Pôžička

poviedka na počkanie

Konrád chodieval každý deň o pol desiatej do postele. Vstával veľmi skoro, takže potreboval skoro aj zaľahnúť. Zo zaspávania sa preňho stal rituál, na ktorý sa musel pripravovať. Aj napriek tomu, spával len veľmi málo. Hoc už po šiestej večer nepil žiadne tekutiny, budil sa aspoň dvakrát na potrebu močenia. Vyniesol zo spálne všetky elektronické predmety, ktoré by ho mohli rušiť. Izbu nechával pred spaním vyvetrať a stále nič. Niekedy bol tak rozladený z toho, že nemôže zaspať, až samotná nervozita mu v tom bránila.

Lieky na spanie nefungovali. Do hodiny sa po nich prebudil. Tak mu neostávalo nič iné, než každý deň rátať ovečky. Ale cez víkendy, kedy nemusel vstávať, používal inú metódu. Zvykol sa upiť do kómy, vďaka čomu prespal aj celý deň.

Práve toho víkendu sa už nevedel dočkať. Nikdy neriskoval alkohol počas pracovného týždňa. V práci totiž každé ráno fúkali. Zarábal žalostne málo a nemohol sa dať vyhodiť. Sotva sám prežil, podporoval navyše chorú matku. Tá trpela ťažkou smrteľnou chorobou, a len neustála lekárska starostlivosť ju držala nažive. Konrád bol dobrý syn. Urobil by pre svoju mamu aj to posledné.

Toho týždňa sa zas nedokázal vyspať ani jednej noci. Už netušil poriadne ani ktorý deň vlastne je. Pozrel do kalendára a usmial sa. Bol konečne piatok. Vďaka bohu, už to potreboval. Nevedel sa dočkať kedy otvorí fľašu, pustí si nejaké dvd a opije sa do nemoty.

Počas dňa bol grogy z nedostatku spánku, čo sa odzrkadlilo na jeho výkone. Ten deň ešte skončil na pohovore u vedúceho, ktorý mu udelil výčitku. Už tak zlý deň sa ešte zhoršil.

Konrád potreboval vypnúť. Potreboval sa napiť. Výčitka a strach z prepustenia ho vyhodili z rovnováhy natoľko, že nemyslel na nič, len na prvý poldecák.

Keď bol konečne doma, zhodil všetky veci na zem, akoby sa zbavil strašného bremena. Zamieril rovno k chladničke, vytiahol z nej fľašu vodky, odkrútil vrchnák a napil sa priamo z jej hrdla. Takto posilnenému sa mu zlepšila nálada. Začal sa vyzliekať, upratal veci, ktoré pred tým hodil na zem. Prezliekol sa do pohodlných teplákov a zapol dvd prehrávač. Usadený v rozťahovacom kresle si nalieval jeden pohárik za druhým a zapíjal to kolou. Bol v pole fľaše, keď mu alkohol začal robiť dobre.

Pil až kým nemusel ísť pre ďalšiu fľašu a vymeniť film v dvd prehrávači. Mal opuchnuté červené a podliate oči, ktorými žmúril na svoju kolekciu filmov. Musel privierať jedno oko, pretože už poriadne nevidel. Nevedel prečítať ani jeden názov a tak sa na to vykašľal. Nezvykol pozerať televízor ale prepol na nejakú komerčnú stanicu, aby mu ruch vytváral ilúziu spoločnosti.

Aj opitý si všimol, že reklamy v telke dávajú každých desať minút a trvajú štvrť hodiny. Za hodinu zaregistroval viac reklám ako programu čo tam bežal. Spomenul si, že práve kvôli reklamám prestal pozerať televízor. Spokojne si popíjal ďalej. Už pomaly usínal, keď zaznela zvučka nočných správ, ktorá ho prebudila.

„Príjemný štvrtkový večer milý diváci...“

Konrád sa pozrel na televízor s pocitom, že niečo nie je v poriadku.

„Čo, čo si t t to ppovedala?“ udivene a preľaknuto zhúkol na televízor. Stlačil veľký zelený gombík na ovládači a televízor povedal neutrálnym hlasom: „Je presne dvadsaťtri hodín a tridsať minút, dnes je štvrtok dvadsiatehodruhého augusta...“

„Do riti, do riti do riti! Sakra, sakra, sakra! Vyskočil Konrád, uvedomujúci si, v akej sa ocitol šlamastike.

Hneď pretriezvel. Bohužiaľ nie dosť. Začal panikáriť. Čo spraví? Zavolá niekomu? Marodku mu zajtra nedajú aj keby nemusel fúkať. Šéf ho už dnes dosť zjazdil a pohrozil mu prepustením. Čo mama. Jej život na ňom závisí. Utápal sa v temných myšlienkach a premýšľal čo podnikne.

Aj keď mu adrenalín vytlačil z krvi mnoho alkoholu, stále vedel sotva chodiť. Vyhodia ho. Ale môže si nájsť inú prácu. Bude ale potrebovať pôžičku. Banka mu asi nič nedá. Byt má v podnájme. Čo keby si niečo urobil. Nemusel by ísť do práce. Ale sanitkár by mu asi urobil rozbor krvi a tiež by ho vyhodili. Skúsi požiadať pôžičku od susedov. Počká asi do rána, je opitý, ráno bude presvedčivejší. Ale napadlo ho, veď je v stávke život jeho matky. Musí konať hneď.

Vyšiel zo svojho bytu a začal klopať susedovi na dvere. Nik neotváral. Začal búchať silnejšie.

„Sused, sssused otvor!“

Po čakaní, ktoré sa zdalo ako večnosť, sa dvere otvorili.

„Čo sa deje Konrád? Prečo mi budíš rodinu takto pred polnocou.“ Za susedom v pyžame sa ukrývalo malé dievčatko a pretieralo si oči.

„Pošli ho preč zlatko, ozvalo sa z bytu.“ Konráda sa to trochu dotklo. Prečo by ho mal poslať preč. Veď spolu dobre vychádzajú. A teraz potrebuje seriózne pomoc.

„Po.. počujj. P P potrebujem peniaze. Vrátim, vrátim, vrátim, až budem môcť. Niekkkoľko tisíc mmmožno desať, viac nie.“ Dotieral Konrád, ťažko sa mu hovorilo.

„Ježiši Kriste. Pre toto si ma budil? Toto žiadaš od cudzieho človeka uprostred noci? Choď spať, pozri máš pomočené nohavice. Ďakujem, že si pomočil aj moju predložku.“

„Ale susssed, veď je to naliehavé.“

„Neotravuj už.“ Sused sa otočil a chcel zabuchnúť dvere. Konrád sa cítil urazený. Potreboval peniaze hneď teraz a oni ho tu urážajú.

„Veď jjja ttti dáám!“ Vykríkol a fľašou od vodky, ktorú ani netušil prečo držal stále v ruke udrel suseda do hlavy. Dvere sa otvorili do korán, sused sa zapotácal a dievčatko zutekalo s krikom do bytu. Konrád pokračoval ďalším a ďalším úderom. Fľaša praskla a zafarbila sa dočervena. Rovnako sa zafarbilo aj jeho videnie. Pokračoval s rozbitou fľašou v ruke ďalej do susedovho bytu.

On si tie peniaze nájde. Začal prehľadávať izby, prehadzovať nábytok s vyhliadkou, že niekde budú mať schovanú kopu peňazí. Netušil prečo mal takú víziu, ale šiel za ňou. Nakoniec narazil na posledné dvere. Postieľky v detských izbách poli prázdne. Všetci museli byť v poslednej izbe. Určite tam budú aj peniaze. Niektorý ľudia skrývajú peniaze do plyšových hračiek. Vylomil dvere, za ktorými videl jednu postavu a pri stene krčiace sa plyšiaky. Dalo mu to zabrať, ale nakoniec sa dostal cez tú postavu k dvom veľkým plyšiakom. Bol sklamaný, keď sklom prerezal ich bruchá a nenašiel v nich peniaze. Skormútený a celý krvavý sa vrátil k sebe domov. Ešte raz stlačil veľký zelený gombík, aby skúsil či je skutočne štvrtok.

Ozvalo sa: „ Je presne dvadsaťštyri hodín, nula minút. Dnes je štvrtok...“

"Polnoc. Za tri a pol hodiny vstávam do práce. Je čas ísť rátať ovečky." Povedal si pre seba a pobral sa do spálne. Netušil kedy zaspal, ale bolo to rýchlo.


Grimbur
Arubis

Diskusia

Magda Medvecká
trošku mi to nedávalo zmysel, ale v podstate to sedelo k chovaniu človeka pod vplyvom alkoholu/drog :D a ten koniec vyvolával trochu také mrazivé predstavy, keďže po vražde sa mu spalo dobre. len čo mi tam fakt chýbalo, tak nejaké vysvetlenie, prečo si pomýlil tie dni. prišlo mi to ako dosť dôležitý moment, keďže preňho boli dni dôležité, obzvlášť ten piatok, a čakala som niečo trochu... mysterióznejšie?
btw, keď je polnoc, tak už by mal byť piatok, nie štvrtok. jedine, že by sa mu opakoval deň, čo by tiež mohlo byť zaujímavé.
24.08.2019

Grimbur
1. Dni si pomýlil lebo bol spánkovo deprivovaný. Celý čas akoby mlel z posledného a vtedy ľudia robia chyby. Keď pretáčal dni, proste mohol chytiť 2 stránky naraz.
2. Keď je človek na molekuly, funguje mu už len istá časť mozgu. Mozgová kôra funguje ako špongia pre škodlivé látky, aby sa nedostali do vnútornej časti, ktorá riadi orgány. Aj keď adrenalín chvíľkovo oslabí vplyv alkoholu, človeka postupne vypína. Preto už nevedel rozoznať v postave susedu. Pyžamká jej detí sa mu javili ako veľké plyšové medvedíky.
3. Nespal dobre vďaka vražde. Jednoducho ho vypol alkohol.
4. No technicky, 24.00 je ešte starý deň a nový začína 0.01. Možno trafil presnú polnoc. Ale... čo ak? -opitý netrafil časovaťč na telke, ale zapol záznam na Mágiu z predošlého dňa? - čo ak jednoducho už bol tak mimo, že nepočul správne, ale domýšľal si? -čo ak zaspal v práci na lavici a celé sa mu to iba snívalo?
25.08.2019

Milan "Miňo" Tichý
Nie zlé, ale akosi mi tam vadilo príliš veľa vecí...je tam príliš veľa "čo ak?" ...navyše to, že to nepochopia čitatelia je v prvom rade autorova chyba, to len na margo toho obhajovania sa...už len to, že musíš vysvetľovať ako si to myslel, hovorí jasne...ale budíš, je to PnP, za hodinu sa nedajú vychytať detaily, to je jasné...len na môj vkus ich tu bolo príliš veľa, spomeniem len pár: úvaha, že by ho vyhodili za to, že si niečo urobil podnapitý vo svojom voľnom čase je riadne absurdná...neviem o tom, že by akýkoľvek prístroj na meranie času niekedy ukazoval čas dvadsaťštyri hodín, vždy je to 00:00 , i keď je to len detail, ale sám vidíš, že zarezonoval minimálne u dvoch čitateľov... celé jeho vražedné besnenie na mňa pôsobilo absolútne nedôveryhodne, atmosféra fajn, ale podľa mňa nelogické...možno keby bolo naznačené, že sa v stave opitosti dostával do afektu aj predtým. Priemer :)
25.08.2019

Grimbur
Máš pravdu. Tentokrát mi to proste nešlo. Nevedel som si urobiť pri témach víziu. Boli to dobré témy, ponúkali kopec možností. Ale ja som sa nevedel rozhodnúť a tak som vybral možnosť: "go with the flow." Príbeh som usmerňoval ako prišlo a nevyplatilo sa mi to. Ale každé zlyhanie je poučením do budúcna.
25.08.2019

Milan "Miňo" Tichý
To neber ako zlyhanie. Ber to ako tréning. Za hodinu tu nik nevytvorí najlepšiu poviedku ever...dôležité je, že to človek skúsi. Každým ďalším pokusom budeš bližšie k tomu, aby si bol lepší. Je ťažké si premyslieť príbeh a potom ho hodiť rýchlo na "papier" za hodinu...niekedy proste je nápad a necháš ho plynúť pri tom ako ho píšeš...a pri tom sa proste vynoria logické chyby, ktoré sa už nestihnú upraviť.... Ak sa nemýlim, tak G.R.R Martin delí autorov na "architektov" a "záhradníkov"...jedny vystavajú osnovu a kostru príbehu do detailov, až potom píšu text. Tí druhí nechajú dej plynúť a postavy sa rozvíjať ako kvety v priebehu písania príbehu...a v PnP sme väčšinou všetci záhradníci... :D :D :D raz to vyjde, a raz zas nie :)
25.08.2019

YaYa
Tak toto bolo riadne temné. Text sa mi asi viac páčil ku koncu, keď sa to začalo stupňovať - zo začiatku je to naozaj vyzerá, že ani autor nevie, kam sa to poberie. Ja som to napríklad tipovala na časovú slučku. A čo sa týka autorov architektov a záhradníkov - ono dobré výsledky dosiahnu obaja, len záhradník asi musí viac prepisovať a to sa za hodinu veľmi nedá. Tak by som naozaj nevešala hlavu. A PNP naozaj nie sú meradlom kvality autora, je to hlavne hra, zábava a ako bonus taká lesná škôlka pre nápady :) Napríklad ak si v tejto poviedke vezmeme budovanie postavy, na hodinu to vôbec nie je zlé. Logické nedostatky by sa odstránili prepisovaním.
27.08.2019

Kei
Pekný nápad, je plný možností. Poviedka je v úvode rozvláčna a koniec príde prirýchlo, ale pri PNP to chápem. Čo mi na tejto poviedke vadí je, že je tam alkohol, ktorý je v pozícii, že dokáže ospravedlniť všetko, nad čím som sa pozastavila, že "naozaj?" - napríklad koho by napadlo ísť požičiavať peniaze o polnoci. A hned sa núka ospravedlnenie veď je opitý. A to je práve to. Možno by šiel, možno nie. Náhla agresitiva... jasne ved je opitý a nevyspatý. A tiež, hybnou silou k pôžičke má byť smrteľne chorá matka, pre ktorú by spravil všetko, ale vikend sa bude utápať v alkohole, takže HP je vlastne taký pózer. Chápem, prečo pije, ale nejako to nie je ono, keď hybnou silou poviedky je chlast. Podľa mňa by to bolo efektnejšie, keby celá zlomová situácia nastala len kvôli nedostatku spánku... aspoň si to myslím
29.08.2019

Veronika Valent
Wow, za rozsah. To by som hádam za hodinu nedala, ani keby som odpisovala od niekoho text. V tom si macher a v podstate Ti tú "kadenciu" nahlas závidím. Teraz v samotnej poviedke. Expozícia pridlhá, nudná, mne osobne pripomínala Kafkovho chrobáka v Premene. Nielen situáciou, jednoducho nešťastnou existenciou. Koniec bol brutálny, doslovne aj prenesene. To už som radšej tie detaily preskakovala. Oceňujem eufemizmus plyšákov. Celé je to taký hyperbolizovaný ľudský skrat, realisticky sa to brať nedá. Ak by si dal namiesto alkohou drogu, asi by to bolo reálnejšie. Je smutné, že dnes ľudia dokážu nájsť motív k zabíjaniu v podobným banálnostiach (hlasná hudba, kosenie). Bodka na záver - ten kritizovaný dlhý úvod spôsobil, že mi po závere vraha prišlo ľúto. Milujem rozporuplné pocity, pretože ma nútia premýšľať.
29.08.2019

Marek Čabák
Pre mňa rozhodne topka z tohto kola. Plne chápem zvraty unaveného a neskôr opitého mozgu, jeho náhle zháňanie peniazov a následné činy, ktoré v rauši spravil mi z tohto pohľadu dávali zmysel. Text bol napísaný dobre, držalo ma to až do konca a zvrat na konci veľmi pekný. Pri prvej vete som si hovoril -ah, toto bude humorná vec, také mám rád. A ku koncu som si len hovoril WHAT THE... skrátka, pekná práca s emóciami aj s dejom.
30.08.2019

Aleš Horváth
Pobavil si a veľakrát som sa zasmial. Pripomenul si mi jednu osobu z mojej minulosti, ktorá tiež uprostred noci riešila zmysel života chrobáka.
Spracované super, logika po celý čas. Bez alkoholu by poviedka nedávala zmysel. A ani ten časový sklz nepotrebuje dovysvetlenie. Stáva sa občas a nielen mne,, že si človek myslí, že je iný deň.
09.09.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.

Ďalšie články, ktoré by ťa mohli zaujímať...