Bež, bež, utekaj...

Keď ťa naháňa prapotvora, nepremýšľaj dlho a vypadni.
Podpor scifi.sk 2% dane
Tyranosaurus si ma vybral. Jeho veľké divnozelené oko ustrnulo na mojom vyšportovanom, krásne svalnatom tele. Ak mu ukážem svoj nádherný pekáč na bruchu, potečú mu slinky?
Nával adrenalínu mi nabúral nervovú sústavu. Rozbehol som sa.
Samozrejme, že som videl aj ten úplne prvý Jurský park a viem, že bežať je chyba. Ale mne to práve teraz prišlo ako dobrý nápad. Pud sebazáchovy podľa mňa nemá žiadny zmysel pre logiku.
Nekľučkoval som, to by ma iba zdržiavalo. Vyvinul som rýchlosť extrém+2 a na najbližšej odbočke som zahol prudko doprava. Tyranosaurus dupal ako tá nohatá zbraň zo STAR WARS. Očakával som, že ho váha strhne dopredu a ja získam aký-taký náskok. Zabralo to sotva napoly. Iba sa tak trochu šmykol. Vzápätí sa jeho pazúry zaryli do asfaltu a vybral zákrutu lepšie ako ja. Bokom iba mierne lízol protiľahlú budovu.
A už mi bol zase v pätách.
Chcelo to nápadík.
Šmykol som sa pod neďaleko stojacu dodávku, podkotúľal som sa popod ňu a prikrčený som bežal ďalej tak, aby ma jej reliéf pred blížiacou sa potvorou kryl. Na konci ulice som si dovolil obzrieť sa.
Ten plaz nebol vôbec hlúpy, nepojedol hlúby ani divé huby. Jednoducho odsunul dodávku z cesty a pálil si to za mnou.
Od neďalekej zmrzlinárne na mňa mávala partička prizerajúcich sa. Zamával som im naspäť a rozhodol som sa, že sa k nim nepridám a pôjdem vlastnou cestou. Sám mám väčšiu šancu ako s nimi.
V podzemnom parkovisku pod obchodným domom stála moja kára. Štyri kolesá a pod kapotou stádo koní. Ak tam dobehnem včas, ujdem určite. Auto je rýchlejšie ako dve pazúrnaté laby.
Nabral som odvahu a pustil som sa zase do behu. Teraz som ale nebol krytý vôbec ničím. Prepletal som nohami po betóne námestia a vnímal som ako ma postupne dobieha najprv hlasný rev a neskôr skazený dych. Takmer som cítil ako mi po pleci škrabká ostrý pazúr, alebo skôr tesák?
Pridal som na rýchlosť extrém+3 a vrhol som sa pod nízky vchod. Tadiaľ sa ohromné Rexovo telo neprepchá.
Ale prepočítal som sa. Ja blb. Zabudol som. Dnes je nedeľa, brány sú zavreté.
Pochytila ma zlosť aj panika, tie cvakajúce čeľuste si asi obzriem pekne zblízka. Skúsil som sa prepchať pomedzi mreže, ale bol to iba ďalší hlúpy nápad. Za mrežami býva predsa pletivo.
Nezostalo mi nič iného ako sa všuchnúť pekne do kútika, mimo zorné pole veľkého nebezpečného prazvera. Ani som nedýchal aby si ma T-čko nevšimol. Nepohol som ani mihalnicou.
Na chvíľku som ho musel asi zmiasť. Čas bežal a ja som mal stále väčšiu šancu, že všetko dopadne dobre.
Keď tu sa vedľa mňa vynorila nozdra a pod ňou rad poriadne veľkých a ostrých zubov. Nebol to pekný pohľad, keď na obrazovke skúšal indoraptor zožrať starlorda pokojne som sa v hľadisku smial. Ale vidieť hrozivý biely tesák vedľa vlastného ksichtu, ej, veru sa mi rehotať nechcelo.
Len vydržať. Čas uteká a uteká.
Nemal som predstavu koľko sa ho už minulo, ale tušil som, že dosť.
Ak sa nebudem hýbať ... Ani dýchať ... Ale skúste nevoňať. Na to som zabudol.
Papuľa sa otvorila a ja som to vzdal. Chytil som jednou rukou horný zubisko a druhou dolný. Ako odvážny drakobijca. Bez boja ma nedostane.
Chvíľu som tie studené zuby držal a bol to skutočne zaujímavý pocit. Očakával som, že teraz moje dobrodružstvo skončí, ale zaznel gong.
Zuby sa mi pod rukami zmenili na mäkkú kašu a potom pekne zmizli. Na mieste, kde stál ten nenažratý rexo sa objavila plochá vstupenka veľká aspoň meter štvorcový a jemný ženský hlas zahlásil: Gratulujeme. Váš útek sa vydaril, jeho záznam bol vybraný medzi upútavky. Ako odmenu dostávate vstupenku na jubilejné desiate pokračovanie Jurského sveta s podtitulom: Mesto patrí nám, vy ľudské červy.
Zvýskol som a vyskočil. Milujem kino. Chodím tam rád. A tieto nové interaktívne virtuálne reklamy sú podmanivé, dovolia vám vyskúšať si, aké by to bolo, keby... Stačí len prijať hru a už sa v tom veziete.
Vytiahol som svoje osobné zariadenie a nahral som si doňho kód. Voľný lístok sa mi bude hodiť, premiéra je už tento víkend. Alenka bude prekvapená a ja budem aspoň na pár sekúnd tiež hlavným hrdinom strieborného plátna.

Monika Kandriková

Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D

Diskusia

Myrmarach
Toto bolo super! Akčné, napínavé, doslova to človeka "vcucne". Čo by som vytkla, je reakcia hlavného hrdinu na konci poviedky. Pár sekúnd predtým sa lúčil zo životom a teraz to len tak hodí za hlavu? Ja by som na jeho mieste bola asi pekne naštvaná :D 8 bodov
23.05.2020

Marek Páperíčko Brenišin
"Mesto patrí nám, vy ľudské červy." to úplne zaklincovalo. Ináč je to dobre strelená poviedka, pobavilo :-D 8 bodov.
23.05.2020

HB
Boze, super, fakt veľakrát som sa dobre zasmial :)
23.05.2020

Monika Kandriková
ahoj Myrmarach -- ale môj hrdina predsa vie -- ako to povedať a nespojlerovať :D :D - ono sa to nedá povedať. :D :D jeho vzrušenie je pochopiteľné, ale dôvod je iný, nič nemusí hádzať za hlavu. :D :D
23.05.2020

Aleš Horváth
ako páčilo sa mi to až na jeden detail. myslím si že keď človek. beží e+2 tak dlho nevydrží a nie to ešte zrýchliť na e+3. nehovoriac o tom že keď človek beží a Tyro urobí krok tak by ten človek dlho nevydržal.
a problém vidím aj v tom, že on musel vedieť že to nie je reálne.
mimochodom, keď v upútavke vymením slovo potvora za slovo žena :-D tak máš veľkú pravdu. a sám rozmýšľam či je horšia tá potvora alebo zúfalá žena. ale, o tom potom ;-)
24.05.2020

YaYa
Ja sa ťažko sústredím na akčné scény, ale s touto som mala menší problém ako zvyčajne. Myslím, že preto, lebo bola vhodne poprekladaná tými narážkami. A koniec tomu dal úplne inú príchuť, super :) Dokonca nevidím problém ani v tých reakciách a v tom, že musel vedieť, že to nie je reálne a pod. Keď ľudia hrajú počítačovú hru, tak tiež vedia, že to nie je reálne a aj tak ich to vtiahne do deja.
24.05.2020

Monika Kandriková
Dík všetkým za komenty. :D :D A k tej reálnosti -- nuž, áno, T-čko bol síce hologram, ale ako vraví YAYA, môj hrdina sa s ním pekne zahral. A tá šanca na výhru mu bola zrejmá od prvej chvíle. Preto provokoval Rexa a počítal bežiaci čas. Kino mi chýba, ach jo, a takúto reklamu by som brala všetkými desiatimi.
24.05.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.