Rôzny domáci miláčikovia

Príspevok do PnP; témy vírus a domáci miláčikovia. hlavne tá druhá téma, vírus sa tam len mihne.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
„Mami, mami!“ s krikom bežala sedemročná Sárka domom. „S Murkom niečo je!“
Jej mama ledva zdvihla pohľad od polievky: „Čo by s ním bolo?“
„Už hodinu sedí na bráničke a pozerá dohora.“
„To kocúry občas robia.,“ uisťovala ju mama.
„Nie náš Muro,“ zašomrala si naštvane prváčka.
„Bež zistiť, čo robí tvoj brat. Za chvíľu je obed!“ snažila sa Sáru zamestnať mama.
Milan, šiestak a Sárin brat, sedel vo svojej izbe nad legom. Zo stavebnice však trčalo až podozrivo veľa drôtikov.
„Čo to bude?“ spýtala sa siedmačka, keď vošla dnu. Našľapovala opatrne, po špičkách, aby nestúpila na ani jednu z kociek na podlahe. Milan sa pri nej prešmykol k počítaču.
„Robot,“ povedal po chvíli ťukania do klávesnice.
„Z lega?“ nechápalo dievčatko.
„Musíš ma otravovať?“ odvetil chlapec.
„Mama mi kázala. Lebo ju nezaujíma Muro.“
Sára sa presunula k oknu. Vyzrela na kocúra. Stále sedel na murovanom stĺpiku pri bráničke ich domu. No teraz pri ňom stáli dvaja policajti. Dievčatko si bolo isté, že sú to policajti, mali také isté uniformy ako vo filmoch. Zdalo sa, že sa s Murom rozprávajú.
„Po – li – ce,“ hláskovala prváčka.
„Čože?“ nesústredene sa spýtal jej brat.
„Policajti sa rozprávajú s Murom. Prečo majú na sebe nápis police?“
Milan ani nezdvihol oči od obrazovky: „To si zle prečítala. Police majú v Amerike, u nás je to polícia.“
Presunul sa k robotovi. Do niečoho štuchol a v legu to zavrčalo.
„A určite sa nerozprávajú,“ dodal chlapec. Sára ho už nepočula, lebo nebola v izbe.
„Dobrý deň. Náš kocúr určite nič neurobil!“ pozdravila sa. Nebola vyššia ako bránička, tak na policajtov pozerala pomedzi latky na nej.
Policajti, dokonca i kocúr, sa na ňu prekvapene pozreli.
„Ahoj maličká,“ vyjachtal jeden z nich. Druhý sa však ujal iniciatívy.
„Ale určite nie. Vidíme, že je poctivým domácim zvieratkom. Potrebujeme sa ho však na niečo opýtať.“
„Hľadáme jednu mačku. Je možné že ju váš Muro videl,“ dodal jeho kolega.
„Ako viete, že sa volá Muro?“ nedalo Sárke.
„Nevolá sa ta každý kocúr?“ spýtal sa s úsmevom policajt. Napriek zamračenému jesennému počasiu mal na očiach tmavé okuliare. Rovnako aj jeho spolupracovník.
„Nie,“ rázne povedalo dievčatko. „Susedov sa volá Felix. Pôjdete aj za ním?“
Policajti sa na seba pozreli.
„Za Felixom? Ten nemá ten správny titul.“
„Dobre,“ skonštatovalo dievčatko. Zdalo sa, že mu to stačí a vrátilo sa dnu, kde jeho myseľ zamestnal obed.
Kocúr nervózne švihol chvostom.
„Ako som hovoril pred tým, neviem kde je. Viem, že tu nedávno pristála, poslala mi pozdravy, ale neviem kde sa zdržuje,“ vysvetľoval policajtom Muro.
„nepovedala ani prečo prišla?“ spýtal sa jeden z policajtov. Pri tom sa mu okuliare zošmykli a odhalili žlté oči. Rýchlo si ich napravil.
„Nepýtal som sa,“ odpovedal Muro. „Prečo ju vlastne hľadáte?“
„Profesorka Micka mala Galaktickej rade vysvetliť, prečo túto takzvanú COVID krízu spôsobila.“
Muro si znudene začal lízať labu: „Asi ju ľudia prestali baviť.“
Pre mačky je typické, že sa o svojich miláčikov veľmi nestarajú, ale až takú mieru ľahostajnosti policajti nečakali.
„Ak sa ľudskému druhu niečo stane, kto Vás bude škrabkať, doktor Muro?“
Kocúr sa na moment zamyslel.
„Nájdeme si iný druh?“ prehodil váhavo.
„Myslíte si, že Galaktická rada povolí len tak migráciu obyvateľstva celej planéty? Už len doviesť vám sem ľudí bol problém.“
Kocúr si vzdychol. Koniec koncov, nechcel o svoje dievčatko prísť.
„Pracuje niekto na lieku?“ spýtal sa.
„Ľudia sa snažia. Ale sú mierne mimo. Ak však chcete, zháňame všetky mačky, ktoré nám ho ponúknu nenápadne distribuovať do domácnosti ľudí. Psy to už robia!“
Muro sa naježil: „Pcha! Takéto niečo ste dali tým hlupákom, čo nevedia ani písmo vynájsť! Doneste večer dávky pre celú ulicu, ja to roznosím!“
Potom, bez pozdravu, ale nesmierne elegantne zoskočil zo stĺpika a hrdo policajtom ukázal svoju riťku.
O no niekoľko dimenzii vyššie a širšie nervózne postával mladý Chesusko pred tabuľou.
„Tak čo si doniesol ty?“ znudene sa ho spýtala učiteľka.
Chesusko, bytosť vyšších dimenzií vybral z vrecka kvantový počítač a premietol na tabulu neeuklidovský matrix holografickej projekcie virtuálneho vesmíru.
„Chcem vám ukázať môj vesmír. Teda ockov. Chcel som od neho domáce zvieratko ale...“ Chcesusko zaváhal, akoby nevedel, či to môže prezradiť. „Oco povedal, že virtuálne zvieratká sú lepšie ako tie reálne. Nerobia smrad a bordel a tak. Dal mi teda jeden z jeho starých vesmírov, nech sa oň starám.“
Učiteľku to zaujalo. Máloktorý žiak donesie do školy holografickú projekciu vesmíru. Máloktorý sa o nejakú stará.
„A je v tom tvojom vesmíre niečo zaujímavé?“
„Na jednej planéte je práve vírus devastuje jednu rannú civilizáciu. Zaviedli ho tam znudené mačky. Civilizácia to však zvláda... úboho. Vôbec nie tak, ako by sa od iných civilizácií jej stupňa evolúcie očakávalo...“ začal Chesusko svoju prezentáciu.

Juraj Búry

Juraj Búry
Mám veľa čiernych vlasov, kocúra a plyšového pavúka. Väčšinou sa mocem v Nitre, alebo po kopcoch a hradoch. Strašne rád sa hrám, čítam a pozerám a potom o tom premýšľam. Pôsobím mladší ako v skutočnosti som.

Diskusia

8HitBoy
Začiatok veľmi príjemný, ale koniec to trošku za mňa zrazil. Navyše hrubica v nadpise? Ďuro! To sa ti nesmie stávať! :P
27.12.2020
Magda Medvecká
pobavilo, ale keby si to ukončil pri tej riťke, asi by sa mi to páčilo viac :D takto z toho mám pocit, že si si na konci vymyslel, že do toho dáš ešte ďalší príbeh (dimenziu), ale už to celkom nezapadlo do celku.
27.12.2020
Marek Páperíčko Brenišin
Súhlasím s ostatnými. Začiatok fajn, potom to začalo škrípať, koniec pôsobí vyslovene dojmom, ako keby si si zrazu uvedomil, že ti chýba "wau efekt", tak si ho tam nasilu priklincoval. Btw, hrubica v názve, to je polovica úspechu preč. A druhá vec - najprv píšeš, že Sára je prváčka, potom ju otituluješ ako "siedmačku". Asi si myslel sedemročnú, ale dosť zo vyrušilo. Päť bodov, not great, not terrible.
27.12.2020
Juraj Búry
jop. tiež mam pocit že zaver tam nezapada, ale pačila sa mi pointa, že aj tý čo majú miláčikov, sú vlastne niekoho miláčikovia a aj tý sú niekoho miláčikovia...a som si povedal, že to tam môžem strčiť
27.12.2020
YaYa
To tie dve hodiny. Človek má potom čas na iné dimenzie 😀 Podľa mňa viac v pohode ako naznačovalo priemerné hodnotenie. Pobavilo. Inak ma celkom zaujala aj tvoja poviedka v Zajtra bude včera.
28.12.2020
Juraj Búry
Dakujem. dobra bola? pobavila? nebol som si ňou veľmi istý
28.12.2020
xius
Poskakovanie veku Sary, ani hrubica tak nevadili. Zaver s ritkou by bol paradny! Podarilo sa ti ju tam vstrcit uplne necakane, az mi zabehlo. Ale ani zvysok neurazi a tvoje vysvetlenie v komentari funguje. Textu trochu chybalo nadsenie, myslim. Take tie mile detaily, ktore autor vobec neplanuje. Az na ritku teda. :D
30.12.2020
Aleš Horváth
Pripájam sa k ostatným, tiež si myslím že tou riťkou to mohlo skonciť. Ale ináč celkom v pohode
31.12.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.