Zarathustra so žltými fúzmi

Ako si história zapamätá jeden z najväčších mozgov všetkých čias?
Filmová história scifi
Profesor Žltofúz zanadával a zahodil aj stopätdesiatu tretiu vzorku expresnou cestou do koša.
“To už snáď nie je možné!” zvolal a začal celý proces extrahovania genetickej informácie nanovo.
Doktor bol skutočne veľkou kapacitou na poli genetiky a biologického inžinierstva. Počas svojho dlhého plodného života toho dokázal už skutočne mnoho. Pred takmer päťdesiatimi rokmi to bol práve on kto vyriešil tú odpornú epidémiu koronavírusu. Bol členom tímu ktorý ako prvý naklonoval ľudskú bytosť a o pár rokov nato, už ako vedúci vedeckého tímu, započal éru genetických modifikácií ľudí. Potom už ľudská spoločnosť chytila veľmi rýchly spád. Okrem toho rád varil a na univerzite tretieho veku študoval aj záhradkárstvo.
Na chvíľu sa zahľadel von oknom. Všetky tie mihajúce sa vznášadlá ho dokázali vždy veľmi rýchlo upokojiť. Navyše mu celý čas hrali z vibrafónu skladby starých klasických majstrov. Klasiku mal veľmi rád, či to bol Mozard, Bach alebo Eminem. Usmial sa, napravil si drobné okuliare a znovu sa pustil do práce. Len pokoj, len pokoj, opakoval si v hlave. Tento, zrejme svoj posledný veľký objav, musí doviesť do zdarného konca.
Pred vyše troma rokmi jeho dobrý priateľ, profesor Modrofúz, po dlhých rokoch bádania zvládol tajomný proces cestovania v čase. Ľudia zo začiatku akoby nevedeli, na čo tento zázrak používať. Keď napokon to najlepšie, s čím prišli, boli zábavné parky, ktoré vás reálne vedeli preniesť do vašej obľúbenej časovej periódy, profesor Žltofúz sa spravodlivo nahneval. Kedysi múdri ľudia posúvali možnosti celej spoločnosti! Aristoteles, Kopernik, Newton, Tesla, Einstein, Hawking, Musk… všetci títo ľudia urobili súčasnú spoločnosť tým, čím je a boli všeobecne akceptovaní ako bezúhonní géniovia. Teda, možno až na posledného menovaného, ktorý všetky svoje objavy zvykol rád prekryť kopou škandálov, naposledy napríklad už deviatym rozvodom a do troch týždňov aj desiatou svadbou so speváčkou Grimes. Dnes si to ale ľudia nevážili. Nerozoznali by geniálny objav ani keby ho ním ovalíte po hlave v tmavej uličke.
Profesor Žltofúz chcel, nech si ho ľudstvo zapamätá inak ako Elona Muska. Preto sa aj so svojim priateľom profesorom Modrofúzom vybral na dejisko najväčšej záhady novodobých dejín – americký Roswell počas júla 1947. Obaja staručkí výskumníci sa do svojho roku vrátili s množstvom rozbitej mimozemskej techniky, ktorá už bola na súčasné pomery dosť zastaraná, ale aj s kopou DNA vzoriek mimozemšťanov. Ľudia roku 2064 všeobecne prijali predstavu, že mimozemšťanov sme skrátka ako živočíšny druh niečím museli strašne znechutiť, nasrať, alebo je pravdivá kombinácia oboch možností. Inak si asi fakt, že nás nikdy neskontaktovali, a od istého času prestali byť pozorované na oblohe ich lietajúce taniere, nevedeli vysvetliť.
A práve to mal byť magnum opus profesora Žltofúza. Vytvoriť súdržnú koalíciu mimozemšťanov a ľudí, ktorá by bratsky stála bok po boku a držala spolu aj v dobrom aj zlom. Vzorka číslo stopäťdesiatštyri. Už to musí konečne vyjsť. Pipetou nabral trošku rôsolovitej zelenej hmoty a položil ju na Petriho misku. Prežehnal sa, hoci odkedy jeho kolega, profesor Zelenofúz, matematickou analázou vyvrátil existenciu Boha nebol veriaci, a vložil misku do genetického urýchľovača. Nastavil ho len na pár sekúnd. Urýchľovač začal potichu priasť ako mačka, čo znervóznilo profesora ešte viac. Odvrátil zrak a odovzdane sa pozeral do zeme.
Tento raz bolo čosi inak. Nezacítil štipľavý dym, nepočul divné praskanie, nič neiskrilo. Profesor sa pomaly otočil a uprel zrak na dvierka urýchľovača, ktoré sa pomaly opäť otvárali. Platňa vibrafónu preskočila a veľmi tematicky začala hrať úvodné zvuky skladby Also sprach Zarathustra od Straussa.
“Dios mio,” zašepkal, citujúc jedného slávneho slovenského maliara, ktorého meno už zabudol.
Keď uvidel z urýchľovača vyliezať drobné chápadielka, srdce mu priam poskočilo. Po tomto už naňho ľudstvo nikdy nezabudne. Teraz už nie.
“Vitaj maličký,” zasmial sa.
Zoširoka sa usmial a zobral drobné mimozemské bábätko na ruky.

8HitBoy

8HitBoy
私の最大の趣味はアジアのポップカルチャーとチェスです。

Diskusia

Myrmarach
Awww... dojímavý príbeh. 8 bodov.
22.08.2020
Marek Páperíčko Brenišin
Hehehe, povedal som si, že nenaletím. A zhltol som ti to aj s navijakom :-D 8 bodov.
22.08.2020
10Geek
Výborné čítanie. Za 9 :)
22.08.2020
xius
Som celkom sucker na technobabble, vibrafon je moj fav! :) Vlozit Eminema na koniec klasikov bol pekny tah. Farebne mena hlavnych akterov sa mi velmi pacili tiez. Drobne sklamanie musim vyjadrit v nulovom opise fuzov jednotlivych profesorov. :(
22.08.2020
B.T. Niromwell
Bol to veľmi pekne vyrozprávaný príbeh, len mi tam na konci čosi údernejšia chýbalo. I keď musím uznať, že ak by to tam cháadplá napokon všetko roztrieskali, bolo y to menej originálne.
22.08.2020
Aleš Horváth
Prišlo mi to zdĺhavé, také až moc filozofické.
Podobne ako Bea, očakával som aspoň záver trochu akčnejší. niečo ako že babo mu ovinulo chapadla okolo krku a dalo si ho na obed. možno ako úvod k american like hororom o invázii mimozemšťanov by to fungovalo.
23.08.2020
YaYa
Zopár fakt dobrých hlášok, text pekne plynie. Mala som však problém s pointou. Chýba mi tam nejaké to ohnivko do logickej reťaze, aby som pochopila prečo.
Inak ten citovaný maliar, to je ten, čo si myslím? ;)
25.08.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.