Do nekonečna
O zániku vesmíru, jedného z mnohých
Dnes večer sa cítil mimoriadne unavený. Už dávno pozoroval, ako ho telo pomaly zrádza. Kým myseľ stále fungovala bezchybne, jeho fyzická schránka sa pomaly, ale o to istejšie blížila ku koncu svojej cesty.
Plný obáv myslel na to, čo bude s Galaxiou, kvitnúcou súčasťou Univerza, tou mocnou vesmírnou ríšou, ktorú sám pomáhal budovať. Veď za jeho života dosiahla predtým nevídanú prosperitu, rozvoj a hlavne, po tisícročiach bojov malých hviezdnych kráľovstiev sa konečne práve počas jeho funkcie Hľadača zjednotila pod vládou Jediného.
Tristo rokov! Tak dlho už bol Hľadačom, pred Jediným zažil mnoho vládcov, a všetkým sa snažil slúžiť, tak ako mu kázal Kódex múdrosti a hľadania. Akosi bezmyšlienkovite ho vzal do rúk a otvoril na prvej strane.
“Vzhliadať budeš do tajov vesmíru, a Pohľad tvoj jedinej Skutočnosti, večnej Galaxii slúžiť bude.“ To slovko - Skutočnosť upútalo jeho pozornosť. Ako to, že si to doteraz nevšimol? Až pocit blízkeho konca mu pomohol odhaliť fakt, že i napriek tisícnásobnému čítaniu Kódexu niečo prehliadol. Dúfal, že mu ešte ostalo dosť času Vzhliadnuť.
Upokojil svoj dych, všetku svoju pozornosť upriamil ku miestu vo svojom vnútri, tomu miestu iným bytostiam skrytému, zakázanému, do ktorého ak niekto našiel odvahu vojsť, vyšiel s mysľou poznačenou šialenstvom. Bol tam! Ako už mnohokrát po tie storočia, ucítil absolútny pokoj. Všetky zbytočné myšlienky sa kamsi stratili, bol súčasťou vesmíru a Skutočnosti, tej ktorú sa práve chystal preskúmať.
Teraz nemusel vzhliadať na príkaz vládcu, mohol vynechať vnímanie drobných zmien v štruktúrach Univerza, nebolo potrebné hľadať skryté hrozby a prekážky v líniách premenlivého a nestáleho toku času.
Skutočnosť! Len vcítenie sa do reality a jej obsiahnutie mu pomôže odhaliť to, čo celý ten čas strávený vzhliadaním mal priamo pred sebou...
To poznanie prišlo v podobe obrovskej vibrácie, nekonečne mocnej vlny, ktorá ho zasiahla celkom nepripraveného.
Už Vedel! On nebol iba obyčajnou súčasťou vesmíru, jeho myseľ sama o sebe bola tým vesmírom a to umierajúce telo bolo len obyčajnou schránkou, akých existovali miliardy a každá z nich obsahovala svoje vlastné Univerzum. S posledným výdychom cítil, ako sa vesmír jeho vlastnej mysle stáva súčasťou tej jedinej Skutočnosti, ktorú sa snažil preskúmať a ktorá bola vlastne súčtom všetkých možných vesmírov vo všetkých pravdepodobných i nepravdepodobných osiach priestoročasu.
A v tejto novej realite, rozpínajúcej sa do nekonečna už neexistovalo žiadne Tajomstvo…
jinjang
Ak naozaj žijeme v multiverze, myslím, že som niekde uprostred tej najhoršej a najlepšej varianty vesmírov
Diskusia
Arcey
Zaujimavé, ale na môj vkus priliš veľa patetických slov s Veľkým písmenom na začiatku. Myslím ale, že do témy si sa trafil dobre.
24.09.2022
Zaujimavé, ale na môj vkus priliš veľa patetických slov s Veľkým písmenom na začiatku. Myslím ale, že do témy si sa trafil dobre.
24.09.2022
Olex
Ahoj,
no, je to taký filozofický text. Niekto by mohol tvrdiť, že sa opiera o barličku večnej existencie, priestoru, času, bytostí a vôbec. Ja mám tento spôsob písania rada, takže nemôžem súdiť až tak prísne:))
24.09.2022
Ahoj,
no, je to taký filozofický text. Niekto by mohol tvrdiť, že sa opiera o barličku večnej existencie, priestoru, času, bytostí a vôbec. Ja mám tento spôsob písania rada, takže nemôžem súdiť až tak prísne:))
24.09.2022
Marek Páperíčko Brenišin
Nápad dobrý, ale obávam sa, že si sa nechal zlámať veľkými písmenami. Ja chápem, ak chceš zdôrazniť, že Hľadač bol v službách Jediného, je to fajn. Ale priveľa týchto barličiek ma vyslovene rušilo, strácal sa ich význam. Možno nabudúce skús použiť pri podobnom formáte iné jazykové a štylistické prostriedky na odlíšenie skutočnej reality a p.
25.09.2022
Nápad dobrý, ale obávam sa, že si sa nechal zlámať veľkými písmenami. Ja chápem, ak chceš zdôrazniť, že Hľadač bol v službách Jediného, je to fajn. Ale priveľa týchto barličiek ma vyslovene rušilo, strácal sa ich význam. Možno nabudúce skús použiť pri podobnom formáte iné jazykové a štylistické prostriedky na odlíšenie skutočnej reality a p.
25.09.2022
jinjang
Tie veľké písmená... Bolo to písané narýchlo... Normálne by som to po sebe opravil a prepísal inak... V tom zhone som na to ani nepomyslel. Moja chyba...
25.09.2022
Tie veľké písmená... Bolo to písané narýchlo... Normálne by som to po sebe opravil a prepísal inak... V tom zhone som na to ani nepomyslel. Moja chyba...
25.09.2022
Martin Hlavňa
Veľké písmena nie sú až taká chyba, síce to rušilo, ale chápal som to ako názvy nejakých entít z "náboženstva". Na dlhšom texte by sa to stratilo, takto nakope to akurát bilo do očí. Na mňa ešte rušivo pôsobilo pomerne veľké množstvo dlhých viet so všetkými možnými prívlastkami, aj keď to je skôr subjektívny pocit.
25.09.2022
Veľké písmena nie sú až taká chyba, síce to rušilo, ale chápal som to ako názvy nejakých entít z "náboženstva". Na dlhšom texte by sa to stratilo, takto nakope to akurát bilo do očí. Na mňa ešte rušivo pôsobilo pomerne veľké množstvo dlhých viet so všetkými možnými prívlastkami, aj keď to je skôr subjektívny pocit.
25.09.2022
YaYa
Na mňa je to málo postavové a veľmi abstraktné. To je, samozrejme, záležitosť vkusu. A v tomto prípade aj času na písanie, lebo filozofia by sa lepšie prehltla, keby sme poznali postavu. Za hodinu sa ale všetko nedá. Veľké písmená už spomínané boli, osobne by som nahradila aj sloveso "vzhliadať", chápem ho trochu inak, ako tu bolo použité.
25.09.2022
Na mňa je to málo postavové a veľmi abstraktné. To je, samozrejme, záležitosť vkusu. A v tomto prípade aj času na písanie, lebo filozofia by sa lepšie prehltla, keby sme poznali postavu. Za hodinu sa ale všetko nedá. Veľké písmená už spomínané boli, osobne by som nahradila aj sloveso "vzhliadať", chápem ho trochu inak, ako tu bolo použité.
25.09.2022
Magda Medvecká
Mne sa to celkom páčilo :) Ani tie veľké písmená mi nevadili, práveže som mala pocit, že keďže to bol taký krátky text, tak tá patetickosť a veľké písmená boli akurát "znesiteľné", dlhší text v takejto forme by bol už asi únavný. Trochu mi to pripomína moju poviedku z minulého mesiaca, takže vlastne mi to celkom sadlo do vkusu.
26.09.2022
Mne sa to celkom páčilo :) Ani tie veľké písmená mi nevadili, práveže som mala pocit, že keďže to bol taký krátky text, tak tá patetickosť a veľké písmená boli akurát "znesiteľné", dlhší text v takejto forme by bol už asi únavný. Trochu mi to pripomína moju poviedku z minulého mesiaca, takže vlastne mi to celkom sadlo do vkusu.
26.09.2022
Joey Thorke
Na rozdiel od inej poviedky v tejto PNP, ktorá bola tiež silne zameraná na budovanie sveta, tu to nepôsobilo tak prehustene, sypalo sa to viac zľahka a dalo sa v tom plávať. No potom prišiel koniec, ktorý akoby sa spoliehal na to, že čitateľ vie, o čom je reč, ale nevedel. Teda aspoň ja nie :) Výsledok bol, že som mala pocit, že som poviedku vôbec nepochopila.
Inak mne sa táto veta veľmi páčila: “Vzhliadať budeš do tajov vesmíru, a Pohľad tvoj jedinej Skutočnosti, večnej Galaxii slúžiť bude.“ Veľmi dobre mi zapadla do sveta. Tie veľké písmená mi až tak nevadili a takému malému dielku napísanému za hodinu to viem odpustiť, ale v dlhšom by som brala ako nutnosť, aby bolo nejak vysvetlené prečo sa tak píšu.
26.09.2022
Na rozdiel od inej poviedky v tejto PNP, ktorá bola tiež silne zameraná na budovanie sveta, tu to nepôsobilo tak prehustene, sypalo sa to viac zľahka a dalo sa v tom plávať. No potom prišiel koniec, ktorý akoby sa spoliehal na to, že čitateľ vie, o čom je reč, ale nevedel. Teda aspoň ja nie :) Výsledok bol, že som mala pocit, že som poviedku vôbec nepochopila.
Inak mne sa táto veta veľmi páčila: “Vzhliadať budeš do tajov vesmíru, a Pohľad tvoj jedinej Skutočnosti, večnej Galaxii slúžiť bude.“ Veľmi dobre mi zapadla do sveta. Tie veľké písmená mi až tak nevadili a takému malému dielku napísanému za hodinu to viem odpustiť, ale v dlhšom by som brala ako nutnosť, aby bolo nejak vysvetlené prečo sa tak píšu.
26.09.2022
Monika Kandriková
Ja som nie veľmi porozumela - abstraktné zmýšľanie mi nie je vlastné. Skor obojručný meč a upírova hlava dolu. :D :D Ale kamsi to smerovalo a zrejme aj došlo. Tak prečo nie? :D
28.09.2022
Ja som nie veľmi porozumela - abstraktné zmýšľanie mi nie je vlastné. Skor obojručný meč a upírova hlava dolu. :D :D Ale kamsi to smerovalo a zrejme aj došlo. Tak prečo nie? :D
28.09.2022