Lovecká sezóna

„Dobre, urči smer a poďme.“ Šľapali asi hodinu a pol, kým našli čistinku, ktorá sedela ich popisu. Nachádzala sa uprostred lesa ako dáky prízrak. Všade naokolo nahusto jedle a borovice a zrazu, sťaby päsť na oko, malá lúčka s jazierkom uprostred. Vyzeralo to ako z rozprávky, či sna. Schovali sa za najbližší vyvalený koreň obrovskej borovice. Ten vyšší v skafandri zobrazil holografickú mapu. Mali šťastie. Podľa záznamov sa miesto ešte stále nachádzalo vo vyznačenej oblasti, kam mohli vstupovať bez obmedzenia. Mrkol na svojho partnera, ktorý práve listoval v záznamoch.
Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)
Objekt pomaly klesal oblúkom k planéte. Asi päťdesiat metrový diskovitý tvar, stelesnenie aerodynamiky, bez seba menšej chyby konečne pristál na okraji niečoho, čo by sa dalo nazvať obrovským, nepoškvrneným lesom.
„Ok, takže sme jasní?“ otočil sa pilot k obom prieskumníkom. „Za päť hodín vás budem čakať na tomto mieste. Buďte tu presne! Okno sa čím ďalej, tím viac zužuje!“
„Áno, áno, vieme.“
Pilot nemo prikývol. Táto planéta patrí k posvätným bodom a akákoľvek zmena kontinuity môže zmeniť celý vesmír.
„Do skafandrov som vám nahral všetky potrebné údaje o situácii, kade môžete chodiť, kade nie, čo všetko môžete vašimi krokmi ovlivniť a čo nie. Najmä sa držte maximálne tejto zelenej oblasti. Čoskoro zanikne, jej dopad na kauzalitu je minimálny a tak pravdepodobnosť, že vaše činy zmenia smerovanie toku je takmer nulová.“
Obaja turisti prikývli. Ešte pár slov na rozlúčku, nasadenie si prilieb, kontrola výstroja a podlhovastého zariadenia, ktoré si niesli obaja prehodené cez plecia a do piatich minút sa loď vzďaľovala od miesta, kde vysadil dve postavy v ľahkých, anatomicky tvarovaných maskovaných skafandroch.
***
„To by sme mali,“ povedal ten nižší z dvojice, zatiaľ čo pohľadom odprevádzal odlietajúci koráb. Čo teraz?!
„Teraz by sme si mali vyhliadnuť miest a čakať na korisť. Vie, že často navštevujú jazierka a čistinky, tam by sme ich mohli nájsť, ako striehnu na svoju korisť.“
„Dobre, urči smer a poďme.“ Šľapali asi hodinu a pol, kým našli čistinku, ktorá sedela ich popisu. Nachádzala sa uprostred lesa ako dáky prízrak. Všade naokolo nahusto jedle a borovice a zrazu, sťaby päsť na oko, malá lúčka s jazierkom uprostred. Vyzeralo to ako z rozprávky, či sna.
Schovali sa za najbližší vyvalený koreň obrovskej borovice. Ten vyšší v skafandri zobrazil holografickú mapu. Mali šťastie. Podľa záznamov sa miesto ešte stále nachádzalo vo vyznačenej oblasti, kam mohli vstupovať bez obmedzenia. Mrkol na svojho partnera, ktorý práve listoval v záznamoch.
„Ako ešte dlho?“
„Podľa záznamov každú chvíľu,“ odpovedal mu s pokojným hlasom.
Ubehlo však ešte niekoľko desiatok minút, kým ho konečne zbadali. Statného dvanástoráka, ako sa k nim blíži. Obrovský jeleň, možno 9-10 ročný a minimálne tri metráky ťažký, sa k nim pomaly blížil. Na pozadí lesnej tmy vyzeral ako nejaký kráľ, kráčajúci svojim kráľovstvom, sťa dáky poloboh, ktorý zostúpil z výšok k svojim ovečkám. Koruna parožia sa mu zlatavo trblietala v neskorých lúčoch zapadajúcej Slnka.
Obom návštevníkom ten výhľad vyrazil dych. Nečakali, že bude taký majestátny. Zrazu však jeleň zodvihol nos, začuchal nozdrami, zakmital uškami a rozbehol sa preč.
„Tam je,“ ozval sa vyšší z och návštevníkov.
Obaja sa pričupili ešte viac a sledoval dianie. Pred nimi sa zrazu objavil neznámy tvor zelenej farby. Pomaly sa pohyboval húštinou, sledoval jeleňa, podľa pohybov jasný dravec – a zároveň ich korisť. Na tunajšie pomery nezvyklý spôsob chôdze o dvoch končatinách a s treťou pomocnou, ktorou si pravdepodobne pomáhal udržiavať stabilitu.
Vyšší z oboch návštevníkov opatrne zvesil z ramena podlhovastú vec a zložil ju na zem. Tá sa bleskovo vzniesla a pomaly sa začala sunúť dopredu. Chvíľu sa tak vznášala, asi meter nad zemou a tri metre od svojho zeleného cieľa, keď sa konečne lovec v skafandri rozhodol a nastavil formu. ´Vznášajúca vec behom okamihu klesla nižšie a vyprofilovala sa do podoby statného sivého vlka a vyštartovala po zelenom tvorovi.
Ten ju spočiatku nevidel, zareagoval až na vrčanie za ním. Vydal akýsi zvuk, pritom odhodil zo svojho tela zvláštnu podlhovastú časť a bleskovo sa rozbehol sťaby o dušu, s predátorom za chrbtom. Nestihol ujsť ani dvadsať metrov, keď ho beštia chytila a rozdriapala hrdlo.
Asi päť minút na to sa k trofeji priblížili obaja lovci v maskovacích skafandroch a deaktivovali loveckú zbraň, ktorá stále ešte mala podobu obrovskej šelmy.
„A čo teraz?“ opýtal sa ten nižší z nich.
„No, rýchlo pár fotiek do albumu a najmä sa o tom veľmi nerozširujme. Aj tak to bude pre tunajších vyzerať ako nehoda. Koniec – koncov, sú to iba zvieratá. A ako povedal pilot, nechceme nič ovplyvniť a toto je svätá pôda vyhradená našim predkom.“
O pár hodín už obaja netrpezlivo čakali na dohodnutom mieste a vyzerali koráb.
***
„Tak aký bol lov,“ začal konverzáciu pilot, len čo boli obaja na palube.
„Ušlo to, žiadne problémy,“ odvetil vyšší z oboch lovcov kým si dole dával prilbu skafandru.
„Videli sme predka!“ riekol nadšene ten nižší, ktorý už zo skafandra celý vyzlečený.
“Viete, aj tak nikdy asi nepochopím, ako sa naši predkovia mohli vyvinúť na planéte v takomto agresívnom prostredí“, zakmital uškami a zamyslene pokýval hlavou s malými parôžkami.

cyberstorm

cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

Milan "Miňo" Tichý
Zaujímavý nápad...napísané klasicky kvalitne...ale poviem na rovinu, že mi tam pár vecí trochu vadilo. Asi najviac zelený jašterák, ktorý mi nesedel do koloritu ostatnej fauny. Proste k pozemským tvorom ako vlk a jeleň by sa mi skôr hodil v role lovca nejaký neandrtálec. Ale je to len môj názor 😉
29.03.2020

HB
Veľmi dobre napísané a zaujímavý nápad, možno mi tam opäť vadili len nejaké štylistické a iné jazykové somarinky, ktoré by sa v pohode dali vychytať proofreadom, keby bolo nato viac času. Ten však nemáme, čiže vlastne super :)
29.03.2020

Monika Kandriková
S anglickým pokojom sem napráskám 10. :D :D Pekné.
30.03.2020

cyberstorm
Miňo, "zelený jašterák" bol poľovník v bežnom zelenom oblečení, opierajúci sa o palicu a prenasledujúci jeleňa ;) Nemohol som to tam ale tak napísať, lebo by to bolo vopred až príliš jasné :D (na druhú stranu, takto to jasné vôbec nebolo :D )
31.03.2020

Nie som robot
Ano, veľmi fajn sa to čítalo. A myšlienka bol skrytá pritom naznačená a jasná od začiatku. Vlastne mi vôbec nič nevadilo
31.03.2020

Magda Medvecká
O zelenom jašterákovi som tušila, že to bude človek, ale vôbec som si ho podľa toho popisu nevedela predstaviť. :D Ale od tej chvíle som rozmýšľala, čo sú zač tí návštevníci, keďže asi ľudia to nebudú. Aj keď mi to zo začiatku pripomínalo Lovcov dinosaurov, koniec ma veľmi, veľmi potešil a to "videli sme predka" mi pripadalo veľmi vznešené a pekné. A "anatomicky tvarované maskovacie obleky" nabrali oveľa vtipnejšie vyznenie :) Myslím, že pár drobností by sa dalo vychytať, ako vždy pri pnp, ale patrí medzi mojich favoritov tohto kola.
01.04.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.