Tablety

Vitajte vo svete, kde ľuďom určuje čas systém, ktorý rozhoduje o počte tabliet potrebných na prežitie. Vo svete, kde sa dá doslova hazardovať so životom a kde majú hackeri nielen svoje hrdinské poslanie, ale aj rodinné problémy.
Podporte scifi.sk
„V mene spoločnosti Pro Life Pharma ubezpečujem, že podobné komplikácie boli pomocou nových technológii znížené na najmenšiu možnú mieru. Umelá inteligencia uplatnená v poslednej fáze výroby tabliet spĺňa všetky naše očakávania. Odteraz môžeme rátať s takmer stopercentnou objektivitou pri prideľovaní liekov ľuďom, ktorí si život skutočne zaslúžia.“
„Keby si mi kúpil Yuxi, tak by si to stišovať nemusel.“
Chlapcovo trucovanie ho donútilo prehodnotiť všetky spôsoby získania peňazí na ďalší byt. Začal uvažovať aj nad lúpežou. S trochou šťastia by ho zavreli na samotku.
„Povedz mi, čo sa deje a skúsime sa nejako dohodnúť,“ oslovil drobca.
„Kvôli tebe sa mi všetci smejú. Sme chudáci, lebo nemáš poriadnu techniku. Oni majú virtuálne reality, asistentov na učenie a ja čo? Dostal som obyčajné kocky!“
„Keď som ti to Lego dal, tak sa ti páčilo. Myslíš, že oni dokážu prerobiť to smart neviem čo Yuxi na vesmírnu loď?“ spýtal sa s úsmevom.
„Asi nie, ale aj tak si jednu kúpim,“ odvetilo chlapča, „no prečo sme bez peňazí? Kvôli tabletkám?“
„Neboj, ony s tým nič nemajú. Iba mamička to má teraz ťažké. Ak jej pomôžeme a budeme makať, tak zoženieme aj Yuxi s novou aktualizáciou.“
„To by som bral,“ skonštatoval s výrazom odborníka, „ale s kým budem robiť, ak ťa zavrú?“
„Prečo by ma mali zavrieť?“
„Vraj všetkých majiteľov kníh zatknú a vezmú im tabletky,“ vysvetľoval drobec.
„To odkladajú už dlho. Isto na to aj zabudli. Naposledy sa na to chystali pri rušení hotovosti a to je asi päť rokov. Vidíš, ešte stále mám čas,“ ubezpečoval ho.
„Zas len všetko odkladáš...Yutani potom, knihy pôjdu preč potom...a mne sa posmievajú teraz,“ zúril chlapec, „ak mi niečo nezoženieš, tak prezradím, že si najnebezpečnejší hacker a kradneš plné kamióny tabliet.“
Príjemne klimatizované auto nahradilo miestnosť zbavenú akéhokoľvek náznaku molekuly kyslíka. Čoskoro si bude môcť vydýchnuť. Delí ho od toho len jedno stretnutie.
„Dobrý deň, vy ste tu kvôli problémom s mojou herňou?“ mladý elegantný muž sa správal, ako keby návštevníkova tvár nehľadela z každej obrazovky, „poďte ďalej, isto dospejeme ku výhodnému záveru.“
Riaditeľ sa ozval až v pracovni, ktoré svojím nábytkom ladila s mužovým drahým oblekom:
„Nemienim sa tváriť, že nevidím vaše správanie. V sieti sa nič neutají a nelegálnym obchodom venujeme mimoriadnu pozornosť. Môžem vám do týždňa zamietnuť dodávku tabliet, tak so mnou nejednajte ako s mladším bratom na návšteve.“
„Čo mi zakážete? Tabletky?“ rozosmial sa, „myslíte, že nemám vlastné zdroje, ktoré by mi vzniknuté škody nahradili? Mimochodom, odkedy sa Veľký brat cíti ako malé dieťa na návšteve?“
Riaditeľ zbledol. Systém vyhodnotil tú knihu ako vysoko nebezpečnú, po jej stiahnutí dochádza k okamžitému pozastaveniu zásielok. Ako to, že sa s ním tento človek pokojne rozpráva? Ak dokáže podľa vlastného rozhodnutia predlžovať svoju existenciu, je väčšou hrozbou, než čakali.
„Dokážem odhadnúť vaše myšlienky,“ prerušil ho elegán, „áno, viem preniknúť cez váš systém a v potrebnej miere som schopný ho ovplyvniť. Neškodím však spoločnosti, tabletky zabezpečujú iba môj vlastný biznis. Klienti prídu, stavia na jedného z odvážnych a v prípade výhry si obaja môžu predĺžiť život. Väčšinou nedajú do hry veľa, tak oberiem niekoho z nich len o dva-tri týždne.“
„Fungovanie vami riadených podnikov poznám a v istej miere mi vyhovuje. Náš algoritmus v kombinácii s možnosťou záchrany pomáhajú zachovať pokoj. Mohli by sme vás mohli nechať pracovať,“ riaditeľov hlas mal tón nápadne pripomínajúci umelú inteligenciu, „samozrejme, iba s istou podmienkou.“
„Akou?“
„Ale mal som pravdu. Viktor je naozaj hacker.“
„To si kde nabral?“ zasmiala sa.
„Počúval som ho. Keby si to robila tiež, tak vieš, že to nikto iný byť nemôže. A Yuxi mi mohol kúpiť,“ dodal vyčítavo.
„O tomto sme sa bavili. Vieš, že ju nechce, lebo ten prístroj zachytáva zvuky v dome a zakázal by mu tabletky,“ odpovedala mladá žena a snažila sa nasmerovať senzor teplomeru na chlapcovo čelo.
„Dobre, tak si tie úlohy budem robiť bez asistenta. Ale umelá inteligencia je ako ocko.“
„Prečo?“
„On odo mňa tiež odišiel, lebo ma takéhoto nechcel. Počula si, čo hovoril? Vraj mal mať normálneho chlapca, nie takéhoto chorého kripla. My tu čakáme, kým vyzdraviem a bude ma znova chcieť?“ spýtal sa s nádejou v očiach. Matka mlčala, preto si vytváral vysvetlenie sám, „ujo Viktor je hacker, lebo sa o nás stará, aj keď ma nechce ani ocko ani počítače. Vieš, čo by bolo skvelé? Keby bol ten ich systém ako Viktor.“
Žena na konštatovanie predčasne dospelého dieťaťa neprítomne prikývla. Celá jej pozornosť sa v tej chvíli sústredila na desivé číslo na displeji mobilu.
Muž vložil do rozlúčky všetku falošnú prívetivosť biznismenov. Ak sa toto podarí, tak bude zabezpečený na celý život. Navyše je to bez rizika. Prehralo tu už toľko ľudí, že pár ďalších jeho menu neuškodí. Čo vlastne čakali? Že za týždeň, ktorý výhrou zachránia, uniknú systému? Chodia za ním, ako keby ich ProLife Pharma nevedela zničiť inak. Pozrel do miestnosti plnej hráčov a znova si prečítal zoznam. Štyria ľudia sa odtiaľ nevrátia so šťastným úsmevom. Do niekoľkých hodín sa objavia prvé príznaky. Celé to bude pôsobiť ako nešťastná náhoda, dobré meno spoločnosti neutrpí ujmu a on si trošku finančne pomôže. Starosti mu robilo len posledné meno. Nezvládne systém svoj chod aj bez neho?
Zo všetkých síl sa snažila utajiť svoje myšlienky. Toto s bratom niekoľkokrát prebrali, nemusí hneď panikáriť. Nepatrí to medzi najbrilantnejšie Viktorove nápady, ale fungovať to bude. Brat ju na túto možnosť pripravil hneď po príchode. Rezerva, ktorú vytvoril, zaženie najhoršie príznaky. Možno zaberie dosť na to, aby previezli malého do prostredia s čistejším vzduchom. Rýchlo zadala na klávesnici heslo a čakala. Systém nereagoval. Oprela sa o stenu a vytáčala bratovo číslo. Vedela, čo to znamená. Po zablokovaní tabliet s Viktorom hovoriť nebude. Dostali ho. Zatriasla horúcim chlapcovým telom.
„Zlatko, poď prejdeme sa. Porozprávaš mi, kam ťa brával Viktor?
„Nejdem bez tabletky, točí sa mi hlava. Tak si ma to učila, tak nevymýšľaj,“ zašepkal.
„Ideme po lieky, aby sme mohli cestovať za ockom,“ použila najúčinnejšiu lož. Chlapec ju objal okolo pliec a začal vysvetľovať:
„Brával ma občas k herni. Viktor vravel, že tam slušní ľudia nechodia, ale ja som si zapamätal celú cestu. Mami?“
„Áno, zlatko?“
„Odkáž mu, nech si nechá tie knihy. Musí ich mať zamknuté, inak by mu ich ukradli. My budeme u ocka, tak nech mu nie je smutno.“
„Dobre vie, do čoho ide,“ riaditeľ sa o poslednom mene v zozname vyjadroval po každom štamperlíku otvorenejšie, „nikto nechápe, ako vydržal.“
„Možno tiež ovláda istú časť systému. Pri troche talentu to nie je ťažké,“ odvetil majiteľ herne.
„Rozumiem, ale ako dokáže prežiť? Veď ten človek prakticky neexistuje. Nenašli sme ho v databáze, v žiadnom zozname, nikde.“
„Neidentifikovali ste ho ani podľa tváre?“ využíval vzrastajúcu dôveru.
„Nie, nepoznáme ani jeho približné črty. Pokojne ním môžete byť aj vy.“
„Ja? Vážne?“ riaditeľove slová ho rozosmiali, „prečo by som to robil? Aby som si pokazil vlastné obchody?“
„Jedná sa len o príklad,“ podráždene odvetil riaditeľ.
„No dobre, ale ak ho nezvláda umelá inteligencia, čo mám robiť ja? Veď využívam iba váš systém. Navyše, ak je taký skvelý, ako hovoríte, tak po včerajšku do môjho podniku nevstúpi,“ usiloval sa pochopiť plán.
„V blízkej dobe určite príde. Bude vás potrebovať.“
On bude v poriadku. Nezakážu mu život kvôli nevhodnému údaju v databáze. Teraz je tu však sestra s malým. Jej idiotovi bolo jedno, že kvôli svinstvu všade navôkol je takých detí čoraz viac. Kto dokáže oznámiť dieťaťu, nech pokojne skape, nepotrebuje štatistiky. Ušľachtilosť Viktorových pohnútok však nemenila nič na jednom fakte – vziať tých dvoch ku sebe bola najväčšia sprostosť v jeho živote. Akýsi blázon si uvedomil existenciu tejto páky a teraz sú ohrození traja ľudia namiesto jedného. Snáď nevedia o chlapcovej rezerve. Áno, pasce spoločnosti sú čoraz rafinovanejšie a z poslednej asi neunikne. Hlavne odtiaľ musí dostať tých dvoch. Vyberie celú rezervu a so sestrou uskutočnia plán s útekom. Im dvom nesmie nikto ublížiť, nesmú sa nič dozvedieť ...ale mohli by aspoň zdvihnúť.
Riaditeľ ProLife Pharmy bol rád, že ho nikto nevidí. Spravil zo seba pekného idiota. Mal svojou autoritou získať toho mladého a namiesto toho sa opil nejakou divnou gebuzinou. Snáď sa to zlepší po tabletke. Ak nie, tak si bude musieť dať o jednu viac. Toho podnikateľa sa musí urýchlene zbaviť, jeho vedomostí sú značne podozrivé. Znechutene zazrel na poslednú pilulku. Objedná si dvojitú dávku a hneď potom zisti, čo všetko nahovoril mladému.
Upravil si sako a odsunul sa od počítača. Takto vyzerá koniec hry? Väčšia úbohosť snáď ani neexistuje. Nekapituloval obkľúčený ozbrojenou skupinou, ani nepôjde o koniec nevydarenej akcie. Namiesto toho mu túto novinu oznámil ten hlupák zo spoločnosti chvíľu pred okamihom kedy stratil schopnosť súvisle sa vyjadrovať, rovno chodiť a neovracať mu koberec. ProLife Pharma vykonala majstrovské dielo. Chlapec bez tabliet zomrie, sestra to nevydrží a on príde o jediných ľudí, na ktorých mu záleží. Majú ho, kam ho chceli dostať. Súhlasí s ich plánom, veď ani nemá na výber. No nemuseli sestre a malému ukázať, aký je úbožiak. Dohnali oboch pred herňu aby im zničili ilúzie? Výborne, spoločnosť dostane od neho posledný darček.
„S rešpektom oznamujeme, že Vaša objednávka tabliet bola oficiálne zamietnutá. Zdieľané názory, prístup k životu a práci a prínos pre spoločnosť vyhodnotil systém ako nedostatočne prospešné a vysoko rizikové.“
Okamžite vytriezvel. Systém sa nedá oklamať. Umelá inteligencia mu práve určila posledný deň života.
„Kvôli chlapcovi?“ oslovila ju žena pri vchode.
„Áno,“ odvetila. Vedela, koľko ľudí tu zmizlo. Viktor by s týmto nesúhlasil. lenže Viktor tu nie je.
„Takýchto malých je čoraz viac, vraj to nejako súvisí so vzduchom,“ neprestávala jej spoločníčka, „sesternica tiež mala takého chudáka, ale tá kvôli nemu nestavila. Bola by hlúpa, veď neskôr sa jej pritrafí aj zdravé. Zoznámim vás s ňou, môže vám veľa povedať. Býva na...“
Viac už nepočula. V miestnosti zavládol chaos.
„Riaditeľa vyhodnotila inteligencia ako nespôsobilého, počuli ste? Vraj mu zakázala tabletky. Dnes bude posledný prejav a potom koniec,“ začula z davu. Skôr, než pochopila túto novinku, zdvihol chlapec hlavu a rozhliadol sa po miestnosti.
„Viktor! Ujo Viktor, pozri, aj my sme tu!“
Tvár, ktorú drobec našiel okamžite, objavila až za niekoľko sekúnd. Pani vedľa nej ukázala skutočne na Viktora a skonštatovala:
„Kam ten svet speje? Riaditeľ umrie kvôli haprujúcej umelej inteligencii a vidíte? Už si musí staviť aj majiteľ herne.“

Daniela Romanová

Daniela Romanová
Som človek, ktorý sa porozpráva o čomkoľvek od rastúcej ceny rožkov po depresie mimozemšťanov z poklesu počtu kaprov každý Štedrý deň, no nedokáže uviesť niekoľko súvislých a zaujímavých viet o sebe a svojom živote.

Diskusia

Goran
Fúúúha, skoro majstrovský materiál, ktorý bol ale nezvládnutý, a to ma ohromne mrzí; že musím sklamať autora/autorku, a že čitateľ nedostal príbeh rozvinutý a podaný tak, ako by sa to bolo hodilo, pretože áno: ohromný predpoklad na ohromne silný zážitok tu vidím. Jasné, dystopické veci sú už trochu bradaté a nadužívané, ale nevadí, ja to mám veľmi rád a sú to príbehy, ktoré majú čo povedať, nútia k zamysleniu, fascinujú a bavia. Vždy si teda rád niečo z negatívnej vízie budúcnosti prečítam. Toto sa mi ale čítalo veľmi ťažko a mal som problém sa zorientovať. Určite sa autor nemusí maznať s čitateľom a dávať mu všetko ako malému na podnose, rozhodne nezaškodí čítať text pozorne, dokonca niekoľkokrát po sebe, to mi nevadí, avšak toto na mňa pôsobilo veľmi zmätene. Ak autor používa perspektívu viacerých postáv a skáče v deji, malo by to byť prehľadnejšie. Plietli sa mi aj postavy, to, že neboli hneď predstavené, jasne pomenované a ani nejako špecifikované a zadefinované, tiež nepomohlo. Iste, vyhli by sme sa potom prekvapeniu, ale to sa na konci ani tak nekonalo, pretože čitateľ vytušil o koho ide, dokonca to bolo v konverzácii naznačené. Autor pravdepodobne nevedel, že publikovaný text sa tu zomkne dokopy, takže je potrebné oddeľovať nielen medzerou, prázdnym miestom, jednotlivé dejové celky, ale nejako ich graficky znázorniť. Bohato stačia tie najpoužívanejšie - tri hviezdičky či trikrát x. Jednoliaty blok textu je veľmi zmätočný.
Takto sa bohužiaľ aj stalo, že som nemal čas a šancu a priestor vytvoriť si k postavám nejaký vzťah a emocionalita, ktorá tam v pozadí niekde čakala - a veru nemalá - ma potom úplne minula. Hodilo by sa aj väčšmi rozvinúť Tvoju víziu budúcnosti, takto vieme žalostne málo, prakticky len to, že na základe istých kritérií istá vláda dáva istým ľuďom isté tablety (zrejme kyslíkové, keď je všade znečistené ovzdušie), vďaka ktorým im umožňuje žiť. Ale ako už funguje tá herňa a ako to vôbec všetko funguje... (samozrejme, nemusí byť vypovedané a rozpísané úplne všetko, ale tu by sa patrilo prezradiť viac) sa nedozvieme.
Silný nápad, dobrý príbeh, ale premrhaná šanca ho pútavo podať.
Veľká škoda, je mi to ľúto.
A.......... tipoval by som na Amarillu.
08.01.2022
Zlodejisnov
Stratil som sa tak, že ani neviem, aka by mala byť pointa. Goran pochopil tabletky ako kyslík, ja som ich pochopil ako niečo čo predlžuje mladosť a život. To striedanie deja a nepomenovanie osôb ma úplne zmiatlo. Ani si nie som istý či šéf fabriky, ktorá vyrába tie tabletky bol taký hlúpy, že šiel do kasína, opil sa a vykecal niečo čo mi znova ušlo. Proste nápad mohol byť super, ale z tohto spracovania to neviem posúdiť.
08.01.2022
Goran
Aha, moja chyba, ako to čítam ešte raz, zamenil som si postavu riaditeľa a vedúceho herne, takže prekvapenie sa predsa len konalo, dobre... nie je to iba o tom, že je to chaotické, ale priznávam, občas som hlúpučké :D. Tým sa trochu posúva do inej perspektívy, ale moje výhrady, bohužiaľ, aj tak platia.
08.01.2022
Veles
Už som si to tri alebo štyri razy prečítal, no furt sa v tom nevyznám :D Nápad bol celkom okej, prevedenie ale nebolo dobré. Každú chvíľu som rozmýšľal kto to vlasnte hovorí. Každá osoba v príbehu by si zaslúžila aspoň jedno poznávacie znamenie, podľa ktorej by sme vedel kto práve hovorí. Členenie textu bolo podľa mňa ešte horšie ako pri Úmrtinách, strašne rýchlo sa to striedalo. Plus by ma zaujímalo to o tých knihách, má to nejaký hlbší význam alebo to tam autor dal len ako typickú dystopickú vec? Meno autora si netrúfam vôbec tipovať.
08.01.2022
Zlodejisnov
Neviem sa zbaviť pocitu, že za toto je zodpovedná Writer. Hlavne preto, že spomínala experiment a toto mi experiment pripomína :)
08.01.2022
Veles
Tiež si pamätám ten komentár, no skôr mi to príde ako keby bola niekoho prvá poviedka, alebo tu bol ten dotyčný/dotyčná len krátko.
08.01.2022
WriterInTheDark
Hneď v prvej vete chýba slovo "vás". Celý čas som sa sústredila na to, kto vlasnte teraz hovorí. Boli tam ale svelé nápady, ktoré však neboli dotiahnuté do konca. Bolo to veľmi mätúce, stratila som sa v tom a prekvapuje ma, že si niekto dal tú námahu a čítal text viackrát. A Zlodejisnov, ten môj "experiment" zas neberte úplne doslova. :) Skúsila som niečo nové, ale vy si to asi ani nevšimnete :) Toto je podľa mňa práca niekoho nového.
08.01.2022
Veles
Tak dúfal som že s každým novým prečítaním to snáď dostane zmysel :) A som teda fakt zvedavý čo si nakoniec napísala Writer :D
08.01.2022
Lukáš Polák
Poviedku som si prečítal úplne ráno, ale počkal som na komentáre, či len ja som taký debil, že som sa v tom totálne strácal a nevedel som koľká bije. Potenciál tam je, ale bohužiaľ prevedenie je mimo môjho chápania. 😁
08.01.2022
WriterInTheDark
Lukáš - ja detto :)
08.01.2022
Aleš Horváth
myšlienka možno super ale podanie, že som skončil dezorientovany.
prúd vedomia - autor písal rad za radom bez ohľadu či to dáva nejaký logicky zmysel.
je podobná ako poviedka z minulého kola o sexuálnej reprodukcii ale autor je zjavne niekto iný
10.01.2022
Anitram
Priznám sa, že toto som čítala len asi každé druhé slovo, lebo mi prišlo, že kým to dočítam, aj tak tomu nebudem rozumieť a nejak som nedokázala vo víre každodenných povinností vyplytvať sústredenie na prečítanie poviedky.
18.01.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.