Vedecká metóda

Medicínsky príbeh z nie až tak vzdialenej budúcnosti. Kto čítal moju Samanthu, odohráva sa to v tom istom univerze a čase. Kto nie, o nič neprišiel.

„Máme tu ďalšieho,“ oznámila sestra, keď nám sanitári doviezli pacienta. Jej suché konštatovanie samozrejme hovorilo viac, ako iba to, že si počas aktuálnej služby opäť neoddýchneme. Pacient mal polovicu tváre a hlavy pokrytú popáleninami tretieho stupňa, ktoré sa sústreďovali hlavne v okolí malého kybernetického implantátu nad jeho uchom. Bol už tretí túto službu a asi dvadsiaty za posledný mesiac.

„Opatrne na tri,“ oznámil som sanitárom, tí však už boli nachystaní a presunuli pacienta na naše lôžko. Dýchal. Chalani si poctivo robili svoju prácu. Na nás bolo čo najrýchlejšie ošetriť popáleninu a, v ideálnom prípade, odstrániť implantát, ktorého prítomnosť v rane zvyšovala riziko komplikácií. Rýchlo sme sa dali do práce. Tento bol našťastie v bezvedomí, takže sa aspoň nebránil.

„Koľko ich tu dnes ešte uvidíme?“ opýtala sa sestra.

„Neviem. Zjavne je v meste pár nových dílerov. Čudujem sa, že sa po tej razií v CKPčku ešte nejakí objavili,“ hovoril som zatiaľ čo sme dezinfikovali nástroje.

„Implantát bude asi problém,“ ozvala sa znova sestra po zbežnom prezretí, „zrejme budeme musieť vyberať aj nejaké mikročastice.“

„Implantát je vždy problém,“ povzdychol som si a vzal som do ruky mikroskalpel, „ako keby nestačili bežné prípady ilegálneho hardvéru. Tí somári si budú ešte aj surfovať.“

„A potom skončia tu,“ dokončila sestra moje úvahy.

„A potom skončia tu,“ potvrdil som a zohol sa nad ranou.

Operácia prebehla bez väčších komplikácií. V tomto bode môjho života išlo o pomerne rutinnú záležitosť a chalan na našom stole mal, našťastie, pomerne tuhý korienok. Z bezvedomia sa prebral na druhý deň a ešte ráno ho pustili na vlastnú zodpovednosť domov. Nie že by ho niekto veľmi presviedčal o tom, aby radšej zostal. Mali sme preplnené oddelenia dlhodobo chorými pacientami, nepotrebovali sme ešte aj skrachovaných narkomanov. Táto nová sračka, na ktorej všetci fičali, to bolo čosi iné. Volali to Vlna, pretože po jej požití bolo vhodné surfovať na internete priamo pomocou neutrálnych implantátov.

Za mojej mladosti sme si z drog robili srandu a posielali sme si memečka so psami a textom „počujem farby“. Vtedy to bola sranda, teraz je to realita. Vlna dokázala zvýšiť mozgovú aktivitu tak neuveriteľným spôsobom, že po jej požití človek doslova počul farby a videl hudbu. Nerobím si srandu. Pred existenciou tejto drogy mohli mať takéto stavy iba ľudia trpiaci zvláštnym genetickým ochorením. Teraz mal k tomu prístup každý za smiešnych pár eur. Návykovosť takejto látky je samozrejme predovšetkým psychologická. LSD, marihuana, hubičky, či dokonca DMT, to všetko bolo oproti Vlne ako stokrát prevarený čaj. To však nebol až taký problém, ako samotné implantáty. Tie boli naozaj drahé. Ľudia kvôli nim vraždili. Či už preto, aby implantát získali, alebo kvôli peniazom na jeho, zvyčajne ilegálnu, inštaláciu. Aby ste si totiž vlnu mohli naplno užiť, potrebovali ste prístup na internet priamo vo svojej hlave. A potom už bolo jedno, či ste počúvali klasiku, púšťali si videá z divnej strany youtube, alebo filmy či porno. Skrátka ste surfovali. Na Vlne.

Cestou domov som šiel okolo budovy CKP. Neviem prečo som to urobil, no miesto toho, aby som kráčal domov tak, ako už sto krát pred tým, sa moje kroky stočili k hlavnému vchodu. Centrum Klasickej Popkultúry. Kedysi majestátne výstavisko, v ktorom sa konali stretnutia fanúšikov rôznych scifi, fantasy a hororových žánrov sa zmenilo na ošarpaného molocha s rozbitými oknami, polorozpadnutými stenami a pochybným osadenstvom. Najnovšie k miestnemu koloritu pribudli aj policajné pásky po poslednej protidrogovej razii.

Vošiel som dnu. Smrad nebol až taký hrozný, ako som očakával. Rozbité okná, nábytky a steny, všetko sa zlievalo do jedného veľkého bordelu. Nevedel som určiť, či to bolo následkom policajnej razie, alebo to takto vyzeralo aj pred tým. Steny kedysi majestátnej budovy potichu rozprávali dávno zabudnuté príbehy kedysi slávnej minulosti. A potom som si všimol prvé náznaky civilizácie, ak sa to tak dá nazvať. Rozbitá čajová súprava, v ktorej bol naliaty ešte teplý čaj, rozptýlené svetlo z úspornej žiarovky, elektrické káble natiahnuté do miestnosti bez dverí. Tam som ho uvidel. Chalana z nášho oddelenia. Bol pri vedomí a akási stará zvráskavená žena oblečená v potrhanom lekárskom plášti mu práve inštalovala nový implantát. Zastal som a chvíľu som sa pozeral na scénu, ktorá pri matnom osvetlení pripomínala klasickú sochu Ježiša v náručí jeho Matky pod krížom. Chlapec aj žena ma zaregistrovali, no nevenovali mi pozornosť.

„Prečo?“ vyšlo zo mňa po chvíli.

„Pán doktor sa na Vlne asi ešte neviezol, hehe,“ zaškrípal starenin hlas v poloprázdnej miestnosti, „ale keby chcel, dá sa to zariadiť.“

Chlapec sa na chvíľu strhol, keď sa starena nechtiac dotkla citlivého miesta na jeho ešte stále popálenej hlave. Celá táto procedúra bola viac ako riskantná. Bolo takmer isté, že dostane infekciu a ešte istejšie bolo, že ju bude ignorovať.

„Prvá dávka je zdarma,“ povedala znova starena a hlavou fľochla na malý kufrík, ktorý mala položený pri nohách, „vidím, že implantát majú. A ešte aj parádny, nie henktaký pliešok,“ povedala a ukázala na poriadne zastaraný model, ktorý inštalovala do chlapcovej hlavy.

Neviem, čo ma to v tej chvíli pochytilo, no pristúpil som k starene a úplne samozrejme si zobral jednu dávku Vlny. Jej odporný smiech, ktorý sa za mnou ozýval, keď som kráčal prázdnymi chodbami, ma ešte teraz mrazí.

Aktuálne sedím v obývačke na pohodlnom gauči a chystám sa to urobiť. Nachystal som niekoľko záznamových zariadení, napojil som sa na biosenzory a ak to bude možné, som rozhodnutý naďalej do tohto záznamu komentovať všetko, čo budem pociťovať. Je možné, že to neustojím a nakoniec sa sám prepadnem do závislosti. Niekto to však urobiť musí. Systematicky, vedecky a poriadne. Začínam...

V prednáškovej miestnosti vládlo ticho. Doteraz sediaci profesor sa postavil k pultu a prehovoril: „Toto je prvý záznam Doktora Stránskeho pred tým, než začal svoj výskum. Vďaka jeho zisteniam sme schopní nie len ľudí závislých na Vlne úspešne liečiť, ale dokonca takýmto prípadom aj predchádzať. Doktor Stránsky položil život v menej vedeckého pokroku, preto je vhodné, aby sme na jeho obeť nezabudli. Na domácu úlohu zanalyzujte časti jedna až tri z tohto záznamu. Budúcu hodinu budeme o vašich zisteniach diskutovať. Prednáška sa skončila.“


Marek Čabák

Diskusia

Magda Medvecká
v tomto kole bolo dosť poviedok, ktoré sa mi páčili veľmi, ale táto asi najviac :) potešila ma na správnych scifi miestach ("virtuálne" drogy, implantáty do mozgu a surfovanie po nete) a ešte k tomu dobre plynula a bola (relatívne) bez chýb. len možno ten koniec by som trochu viac oddelila, myslela som si, že aj ten posledný odsek ešte rozpráva doktor. neviem, či to bol zámer, ale oceňujem kontrast prostredí - sterilná nemocnica a špinavá ckp. obraz stareny ako inštaluje implantát a paralela s pietou bola top!
24.08.2019

Milan "Miňo" Tichý
Pre mňa víťaz kola. Uhladený, učesaný text. Scifi ako má byť, v Slovenských reáliách s kopou zaujímavých nápadov a správnym morálnym rozhodnutím hrdinu, aj keď za cenu vlastného života. Recept na úspešnú poviedku ako z kuchárky :D :D :D
25.08.2019

YaYa
Toto fakt vyšlo :) Na hodinu je ten námet dosť dobre prepracovaný, radšej nechcem vedieť, čo by si napísal, keby si mal dve. A mimochodom, ja odporúčam aj tú Samanthu ;)
27.08.2019

Veronika Valent
Super, vynikajúci nápad, úžasný talent, dobre sa to čítalo. Zaujímavá metafora Panny Márie a jej mŕtveho syna. V podstate ten chlapec zomieral... s rozdielom, že ona mu v tom dopomohla. Akurát jedna vec ma zarazila, odkiaľ babka vedela profesiu hlavného hrdinu? Myslím si, že ak by slovo doktor z tej časti textu vypadlo, asi by ani nechýbalo.
30.08.2019

Kei
Táto poviedka je výborná a z celkového pohľadu jej nemám čo vytknúť. Ak sa však zamyslím nad detailami, tak sú tam drobné nejasnosti - napríklad čo je úlohou spomínaných implantátov. Najprv sa zdá, že problematika je samotný implantát, alebo nejaký nelegálny chip v nej - pretože až po vetu "Táto nová sračka, na ktorej všetci fičali, to bolo čosi iné." - v tejto chvíli sa zdá, že sa bavíme o implantáte. A zrazu čítam - ...po jej požití bolo vhodné surfovať... čo mi vraví, že tou "sračkou" na ktorej všetci fičia asi nebude implantát. Potom sa dozvedám aké svinstvo je Vlna, droga ktorá tak trochu preorganizuje hlavu, pri ktorej LSD bledne, ale zaklincuje to veta, že VLNA vlastne ani nie je taký problém, ako implantáty, ktoré sú zväčša ilegálne. Až potom vysvitne, že nebezpečná je asi kombinácia VLNA + implantát, čo beriem, len to načasovanie informácií by chcelo vylepšiť ...
01.09.2019

Kei
[pokr.:] Tak sa dostávam k doktorovi, ktorý má tiež implantát… a napadne mi ako prvé – ilegálne? načo? Je narkoman? Či má iný účel? Ja viem, dajú sa vymyslieť dôvody, prečo má implantát, ale problém je, že si spätne musím upravovať dojmy, čo nerobí dobrotu.
A čo mi tiež nesedelo bol výraz "inštalácia implantátu do hlavy" Keby to bola lebeňa mechanická, tak ok. ale do živej hlavy by to nemala byť operácia, alebo zavedenie? Ale napriek dlhému komentáru je to fajn, myslím že by stálo za to poviedku skorigovať.
01.09.2019

Aleš Horváth
Naj poviedka kola a určite by sa dala ďalej rozpracovať.
09.09.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.