Spravodlivosti neujdeš

Každý sa s nepriazňou osudu vyrovnávame po svojom.
Podporte scifi.sk
„Vždy si dávaj pozor na to, či si želáš. Môže sa ti to splniť!“
Jano si vždy spomenul, ako mu jeho mama prízvukovala, že si má dávať pozor na svoje priania a neželať iným zle. Dávno sa ale odobrala na druhý svet a nechala ho tu samotného.
Už v detstve si prešiel šikanou každého druhu, ani v dospelosti sa to nezmenilo. Spolužiakov nahradili šéfovia a starší kolegovia. No on podivuhodne dlho odolával.
„Predstav si, čo by si im urobil,“ pohladila ho po líci mama. „Hneď sa ti uľaví.“
Miloval prírodu. Miloval rastliny. Aj tie najjedovatejšie nikomu neubližovali, ublížili len ak niekto narušil ich osobný priestor.
Nedbal na posmešky a nadávky. Svoju záhradku si cenil nadovšetko. Vždy, keď sa cítil najhoršie, utiekal sa práve medzi svoje milované rastlinky.
Ani nevedel, kedy mu zišla na um táto myšlienka. Asi v deň, keď mu šéf už ikstýkrát hrozil výpoveďou. Prvotný strach vystriedal iný pocit. Neodbytný, lačný po krvi. Najprv mu odolával, no neskôr sa mu pomaly poddal.
„Čo keby sme to predebatovali u mňa doma?“ navrhol Jano. „Ukážem vám záhradu, prídete na iné myšlienky.“
Jeho nadriadený sa síce zatváril pochybovačne, ale v robote toho mali toľko, že návrh na zmenu vzduchu privítal. Úsmev na tvári svojho zamestnanca pripisoval úľave, že ho ešte nevyrazil.
„Máte krásne ruže,“ pochválil Jana zdvorilo.
„Ďakujem, pane, sú jedinečné. Špeciálna odroda.“
„Dáte mi z nich pár? Rád by som ich dal žene. Ehm, viete,“ poškrabal sa po zátylku. „Výročie.“
„Natrhajte si,“ Janovi tvárou preletel letmý úsmev. „Pane.“
Za tie roky sa už zdokonalil. Hneď prvý šľahúň vrazil prekvapenému šéfovi priamo do úst. Tak, bez hlasiviek to už pôjde ľahšie. Užíval si, ako jeho milované rastlinky spôsobovali utrpenie mužovi, ktorý prinášal strach do jeho života už päť rokov. Týral ho pomaličky, tak, aby mozog zasiahol ako posledný. Jeho obete museli zaplatiť za všetky príkoria a cítiť aspoň zlomok toho, čo cítil on.
Keď sa bezvládne telo prestalo mykať, nechal ho klesnúť k zemi. Až teraz plazivý zemolez ustúpil a odkryl vopred pripravenú jamu.
V jeho záhrade už ležalo veľa tiel. Ešte viac ich ale bolo uväznených v hustom poraste na konci, za stenou z tují.
Jeho šéf nestál za to, aby si ho vystavil medzi svojimi trofejami. No jeho prvá láska, manželka, či najväčší gangster z ich školy, tých popínavé ruže udržiavali ako zabalzamované múmie. A v strede nich, akoby spala, bola uväznená žena.
„Dobre si mi poradila,“ pohladil ju po líci. „Ďakujem, mami.“

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

Arcey
Pekný hororík. Svižne a sviežo napísané, s tou matkou na záver to bolo celkom dobré, len som si myslel, že hlavná postava trestala iba tých, ktorí mu ubližovali a pri matke nepadlo predtým ani slovo, začo by mohol mať chuť sa pomstiť. Toto by som ešte v prvej vete nejako doladil a je to perfektné.
24.09.2022
Olex
Názov sa nezlučuje s obsahom poviedky. Spravodlivosť a pomsta sú dve rozdielne veci. Nesedí mi portrét zúboženého šikanou poznačeného vraha – ktorý je mnohokrát autormi opísaný tak, že je čitateľovi sympatický, dokonca mu fandia. Mala som okolo seba mnoho ľudí, ktorí sa museli vyrovnať s ťažkými životnými skúškami a neriešili to vraždami:)) Rovnako tej časti s mamou som neporozumela. Na začiatku mu radí, aby si dal pozor na svoje priania, a potom končí ako jedna z obetí, pričom nič nenasvedčuje tomu, že mali zlý vzťah.
24.09.2022
Marek Páperíčko Brenišin
@Arcey: Ďakujem, poviedku som naklepal za dvadsať minút, už mi neostával čas veci dotiahnuť. :-)
@Olex: To isté, čo som písal kolegovi vyššie - málo času, človek tlačil, čo sa dalo. Aj názov som dával v snahe vystihnúť, nepodarilo sa. Ono, trošku viac času a venoval by som sa aj mame :-D A čo sa týka zlých životných osudov, každého občas niečo pritlačí, ja sám som mnohokrát videl, aké je lákavé skĺznuť na šikmú plochu, lebo sa to zdá ľahšie a rýchlejšie (okej, vražda je hrot, ale kto vie, čo sa deje v mysli šialenca). Uznávam, dalo by sa to napísať lepšie, pohrať sa viac s osobnosťou hlavného hrdinu.
A propos, stačí si spomenúť na reportáže o ľuďoch, ktorí znenazdajky zavraždili rodičov, druhov, susedov a tí, ktorí žili vedľa páchateľa roky často reagujú v štýle: "Jeden by to naňho nepovedal, taký milý chlapec to bol. Vždy pozdravil!"
25.09.2022
Martin Hlavňa
Pripájam sa k tomu, čo píšu kolegovia vyššie - postava s takýmto "dark twistom" funguje najlepšie ak má čitateľ možnosť si k nej vytvoriť vzťah a fandiť je. Ale pravda je, že čas je neúprosný a na PNP sa to nie vždy dá. Možno by som privítal trochu backstory k tomu, prečo mal schopnosti také aké mal. Ovládal iba rastliny, alebo všetko čo si vedel predstaviť? Trochu mi inak príde, že najprv si to chcel poňať v štýle "prvej vraždy" a preto mi nesedí, že sa zrazu za roky zdokonalil a mal tam hŕbu tiel, keď pár riadkov vyššie odolával lačnému pocitu po krvi.
Nápad je ale fajn a páči sa mi, že sa záver vracia k tomu, čo bolo povedané na začiatku.
25.09.2022
Marek Páperíčko Brenišin
@Martin: Jop, keď si človek v švungu uvedomil, že mám sotva dvadsať minút a nápad, tak som trepal do klávesnice, čo to dalo. Hlavne, chcel som dokončiť text a odoslať ho, potreboval som to ako soľ :-) Nabudúce dúfam múza kopne skôr :-D
25.09.2022
YaYa
Nie tvoja najlepšia, aj keď nápad má čosi do seba :) Ale som rada, že si to po dlhom čase opäť stihol.
25.09.2022
Magda Medvecká
Bolo to také mätúce, súhlasím s tým, čo bolo povedané. Ale ako nápad mi prišlo zaujímavé, mať záhradu plnú mäsožravých rastlín, ktoré udržujú vybrané obete pekne mumifikované. S tým by sa dalo ešte veľa urobiť :D A rozmýšľala som aj nad tou matkou a teda neviem, či si to tak myslel, ale mne by sa tam hodilo, keby si ju takto chcel uchovať? Lebo na začiatku to vyzeralo, že mali dobrý vzťah, ale mohlo sa stať, že proste zomrela na nejakú chorobu a on ju doniesol do záhrady, aby ju mohol mať stále pri sebe. Lebo mala čestné miesto medzi trofejami a tak.
26.09.2022
Joey Thorke
Mne tu vadili problémy s logikou, a to na viacerých miestach. Hneď prvá rana tohto druhu prišla na úvod, keď mama je mama najprv tá, čo hovorí, že si treba dávať pozor na priania a druhým neželať nič zlé a potom, keď jej syna šikanujú, radí mu, aby si predstavil, čo by im urobil (asi nebola taká naivná, aby si myslela, že to bude niečo pekné).
Páčilo sa mi, že to malo dej aj nejaké tie dialógy, čiže sa to ľahko čítalo. Na tento nápad to bol asi príliš krátky žáner/málo času, lebo si pýta viac o psychike hrdinu. Viem si z toho predstaviť celkom pekný záhradkový thriler.
26.09.2022
Marek Páperíčko Brenišin
@Yaya: Jop, ja viem. Ale u mňa sa ozaj teraz jednalo, že dôležité je zúčastniť sa :-)
@Magda: Presne to tam malo byť, že matku si chcel uchovať, len nebol čas. Mať hodinu, tak to tam je, ale beriem, čo je na papieri, to sa počíta.
@Joey: Už som zodpovedal vyššie. Ďakujem ale za postrehy.
26.09.2022
Monika Kandriková
Asi by som nekomplikovala expozíciu nejakými želaniami. Začala by som od šikany a plynula plynule ďalej. Alebo potom by som dala želanie aj do úst toho direktora, čo šiel trhať kvetinky. Inak je to motív, ktorý nenájde odozvu. Ružičky sú, samozrejme, naj. :D :D
28.09.2022
Marek Páperíčko Brenišin
@Secentity: ďakujem za postrehy, budem ale znieť ako pokazená platňa,. málo času 😁
30.09.2022
Monika Kandriková
JJ - Marek - Ten pocit poznám. :D :D :D
01.10.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.