Neposlušný vladyka

Každý jeden raz, čo Boježížn uvidel kamennú tvár neohrozeného bojovníka, premkol ho chladivý pocit až do špiku kostí. Všade sa povrávalo, že pobočník Črtoslava, je spriahnutý s diablom a toho aj svojim zjavom pripomínal.
Podporte scifi.sk
Statná postava vladyku Boježíznu mĺkvo postávala pred svojím stolcom. Strážcovia ohlásili posla. Samotný pobočník kniežaťa Črtoslava sa rýchlo približoval na svojom čiernom koni, hoci vonku zúrila búrka. No pobočník cválal počas krupobitia a hrmenia so vztýčenou hlavou a vystretým chrbátom akoby to bol len letný vánok.
Každý jeden raz, čo Boježížn uvidel kamennú tvár neohrozeného bojovníka, premkol ho chladivý pocit až do špiku kostí. Všade sa povrávalo, že pobočník Črtoslava, je spriahnutý s diablom a toho aj svojim zjavom pripomínal.
Boježízn si ešte prezeral ostrie svojho meča, najkvalitnejšieho kúska na celom veligurskom hradisku, keď ráznym krokom vstúpil vysoký muž. Vykrojená sánka sa nepohla, zatiaľ čakala na bližšiu vzdialenosť, svaly na tvári sa vlnili. Šupinatá zbroj sa striebristo leskla bez jedinej krvavej škvrnky. Prilbu si muž držal v podpazuší, no i tak o hlavu prevyšoval vladyku. Spolu s pobočníkom sa do paloty vovalil studený zimný vzduch, ešte aj z veľkého nosa príchodzieho sa valila biela para. Svojim zjavom pripomínal veľkého býka, ramená sa rozpínali, že by Boježízn musel postaviť vedľa seba troch chlapov, aby zaberali rovnakú šírku.
„Knieža Črtoslav ma posiela po teba. Máš ísť so mnou a obnoviť prísahu poslušnosti,“ mužov silný hlas vzbudzoval strach, no Boježízn zostával pokojný i napriek naježeným chlpom po celom tele.
Vladykov zrak upútal pobočníkov meč. Jeho nezvyčajne dlhá rukoväť a mohutná záštita sa končili veľkým železom s jantárom uprostred, za železom meč pokračoval silnou čepeľou bez jediného zuba, akoby práve pred chvíľou opustil kováčsku dielňu. Och, vladyka si v duchu vzdychol, dragansky znak tepaný hneď pred záštitou značil významného kováča.
„A keď odmietnem? Veligurie je samostatná dŕžava, už nepatrí kniežaťu.“
„Mám ťa privliecť. Živého alebo mŕtveho. A dobre vieš, že môj draganský meč už rozbil veľa slovanských.“
„Vyskúšame! Mor ho!“
Spoza kožušín na stenách sa vovalili dovnútra štyria urastení vojaci. Pobočník rýchlo tasil meč, ústami drmolil čarovné slová a prvému rýchlo vrazil ľadovú zbraň vojakovi do brucha. Tomu sa vyvalili von črevá akonáhle ho krkavčí pobočník vytiahol. Jantárovým okom vrazil do brady ďalšieho vojaka, ktorého odhodilo na dve siahy do steny a pomaly zviezlo na zem. Tretieho vojaka zasiahla bodná rana do kŕčnej jamky a všade naokolo sa pustila striekať krv. Štvrtý vojak sa zahnal, avšak švih draganského meča rozlomil čepeľ a rázne preťal útočníkovú hruď.
„Ideš živý alebo si ťa nasekám a odveziem na zadku koňa?“
Boježízn sa zhlboka nadýchol. Zreval. Rozbehol sa dopredu. Oboma rukami zvieral meč vodorovne mieriac do hrude pobočníka. Ten nemal štít, nemal sa ako brániť. No pobočníkov štít tvorili čary, ktorý ako mrazivá para zahaľoval svojho chránenca.
Krvou ofŕkaná zbroj sa hybko otočila a spakruky dragansky meč vodorovne vyšvihol.
Rev zmĺkol. Na zemi sa kotúľala Boježíznová hlava. Z kypťa krku sa ešte valila krv zanechávajúc na zemi veľkú tmavočervenú mláku.
„Tvoja hlava bude nad vstupnou bránou kniežacieho hradu vítať hostí. Ale nabodnutá na oštepe, aby všetci videli ako sa knieža mazná so psami, ktorí neposlúchajú.“
Pobočník si do haleny z jedného vojakov očistil meč a zasunul do pošvy. Potom sa zohol po Boježíznovú hlavu. Chytil ju za mastnú šticu, zamrmlal nejaké kúzla a dunivým krokom zamieril ku svojmu koňovi, aby skrz búrku odišiel za svojim pánom so zamrazenou hlavou neposlušného vladyku.

Aleš Horváth

Aleš Horváth
Memento vivere!

Diskusia

Veles
Celkom dobré, taká Roganovka povedal by som,
22.01.2022
Goran
Pod týmto si človek môže predstaviť všeličo, ale nie poviedku - tá, hoci aj krátka-kratučká, by mala obsahovať dajaký zvrat, prekvapenie, pointu, posolstvo, alebo a skrátka: niečo by mala čitateľovi chcieť povedať. Tu príde jeden ultradrsný týpek a zlikviduje jedného menej drsného typa. A... to je všetko. Napriek čudným vetám, ako: "Krvou ofŕkaná zbroj sa hybko otočila a spakruky dragansky meč vodorovne vyšvihol.", komiksovo-groteskným opisom: "ramená sa rozpínali, že by Boježízn musel postaviť vedľa seba troch chlapov, aby zaberali rovnakú šírku." - je to vôbec človek? Conan na konskej dávke steroidov? A podivným pseudoslovanským menám - Črtoslav. - je to prekvapivo dobre napísané, a hlavne zo začiatku to má tú správnu atmosféru. Ale tie menované prvky dosť zrážajú celkovú úroveň. Tiež si neviem predstaviť, aké by musel dotyčný robiť grimasy, aby sa mu vlnili svaly na tvári. A to "Mor ho"? Čo by na to povedal Samo Chalupka - to bol, podľa mňa, skôr komický prvok.
23.01.2022
B.T. Niromwell
Vidno tu Červenákov vplyv a myslím,že ti sieto slovanské veci dosť sedia. Pre mňa to bolo celkom prekvapivé, lebo človek čakal, že samozrejme, že to takto neskončí - a skončilo sa:D Len predstava takéhoto ultra bojovníka, čo STRAŠNÝ SPOILER dokáže sebavedomo nakráčať k vládcovi, sťať ho a odkráčať a nikto honezastaví, pričom v hradisku musí byť mrte bojovníkov, tak to sa potom musí človek pýtať buď že čo to bolo za na hovno vladyku alebo čo to je za ultra arch nepriateľa, lebo takýmto štýlom si môže potom podmaniť celý svet a potom o čom to bude.
23.01.2022
Aleš Horváth
možno niekde na konci by stačilo doplniť "pomedzi mŕtvoly bojovníkov, ktorí mu bránili sa dostať ku vladykovi". s tým ultra arch som to prehnal, ale ako mág/bojovník by určite mal nejaké obmedzenia, čo mi ale nedoplo počas písania.
hej, bol to experiment napodobniť Červenákovho Rogana, nešlo mi ani tak o dej ako skôr o ten drsný štýl. v konečnom dôsledku ani neviem čo by bol prekvapivý koniec: 1. vyhrá vladyka 2. vyhra pobočník 3. obaja zomrú 4. vladyka ukeca/podplatí bojovníka aby sa pridal na jeho stranu 5. zasiahne vyššia moc(deus ex machina)
vzhľadom na schopnosti prichodzieho mi 1. 3. 4. automaticky vypadnú. takže buď 2. alebo 5. kde by päťka znamenala faux pas, čo sa týka deja, ale eventuálne by to pomohlo rozvinúť dej, ak by bolo viac času a chcel som z toho urobiť viacstránkový elaborát.
Ale dík Niromwell za komentár, máš pravdu, uznávam je to nedotiahnuté do konca.
23.01.2022
xius
Od Cervenaka som nic necital, takze ak je tam viditelna inspiracia, unika mi. Ale napisane to je umne! Aj mena sa mi pacia, trochu kazia ocakavania a to beriem ako bonus nez naopak. Ze je to len mala scenka bez nejakej zapletky by utrpelo na FP ci samostatnej poviedke. Ale v PNP som s tym uplne ok. :) Zaujimavy jazyk, pre mna nezvycajne prostredie, dost fajn. Pri vacsom rozsahu by sa to asi zacalo trochu rozpadat. Podla mna skus tvrdo vyuzivat sablony klasickych pribehov ako, vid Hero Journey. Cloveka to demotivuje, ze omg, ved to je ako predkreslene obrazky... ale nah, je to nastroj ako kazdy iny a vysledku naozaj pomaha. Pekna pnp!
24.01.2022
8HitBoy
Čítalo sa to príjemne a dejom ma to zaujalo. Nedostatky sú predpokladám spôsobené časovou tiesňou, tj. nejaké čiarky + niektoré veci sa dali napísať šikovnejšie, napr. dve vety spojiť do jednej hneď v prvom odseku, pôsobilo by to prirodzenejšie.
Príliš mi nevoňala priama reč, bola miestami strojená, ale na druhú stranu, prirodzená priama reč je ťažká úloha.
V konečnom účtovaní zaujímavé popasovanie sa s touto výzvou a témou, celkový dojem je určite skôr pozitívny.
24.01.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.