Profesor

Volám sa S. Verím v karmu. Predstavujem si, že je lepkavá, predstavujem si ju čiernu ako smolu. Nikto o nej nevraví, keď sa mu prihodí niečo pozitívne. Škodoradostná mrcha sa nalepí a odráža nájdenú pravdu. Skúma a následne verne a obrátene mení tvar, ako zrkadlo. Tá moja je mačka. Taká normálna, čo sa potuluje po uliciach, oblizuje sa, spí, zabíja pre zábavu, je zabitá… Prečo vlastne? Moja spí. Spí?

Profesor

Volám sa S. Verím v karmu. Predstavujem si, že je lepkavá, predstavujem si ju čiernu ako smolu. Nikto o nej nevraví, keď sa mu prihodí niečo pozitívne. Škodoradostná mrcha sa nalepí a odráža nájdenú pravdu. Skúma a následne verne a obrátene mení tvar, ako zrkadlo. Tá moja je mačka. Taká normálna, čo sa potuluje po uliciach, oblizuje sa, spí, zabíja pre zábavu, je zabitá… Prečo vlastne? Moja spí. Spí?

Život sa mi scvrkol do nepochopenej alegórie, do chvíle, keď som ju zavrel, jej mačku, do škatule a vystavil žiareniu. Ani mŕtva ani živá. V podstate to nebolo o tom umraučanom stvorení. Bolo to.

Ľudia ma nenazývajú tyranom. Bez viny niet odpustenia a ja si neviem... Tak sedávam v tom zavšivavenom podniku zlomený dvojitu stratou, ktorú nedokážem prijať. Obe sú pochované bez toho, že by som ich truhly otváral. Čo ak žijú. Jedná aj druhá pod čiernou aj ja pod jej ťarchou.

Kolegovia ma pristavujú, gratulujú. Vraj dobrý vtip. Dvojstavovosť vecí, ľudí, sveta. Sú rovnako mŕtvi vo svojich škatuliach, sú škatuľami, ktoré v sebe uzatvárajú teoretický život. Do otvorenia. Žiaden vtip, obeť.

Sedím, kráčam, hľadím na nich. Neschopný. Inak sa nedá. Sú, sme, všade. Neschopní! Ukončím konštatovanie.

Vypotácam sa na ulicu. Proferos S. šepkajú si dvaja. Gánim, čosi zamrmlem a vypľujem guču. Ukryla sa v rozostupe medzi plynovými lampami. Možno sa, ako slimák, odplazila, je živá, alebo len klesla do trávy. Naplnená mikrobiologickým životom, opájajúcim sa alkoholom, kvasí… Musí, musia… Uvedomujem si a kráčam nocou o čosi ráznejšie, fučím, zdolávam kopec nepokojný, vzrušený. Je! Správne, nemôže byť inak. Nedá sa zastaviť… Život sa nedá… Ak nie ona, tak nikto. MUSÍ. Takmer bežím. Potkýnam sa, smejem zodretým dlaniam, kolenám. Utieram si slinu vynútenú smiechom. Slzu.

Brána zaškrípe. Neunúvam sa ju zavrieť, neodídem, naráža o betón, zahučí ako zvon, upozorňuje na príchod, čosi uteká v tme. Možno mačka. Ale tá je nepodstatná, ony sa stále, z toho nejako…

Moja drahá, to Tebe musím pomôcť, teba musím vrátiť do života. Odomykám dvere rodinnej krypty, s krikom odvalím poklop hmatám, dotýkam sa... Určite nie mŕtvej. Hladím kosti, bozkávam nekončiaci úsmev, staré látky, šum stromov, lístia, presušených šiat, lomcovanie, vzdychy. Do poslednej kvapky, kým slzy nevyschnú, objímam ožiarené zbytky. Moju prvú.

Potvrdená téza, alebo potvrdený tézou. Všetko je jedno. Nejako to už bude, kým sú mačky nesmrteľné, bude sa karma čierna a lepkavá držať môjho plášťa a ja pri každej ďalšej neotvorenej, nachvíľu objavím život, budem myslieť na prvú, ktorá je ako ja, večná, dvojstavová.


Mikulas Lipovsky
Prachobycajny niktos, holofojtos a diletant bez vasne. Vo volnom case s neuveritelnou vervou ziva a skriabe s v rozkroku.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Je to dobrá námet, ale niečo tomu chýba. Tu bolo od začiatku jasné, že išlo o mačku, ale kým vyplynuli isté veci, dojem opadol.
Vytkol by som strašné umelkovanie textu. Poviedku síce tempujú najmä krátke a úderné vety, ale miestami to už bolo priveľa. Dal som 5.
20.10.2018

Milan "Miňo" Tichý
Myšlienkové pochody naskladané na kope, ktorá sa má čochvíľa zrútiť ako domček z karát. A tak sa aj stane v závere a človek z toho má zmätok v hlave. Dej je kdesi v úzadí zahrabaný pod filozofovaním o vine, živote a smrti...miestami značne kostrbaté ale nápad tam bol, len by to chcelo veľa úprav, česania a pre začiatok aspoň raz si to celé nahlas prečítať 😉
21.10.2018

YaYa
Neurazila by som sa, keby to bolo trošku jasnejšie a jednoznačnejšie. Pekne napísané, to áno, len sa mi medzi tými peknými vetami trošku stratil príbeh a zmysel. Nemám rada, keď autor nechá na moju interpretáciu, čo sa vlastne v diele deje. Podľa má väčší zmysel, keď si na základe toho, čo sa deje, môžem vyinterpretovať nejakú myšlienku. Asi tak :)
21.10.2018

B.T. Niromwell
Mne sa táto vec strašne páčila. Podľa mňa nemusí byť poviedka len o príbehu, môže byť aj o citoch. Páčila sa mi hlavná postava, podobne psychopatická ako v poviedke Radšej sa báť. Páči sa mi aj to, akí je to otvorené. Ku koncu som siuž predstavovala, že jeho prvá nebola mačka... Možno.... Kostrbaté nedokončené konštrukcie tu slúžili svojmu účelu, len občas ich bolo priveľa, to hej. Ale sadlo mi to:)
22.10.2018

Veronika Valent
Počuj, Ty nie si prozaik, ale do formy prózy zakliaty básnik, impresionista. Dej padá, dojem zostáva. Ako aj otázka, čo týmto chcel vlastne básnik povedať??? P.S. Nech to už bolo čokoľvek, asi si to zaslúžila.
27.10.2018

Mikulas Lipovsky
Nezasluzila. Obsesivna tuzba vedcov a umelcov nepozna neprimerane obete. Macka nepatri do rodinnej hrobky.
27.10.2018

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.