Kuchárska súťaž

Recept na počkanie

Doparoma! Nestihne to! Renáta vedela, že si to nemá nechať na poslednú chvíľu, ale to je celá ona. Nevadí, má ešte necelé tri hodinky a nemusí tam predsa prísť prvá. Kým sa všetci pozbierajú, bude aj desať hodín. Dochvíľnosť nie je ich silnou stránkou.

Renáta vyložila na stôl drevenú pracovnú dosku a zapla mlynček. Kuchyňu naplnilo príjemné pravidelné vrčanie stroja. Spokojne sa usmiala. Tentokrát budú výnimočné. Krehké a chutné zároveň, rôzne príchute! Nový recept rozhodne nebolo ľahké získať, ale Renáta samozrejme vedela, ako na to a teraz ašpirovala na najlepšiu kuchárku. Tohtoročné rakvičky budú jednoducho famózne a prvé miesto bude jej! Možno by mohla vziať aj zopár svojich tekvíc, má ich plnú pivnicu. A tento rok sa vydarili výnimočne krásne.

Otvorila chladničku a jedným očkom čítajúc recept vytiahla dózu. Suroviny nasypať do mlynčeka a na jemno pomlieť. Fuj, to čo je? Znechutene odtiahla dózu od svojho veľkého nosa.

„Áaaaargghhhhhhhh!“ ozval sa kdesi spod podlahy ston plný zúfalstva, no k Renáte doľahli už len zvyšky jeho ozveny. S odporom odhodila obsah dózy do koša. Tá mládež je dnes už hrozne skazená. Nevie pár týždňov vydržať. Bude musieť vymyslieť niečo iné. A čas sa kráti!

Renáta prudko otvorila chladničku. Pár sekúnd bezradne brázdila po dózach pedantne nastavaných na sklených policiach. Bude musieť použiť tie z minulého týždňa. Dúfala len, že nebudú príliš staré.

Tentokrát mal už mlynček plné ruky práce. Radostne sa rozvrčal a Renáta začala náhlivo miešať cesto. Ešte vajce, trochu masla, rozdeliť... TAJNÁ PRÍSADA!

„Ííííííííífrrrrrrrrrrch!“ Hops, Renáte trochu ušla ruka. Nuž čo, bude tam toho trochu viac. Človek už nemá pokoja ani pri varení. V duchu začala dumať, ako im to zajtra zráta. Tie susedove decká sa nevedia zmestiť do kože. Jedna formička, dve formičky, pekne, jedno po druhom naplniť rakvičky... a šup ho do pece! Renáta bola na svoju pec obzvlášť hrdá. Pôvodne bola síce určená len na pizzu pečenú na dreve, ale ona presne vedela, ako ju prispôsobiť pre väčšie projekty.

Teraz plnku, táááák. Vymiešať dohladka, naplniť zdobičku a čakať. Spokojne si sadla za stôl a zasnívala sa. Kto tam dnes bude? Určite Ignác, ten nesmie chýbať. Florián sa už dlhšie neukázal, ale dnes je predsa špeciálna príležitosť! Jesenné slnovraty, navyše s takouto konšteláciou planét, to sa jednoducho nesmie vynechať. A navyše, keď ochutná jej rakvičky, tak už nebude robiť drahoty ako minule. Renáta sa zasnene usmiala.

V hmle noci a temnote tých najtmavších zákutí lesa, keď všetky víly so strachom schúlené čakajú, kým sa začne brieždiť a tma sa premení na svetlo... Plápolajúca žiara ohňa a ten tanec! Tanec smrti a znovuzrodenia, okolo Neho. Odovzdajú mu všetko, aby mohol naďalej vládnuť a spoločne povstanú pre...

„Úúúúúúúchf!“ Ale čertovu mater! Renáta vyskočila od stola. Ešte sa kvôli nim bude aj rúhať. Rýchlym pohľadom skontrolovala rakvičky utešene sa vyhrievajúce v ohni a schytila do ruky metlu. Nebudete vy takto... Rázne rozcapila dvere do pivnice pripravená vyraziť vpred a vyčistiť tým pankhartom žalúdky. Vlastne, pankhartom nie. Aspoň nie doslova. S tými rátala pri iných veciach.

S čím však Renáta nerátala, bola z jej pedantne vypestovaných tekvíc tróniaca priamo v strede schodiska. V plnej rýchlosti sa o ňu potkla, metla jej vyletela z ruky a ona sa skotúľala po strmých betónových schodoch priamo dole.

Au.

Určite má polámaných zopár rebier. Cítila aj vykĺbené rameno. Skúsila pohnúť hlavou. Nie, to bude zlomený väz. Ale ona sa predsa ponáhľa na konvent! Skúsila vstať, no fraktúra nohy jej to nedovolila. Klesla naspäť na chrbát. Doparoma! Vtedy sa nad ňou objavili tri okrúhle zafúľané tváre.

„Máme ju,“ prehovorila jedna tvár detským hlasom.

„Ale zvládneme to?“ pochybovala druhá.

„Budeme ju ťahať,“ rozhodla tretia.

Ach, tie susedove decká. Mala ich radšej hneď spracovať, neboli by s nimi také problémy.

Šuch, šuch, šuch... Renáta by sa rada pohla, ale pád ju načisto vyradil z prevádzky. Potrebovala by tak tri hodinky... Na ten väz aj štyri. Nestihne konvent! A rakvičky už určite v peci prihárajú. A to mali byť naozaj famózne. Každá s jedinečnou príchuťou, do každej rakvičky jeden nespratník. No nebola by to nádhera? Určite by vyhrala kuchársku súťaž!

Áno, už je neskoro, všetky rakvičky zhoreli, skonštatovala Renáta sama pre seba, keď ju susedove decká všuchli do pece vedľa malých formičiek naplnených mäsovým cestom. Túto súťaž vyhrajú zrejme oni.


Dzany
Do nekonečna a ešte ďalej?

Diskusia

YaYa
A ďalšia variácia na známu rozprávku. Super :D Ja mám pre vypekajúce ježibaby proste slabosť. A dúfala som, že sa niekto tú tému vezme práve takto, preto tá zdrobnenina.
26.10.2019

Milan "Miňo" Tichý
Mám rád, keď sa na známi príbeh môžeme pozerať tak povediac z druhej strany barikády :D :D
29.10.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.