O polnoci príde Bubák

PNP na tému vlna :)
Podporte scifi.sk
„Pozri, čo som našla!“ privítala ma mama, keď som prišla na víkend domov, a čosi mi podávala. Okamžite som to spoznala. Moja obľúbená hračka z detstva, sivo-čierny páskovaný kocúrik uháčkovaný z jemnej vlny so zelenými, trošku vypúlenými gombíkovými očkami.
„Pamätáš si ešte, ako sme ho kúpili? Vtedy na jarmoku?“
Samozrejme, že som si spomínala.
Vracali sme sa od lekára, s ktorým sa mama chcela poradiť sa o mojej nespavosti, a bola som veľmi nešťastná. V meste sa práve konal jarmok, a kým sme kľučkovali pomedzi stánky, pevne som sa držala maminej ruky. Medzi všetkými tými tlačiacimi sa ľuďmi som sa necítila dobre. Hneď ako sme ale natrafili na stánok s háčkovanými zvieratkami, úplne som na svoj nepokoj a všetko ostatné zabudla.
Keď predavačka, staršia pani s natočenými šedivými vlasmi, zbadala, že som spomalila, okamžite sa chopila príležitosti.
„Prečo je dievčatko také smutné?“
„Prepáčte, ponáhľame sa...“ začala mama, no ja som ju prerušila.
„Lebo mám v izbe v skrini Bubáka a nikto mi neverí!“ Ani neviem, ako to zo mňa vyšlo, inokedy som sa cudzích ľudí bála, ale na tejto pani proste niečo bolo. Nejako som spoznala, že ona by mi na rozdiel od rodičov a doktora mohla uveriť.
„Ema!“ okríkla ma mamka. „Prepáčte, máme problémy zaspať,“ vysvetlila neznámej.
„Bubáka hovoríš?“ nevšímala si ju starenka a obrátila sa rovno ku mne. „Na to tu čosi máme...“ Pohrabala sa pod pultom a vytiahla ho. Kocúrika. Vtedy bol ešte nový, nie ošúchaný a stokrát zašívaný ako teraz.
„Nech sa páči, je zo špeciálnej vlny. Protibubákovskej.“ Mamka si vzdychla, ale keď videla, ako mi zasvietili oči, vytiahla peňaženku.
„Nie, nie,“ pokrútila hlavou starena. „Je to darček.“
***
Nemala som rada tmu. Ale nočná lampa, ktorú mi mama dala do izby, bola ešte horšia. V tme som príšery len tušila, ale s lampou som videla ich zvláštne tiene, ako tancujú po stene.
Hoci ma ukladali spať už okolo ôsmej, väčšinou som sa do polnoci iba prevaľovala, hľadela na tie tieňové príšery a čakala na Bubáka. Ten bol zo všetkých najhorší. Chodil za mnou o polnoci, presne na sekundu. Niekedy na mňa len pozeral, inokedy si pritom aj spieval v čudnom jazyku a naťahoval za mnou dlhé čierne prsty. A potom, po niekoľkých minútach zmizol. Až vtedy, až som si bola istá, že sa už v tú noc nevráti, som sa odhodlala spať.
Tak to bolo vtedy po jarmoku. Na digitálnom budíku naskočili štyri nuly a dvere na skrini sa so zavŕzganím otvorili.
Vyšiel von, vysoký tmavý tieň a pomaly prikročil k posteli. Ani som nevedela, čo je horšie, zatvoriť oči, skryť sa pod paplón a nevedieť čo bude alebo ich nechať otvorené. Vybrala som si druhú možnosť. Zízala som naňho, nedokázala sa ani pohnúť, vlneného kocúra som pevne zvierala v rukách a čakala na najhoršie.
Bubák sa nahol nad posteľ a vtedy som si uvedomila, že zvieratko v mojom náručí sa mece. Na predlaktí som ucítila pazúr.
Prekvapene som kocúrika pustila. Vyšmykol sa spod paplóna a skočil Bubákovi priamo do tváre. Začal sa boj.
Plyšák hrýzol, škriabal, Bubák sa ho snažil chytiť, no môj ochranca sa mu stále nejako vykrútil. Najskôr som na tú scénu pozerala v nemej hrôze, no potom som si uvedomila, že kocúrik z čarovnej vlny vyhráva.
Tieň si už len predlaktiami bránil tvár, otváral ústa ako ryba na suchu, akoby strašne kričal, hoci z hrdla mu nevyšiel ani hlások.
Kocúrik ale nedbal na nemé prosby.
Napokon zo strašidla nezostalo nič, len franforce čiernočiernej tmy rozsypané po zemi.
Vtedy sa kocúrik slastne oblízal, pozrel na mňa a skočil naspäť na vankúš. Priadol, obtieral sa mi o ruky tvár, až kým zo mňa strach úplne neopadol a nezačala som sa ticho chichotať. Kocúr sa ku mne pritúlil a obaja sme zaspali.
Ráno som o tom chcela povedať mame, ale rozmyslela som si to. Nemala som totiž dôkaz, do rána sa môj záchranca premenil na obyčajnú hračku.
Neviem, či je tá spomienka ozajstná alebo výplod mojej fantázie. Odvtedy som však už nikdy nemala problémy so spánkom ani tmou.
***
Ani neviem prečo, ale keď som sa v nedeľu vracala do Bratislavy, kocúrika som zbalila do kufra. Večer som ho položila na poličku s knihami v mojej spálni a uložila sa spať.
Aj keď som bola unavená, ešte dlho som sa len mechrila, márne sa snažil nájsť si pohodlnú polohu a pokoj v duši. Zase ma strašili bubáky, ale tie dospelácke – čo bude zajtra v práci, prečo sa všetci moji priatelia niekam posúvajú, len ja ostávam stáť na mieste a kam to môj život vlastne smeruje.
Asi tak o polnoci, už v polospánku, sa mi prisnilo, že sa mi niečo mäkké pritúlilo k boku.
V pondelok ráno som sa zobudila úplne oddýchnutá a vyspatá. Kocúrik nebol na poličke, kde som ho nechala, ale ležal na vankúši vedľa mňa.

YaYa

YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.

Diskusia

Magda Medvecká
Toto ma veľmi zahrialo pri srdiečku :) veľmi pekný nápad a páčilo sa mi aj to, ako si to preniesla potom do dospelosti.
tiež som sa chcela pohrať s myšlienkou plyšových hračiek ako ochrancov proti bubákom (odkedy som videla jeden konkrétny obrázok s mackom s mečom proti drakovi :D ), ale tak nejak moji bubáci vždy skončia ako v podstate dobrí, takže sa proti nim reálne nebojuje. :D
24.08.2019
Milan "Miňo" Tichý
Mám rád tento tvoj ľahký, perfekte čitateľný štýl. Vždy je to tak, proste radosť čítať. Človek preletí textom a všetko tam sedí...od opisov po dialógy. Kocúrik bol celkom drsný ochranca, beda Bubákom. Jeho pomenovanie mi vôbec nevadilo pri retrospektíve, v očiach dieťaťa....ale pri opise boja mi to trochu prekážalo stále opakovanie Bubáka...inak nie je čo vytknúť, fajn :)
25.08.2019
Kei
Pekné! Síce píšeš, že na tému vlna, ale v podstate sú v texte obe témy - aj tá polnoc sa tam mihne. Veľmi sa mi páčilo to preklenutie do dospelosti, ak by poviedka skončila tam, kde kocúrik ochráni dievčatko, tak by to bolo veľmi priamočiare. Ten presah do dospelosti je ako čerešnička na torte. Okrem toho je text výborne napísaný
26.08.2019
Veronika Valent
Nádherné, jemné, nežné, malo to hlavu aj pätu. Preniesla som sa do svojho detstva, keď mne naozaj niečo žilo pod posteľou (prisahám) a občas som mávala aj nočné mory, z ktorých som sa budila krikom. Ale na záver mám jednu otázku: Kde by som, prosím Ťa, našla tú dobrú tetu, aby by mi pomohla s dospeláckymi bubákmi? :-)
30.08.2019
Aleš Horváth
Milé.
Páčil sa mi ten psychologický posun v dospelosti, a akoby to vysvetlovalo tú časť z detstva.
09.09.2019
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.