YaYa
Dobrá práca. Nejaké detaily na vylepšenie sa nájdu vždy, tu by napríklad neuškodilo preškrtať privlastňovacie zámená. Ale páči sa mi, ako je svojím spôsobom príbeh ucelený. Napriek tomu, že je to skutočné mikro, tak som si vedela biele miesta domyslieť, aj bez zbytočných vysvetľovačiek.
25.09.2022
Martin Chabada
Krátke a pekné. Takto má vyzerať PnP. Jednoduchá, ale napriek tomu zaujímavá, myšlienka napísaná v pár odstavcoch.
P.S.: Poviedku s rovnakým názvom som pred časom napísal aj ja. :-)
26.09.2022
Monika Kandriková
Premyslené a vypovedané. Dodržané všetko, čo sa dodržať malo. Dobrá poviedka.
28.09.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.