Profesor a jeho cena

PnP
Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)
„Tak, myslím, že hotovo...“ na perách profesora Kehlera sa zjavil víťazoslávny úsmev.
„Vážne, strýko?“ naproti tomu tvár jeho synovca Philipa vyzerala skôr preľaknuto. Oči za hrubými sklami silných dioptrií neveriacky pozerali na starého pána.
„Keď vravím, že hotovo, tak hotovo!“ profesor zvýšil tón hlasu až do káravých výšok. Dokončil sériu úkonov na svojom najnovšom vynáleze a snažil sa nevšímať si spoločnosť synovca v rozsiahlej dielni.
Zjavne mu chýbali organizačné schopnosti, to bolo vidno na prvý pohľad každému, koho tam pustil. Takých ľudí ovšem nebolo veľa. Sestrin syn bol vlastne iba druhou osobou, ktorá mala tú česť byť tolerovaná v tejto hale plnej porozhadzovaných vynálezov a harampádia. To prvou osobou bola upratovačka, ktorá to s profesorom vzdala po prvom dni služby.
„Strýko, ak to bude fungovať, nemal by si to použiť.“ riekol až prosebne Philip.
„Ale joj, čo už by sa mohlo stať?“ uchechtol sa popod pestované fúzy vedec a zaujato dokončoval nastavenie parametrov prístroja.
„Kadečo! Ak nebudeš opatrný všeličo sa môže pokaziť!“
„To si čítal v tých tvojich hlúpych knihách, všakže? Toto je ale seriózna veda, nie choré výplody nejakého pisálka! Čo to čítaš teraz, ukáž okuliarnik?“ starý Kehler sa načiahol po rozčítanej knihe na stolíku pri kresle, kde mu obvykle trónil Philip. Sedel tam celé dni. Profesor mu to toleroval, predsa len to bol syn jeho sestry. Neubehlo ešte ani pár dní od jej pohrebu.
„Je to novela od...“
„...Roberta Heinleina. Vidím. All your zombies. Pche, čo ti už len toto dá do života? Nejakí zombíci...“
„Náhodou to je o cestovaní v čase. Možno by si si to mal prečítať skôr, ako tú vec zapneš...“
„Pche, aká vec?! To je stroj času! Ozajstný, vedecky podložený a fungujúci. Veď uvidíš!“
„Čo uvidím?“ hlas mladíka znel vydesene. Zápal v strýkových očiach a podivne blikajúci stroj jeho strach exponenciálne znásobili .
„Motáš sa mi tu celé dni, tak budeš aspoň užitočný. Pôjdeš so mnou. Na tom tvojom smartfóne máš všetko čo treba. Hlasový záznamník, foťák aj kameru. Pre Nobelov výbor budem potrebovať svedka a čo najviac dôkazov.“
„Ale...“
„Žiadne ale. Ideme.“
Pár rozhodných pohybov na ovládacom panely a stroj s hukotom zažiaril celou dúhou farieb. Dve komory jemne vibrovali a sálala z nich jemná modrá žiara.
„Takže. Teraz dobre počúvaj. Vstúpime tou pravou komorou presne o 13:00. Na druhej strane nastavím čas príchodu v presne rovnaký čas. To aby ostala zachovaná hmota v našom čase. Chápeš?“
„Nie...“
„To je mi jasné. To v tých svojich knihách určite nenájdeš. To je len samý výmysel a báchorka! Takže. Poputujeme do Jury. Aby to bolo zaujímavejšie.“
„A čo ak ovplyvníme našu dobu?“
„Och...“ hlasno a teatrálne si povzdychol profesor Kehler. „ Veda ti zjavne nič nehovorí. Nemôže nič ovplyvniť! „
„Ale môžeme! Čítal som...“
„Možno by si mal začať čítať vhodnejšiu literatúru! Keby si to robil, vedel by si čo je rezolúcia paralelných vesmírov a rezolúcia obmedzenej akcie. Vieš čo to je?“ vyčítavý pohľad ostal visieť na chlapcovi. Ten sa mu márne snažil vyhnúť.
„No čítal som aj o tom...“
„Výborne, tak potom vieš, že sa nemôže nič stať!“
„Tak ale čítal som aj o paradoxe starého otca...“
„Dosť už tých nezmyslov! Ideme!“
Jas v komorách nabral na intenzite. Profesor schmatol chlapca za golier a spolu zmizli v modrastej žiare.
V tom istom okamihu sa v druhej komore objavili dve siluety.
„Vidíš, hovoril som ti. Dúfam si to všetko nahral!“
„Áno, strýko...“
„Čo tak skleslo, chlapče? Za toto bude Nobelovka! A ty si bol pritom. Spomeniem ťa v ďakovnej reči. „ pomädlil si ruky a vystrúhal známy víťazoslávny úsmev.
„Asi ste tam nemali ísť na záchod...“
„Asi nie. Veru, nejako som po tom vyhladol. Poď Philip, pozývam ťa na obed. Na druhej strane ulice robia výborné hot-dogy!“ Zahlásil bez záujmu o synovcove poznámky starý pán a trielil dole točitým schodiskom. Philip mal čo robiť aby sním udržal krok.
Na ulici vládol obvyklý ruch. Zástupy ľudí mierili na obedné prestávky, autá okolo s hlukom frčali okolo a na v ovzduší sa niesla vôňa čerstvo uvarených párkov a horčice.
Profesor zhypnotizovane vkročil na vozovku. Samozrejme, mimo priechodu pre chodcov.
Auto so škrípaním bŕzd ledva zastalo.
„Do čerta, si slepý!“ zručal starý Kehler na nahnevaného vodiča. Philip zamrzol na mieste.
Teplý a smrdutý závan sa oprel do profesorovho krku.
„Čo to...“
Otočil sa. Rovnako ako jeho synovec skamenel aj on.
Pred tvárou mal rozmernú hlavu tyranosaura. V otvorenej papuli sa leskli rady dlhých ostrých zubov, po ktorých stekali husté sliny.
„K nohe, Punťo!“ ozval sa prísny hlas. Spoza ozrutného tvora sa vynoril uniformovaný policajt. Vyčítavo sa zahľadel na profesora a vytiahol blok na pokuty. „Takže pane, za toto vám musím dať pokutu! Skoro ste spôsobil dopravnú nehodu!“
„Ja som to vravel, že sa niečo môže pokaziť...“ na sucho preglgol Philip

Milan "Miňo" Tichý

Milan "Miňo" Tichý

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Nakoniec som ti dal tých osem bodov. Ale..."na ovládacom panely"? :-D Moje oči. Ináč ale klasické cestovanie časom a pravidlo o nezasahovaní. Nebolo to zlé, ale na môj vkus tam tých dialógov bolo priveľa. Čo je škoda, trošku atmosféry a aj také klišé by vyznelo super a ja by som ti to zožral aj s navijakom.
23.05.2020

Myrmarach
Nemám rada komplikované technické vysvetľovačky. Toto nebolo zlé, ale proste mi to nesadlo. 7 bodov
23.05.2020

HB
Rick & Morty vibes 😄 Mne to veľmi sadlo.
23.05.2020

Milan "Miňo" Tichý
Tak...skúšam a ozaj sa dá komentovať aj bez hodnotenia :D ...dik za komenty, vezmem si ich k srdcu...teda to čo uznám za vhodné, samozrejme :D
23.05.2020

Aleš Horváth
páčil sa mi humorny štýl výmeny replik. svojim spôsobom klišé v zložení aj iné veci ako spomínal Marek, niečo na spôsob "návrat do budúcnosti". ten záver som akosi nepochopil, možno by tam zapasovala veta o zákone zachovania energie, že keď oni išli do minulosti tak z minulosti prišli dvaja Rexovia. aj keď síce tvoja pointa je o genetickej modifikácii psov.
24.05.2020

Aleš Horváth
páčil sa mi humorny štýl výmeny replik. svojim spôsobom klišé v zložení aj iné veci ako spomínal Marek, niečo na spôsob "návrat do budúcnosti". ten záver som akosi nepochopil, možno by tam zapasovala veta o zákone zachovania energie, že keď oni išli do minulosti tak z minulosti prišli dvaja Rexovia. aj keď síce tvoja pointa je o genetickej modifikácii psov.
24.05.2020

YaYa
Mne toto práveže veľmi sadlo ;) Možno aj preto, že som pred dvoma týždňami čítala spomenutú poviedku. Je pravda, že dialóg by sa dal zosekať - len tá nevhodná literatúra tam bola asi trikrát. Ale klišé koncept mi absolútne nevadil, lebo ani tak nešlo o to, že sa niečo pokazí, ako o to, čo. A bol to pekný twist na tému. Proste dobrá PNP.
24.05.2020

YaYa
Mne toto práveže veľmi sadlo ;) Možno aj preto, že som pred dvoma týždňami čítala spomenutú poviedku. Je pravda, že dialóg by sa dal zosekať - len tá nevhodná literatúra tam bola asi trikrát. Ale klišé koncept mi absolútne nevadil, lebo ani tak nešlo o to, že sa niečo pokazí, ako o to, čo. A bol to pekný twist na tému. Proste dobrá PNP.
24.05.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.