Krvavé putá

Mučenie nie je nič príjemné. Keď sa ale do veci zapletie nadprirodzeno, môže sa celá situácia úplne otočiť. Alebo je to celé ešte inak? Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Filmová história scifi
Ilustračné obrázky k spacenews - Krvavé putá
Ilustračné obrázky k spacenews - Krvavé putá / Zdroj Disclaimer
Z bezvedomia ma prebrala voda z kýbla, ktorú na mňa ten holohlavý skurvysyn vylial. Bola studená ako ľad a muselo v nej byť niečo pridané, pretože ma okamžite začali štípať všetky tržné rany. Ruky som mal zlepené za chrbtom silnou šedou lepiacou páskou, čo by udržala aj slona. Rovnako zviazané som mal aj nohy. Vlastne som bol celý prilepený k stoličke. Cítil som sa ako živá múmia. Skučal som bolesťou a to hovädo oproti mne sa smialo. Ústa som mal plné krvi. S radosťou by som mu ju napľul do ksichtu, no asi som mal zlomenú sánku, alebo čo, a tak som len pootvoril ústa a krv mi stiekla na prsia.
„Mal si pekné sny, drobček?“ vysmieval sa mi. Stál tam, na lebke sa mu odrážalo svetlo žiarovky a smial sa. Bože, keby sa aspoň vedel smiať. Hihňal sa ako kretén.
Po chvíľke zvážnel. „Oklamal si nás, kamoško, oklamal si nás a to si nemal robiť. Zomrel by si tak či tak, ale teraz sa postarám, aby to nebolo rýchlo a bezbolestne, ako si každý želá.“
Pozerali sme si do očí. Zo začiatku som ani nevedel o čom točí, ale už sa mi zo zahmlenej mysli pomaly vracali spomienky.
„Tie prachy tam neboli. NEBOLI!“ zvrieskol. Pár slín mi pristálo na tvári. „Dúfali sme, že nás pošleš na správne miesto. Neverili, ale dúfali! No ty nie, ty si hrdina! KDE SÚ? PÝTAM SA POSLEDNÝ KRÁT!“
„Neviem,“ podarilo sa mi zamumlať a bola to pravda - tú prácu som nechal na Frederika. Ústa ma neznesiteľne boleli. Jazykom som nahmatal pár dier v ďasnách, kde som predtým mával zuby. Moje peknú zúbky boli fuč.
„Fajn, ty hajzel. Tak sa ešte trochu pohráme.“ Otočil sa k stolu, čo stál za ním pri stene. Pod ním ležalo vrece, ktoré som mal na hlave, keď ma sem viedli. Bolo celé od krvi. Nachádzali sme sa v nejakej pivnici.
Vedel som čo príde. Vezme zo stola nôž, nožnice, alebo kliešte, no nebude mi strihať nechty. V tej chvíli som chcel umrieť. Srdce mi búšilo a holohlavý chlap zvažoval, aký nástroj si na začiatok vyberie. Mal som strach, hrozný strach, myslím, že som sa aj pošťal. Snažil som sa oslobodiť, ale bolo to márne. Keď tu zrazu-
Páska bola preč! Prisámbohu, moje putá zmizli! Stal sa zázrak. Žiadne posrané magické zvuky som nepočul, ale tá prekliata páska zmizla. Zdvihol som ruky k očiam a videl, ako sa do nich vracia život.
Ani som nerozmýšľal, čo presne urobím, jediné, čo som chcel, bolo zabiť toho bastarda. Prudko som vstal a moja stolička sa s rachotom prevrátila na podlahu. Sakra! Môj trýzniteľ sa otočil. V tvári mal prekvapenie.
Stáli sme oproti sebe a ani jeden z nás nevedel, čo sa to dopekla teraz stalo. Lenže on nebol dochrámaný, on nebol dobitý. Stál predo mnou ako obor a v ruke držal veľké kliešte. Pery sa mu zmenili na tenkú, sotva viditeľnú čiarku. Vykročil proti mne.
Zovrel som päste. V ľavej mi zapraskal ukazovák a v pravej som ucítil zbraň. Áno, dopekla! V pravej ruke som držal nejakú búchačku a čert ma ber, ak viem ako sa tam dostala. Jednoducho som ju mal. Na chvíľu som sa cítil, ako Harry Potter, alebo ja neviem, Gandalf.
Holohlavý obor od nového prekvapenia na sekundu zmrzol, a tú sekundu som využil. Zdvihol som zbraň a namieril mu na hlavu. V duchu som si predstavil, ako mu po stisknutí spúšte exploduje v spŕške krvi, mozgu a kostí. Uškrnul som sa. V jeho zmätených očiach sa zalesklo milión otázok. Potom som vystrelil. Hlavou mu trhlo dozadu. Guľka vnikla čelom malou dierkou a vyrútila sa z temena nasledovaná mozgom. Telo zvláštne tupo a mľaskavo dopadlo na zem. Príjemný zvuk, vážne príjemný.
Nikdy som nikoho nezabil. Neveril som, že by som to niekedy mohol dokázať. Neveril som, že to môže byť tak fajn pocit. Dokonca som uvažoval, že si tú padnutú stoličku postavím, posadím sa na ňu a budem sa dívať, ako tomu prasaťu vyteká z hlavy prúd krvi.
To by tu však nemohol byť jeho parťák. Boli dvaja, to som vedel na isto. Niekde tu musí byť.
„Milan?!“ ozvalo sa spoza steny. My o vlku a vlk.... „Ty si toho sráča zabil? Dúfam, že nie skôr, ako ti povedal, kde sú prachy.“
Nič som nepovedal, iba som čakal.
„Milan?!“
Postavil som sa do kúta a zbraň namieril na dvere. Kroky sa blížili. Pri dverách stíchli a chvíľu sa nič nedialo - asi premýšľal. Potom dvere rýchlo rozrazil (isto sa cítil ako akčný hrdina) a ja som z neho spravil sitko na cestoviny. Bum, bum, bum, štekala moja zbraň a on do rytmu tancoval, až kým sa nepotkol o vlastnú nohu. Bum, bum, bum, strieľal som. Vážne, diali sa tu zázraky, pretože ja som strieľal a náboje nedochádzali. Bum, bum, bum, táto zbraň je snom každého grázla. Bum, bum, bum, jeho telo sa už nedalo nazvať telom. Bola z neho už len kaša, ktorú niekto vygrcal na podlahu a neupratal.
Len čo som obišiel tú grcku, vydal som sa hľadať východ. Cestou som si obzeral moju novú zbraň. Na to, že sa zhmotnila len tak zo vzduchu, nevyzerala vôbec zle. Nepodobala sa však na žiadnu pištoľ, ktorú som dovtedy videl. Zoslal mi ju Boh? Zhodil mi ju anjel? Na tom nezáleží, cítil som sa fantasticky a bol som slobodný. Skočím si do nemocnici, nech mi spravia čeľusť, a všetko bude v poriadku. Poviem im, že ma zmlátil dáky ožran, alebo bezďák. Alebo, že som spadol zo schodov. Bože, smejem sa aj cez tú prekliatu bolesť.
Dvere na slobodu boli krásne. Ako brána do raja. Spoza nich presvitalo žiariace biele svetlo a vytváralo tenké, ostré lúče. Otvoril som ich. Svetlo ma pohltilo.
A potom sa pustil dážď. Studený dážď.
„Mal si pekné sny drobček?“ povedal holohlavý skurvisyn a začal sa hihňať ako kretén. Potom mlel niečo ďalej, ale nepočúval som ho. Od bolesti som takmer nemohol dýchať.
Keď som sa odvážil oči otvoriť, uvidel som ho stáť predo mnou. V ruke mal kliešte. Snažil som sa vyslobodiť, ale páska bola pevná. Aj slona by zadržala. Chlap sa zahihňal, ako totálny blázon, a ja som zažil najhorší, najbolestivejší deň v mojom živote.

Zemoneo

Zemoneo

Diskusia

Kr4b
Pekne napísané, občas som "nesúhlasil" so slovosledom, ale inak by som takým štýlom zniesol aj ďaleko dlhší text. S gramatikou niesom kamarát, tak tú nemôžem posúdiť, ale čítalo sa to viac menej samo a šlo to pekne predstaviť. Dej bol predvídateľný, ale dojem to na tak krátky text vôbec nekazí. Výrazové prostriedky a obrazné slová super. Objektívne asi nemám čo vytknúť, aj nápad je dobrý. Subjektívne... Od poviedky čakám viac, toto bola len jediná scénka. Teším sa na niečo rozsiahlejšie :))
19.07.2014
Zemoneo
Kr4b: vďaka za hodnotenie, celkom si ma potešil:)) Spočiatku som bral túto vec, ako nejaké cvičenie, proste som si sadol a napísal to. Potom mi došlo presne to čo vravíš, že by sa to hodilo k väčšiemu celku a nechal som ju čakať, sem tam som niečo upravil, ale zamestnávali ma iné moje poviedky. Nakoniec som objavil túto stránku a Krvavé putá som zverejnil. :)
19.07.2014
zuna
Štýl dobrý,obsah... čo ja viem,asi sa lepšie nedalo v takom krátkom rozsahu,alebo áno. Hod sem niečo ďalšie:)
19.07.2014
jurinko
Na poviedku malo. Nevieme nic ani o postavach, ani o prostredi. Nema to dej. Je to fakt len jedna scena. Ak mas nieco lepsie, posli, budeme sa tesit (uz teraz sa tesime, ze si objavil nasu stranku ;-) ). Toto nehodnotim, lebo by som tomu musel dat 1, a to si zas nezasluzis :-)
20.07.2014
Kr4b
Ale čo? 1? :D Zemoneo nie je jedniný, kto si za stavebný kameň poviedky vzal jednu myšlienku alebo scénku, podľa mňa by toto šlo kľudne porovnať s tvojim Vedomím alebo aj Relatívne dlho, relatívne krátko. Veď tu predsa nejde o to, že je to len sen HP, ale o to, že každý si praje vyviaznuť z vážnej situácie ako hrdina (či?). Charaktery sú tu samozjeme nerozpracované, ale hmlysé domýšľanie prdošlých udalostí funguje. 1 si naozaj nezaslúži :)
20.07.2014
Kr4b
*hmlysTé a prEdošlých :D
20.07.2014
Zemoneo
Na takomto malom priestore mi prišlo nezmyselné písať niečo viac o postavách. Chcel som zobraziť tú túžbu a beznádej zároveň, ako keď vám v noci treba na WC, ale nechce sa vám ani za ten svet vstať a potom sa vám sníva, ako zdvíhate dosku záchoda a rozopínate si nohavice :)) Chcel som, aby to bolo rýchle, úderné, a s možno prekvapivým koncom, ktorý trochu pokazil text na úvod. Samozrejme všetku kritiku beriem a som za ňu rád. Kvôli nej som poviedku pridal. Páči sa mi, že tu sú ľudia ochotní čítať a hodnotiť poviedky, aj keď ja sám som sa k čítaniu vašich ešte poriadne nedostal.
20.07.2014
jurinko
Kr4b, ja sam hovorim, ze 1 si to nezasluzi, lebo 1 dostavaju o cosi vacsie blbosti. Ale co si to potom zasluzi? 2? 3? Viac urcite nie, lebo ten text nie je nicim oslnivy, ale nechce sa mi v tom podrobne vrtat, a preto to nehodnotim, primarne kvoli niecomu inemu - nie je to poviedka. A tento dovod nehodnotenia sa u mna objavuje pomerne casto. Vedomie nie je poviedka? Relativne dlho, relativne kratko nie je poviedka? Nemyslim. Mozno tak Lubko nebol poviedka, ale tie dve spomenute? Tie su ;-) Nehodnotim neznamena nula (to by som to napisal), nehodnotim znamena, ze nehodnotim. Ked sem autor posle nieco, co bude poviedka, tak to zhodnotim. Potom mu mozno dam 1 (ak nezmeni napr. to opakovanie slov ci nekonzistentnost vyjadrovania). Ale prology a jednotlive sceny proste nemozem hodnotit rovnako ako plnohodnotnu (hoci zlu) poviedku :-) (P.S.: Ked uz sa opravujes, tak potom "hmlIste" ;-) )
20.07.2014
Kr4b
Hm, Vedomie by som poviedkou nenazval, Relativne dlho, relativne kratko ano. Nepozastavil som sa ale nad zanrom, pozastavil som sa nad zmyslom textu. RDRK má lepšiu pointu ako toto, to určite. Ale čím sa to vlastne líši? Okrem pointy akurát tým, že to je sled scén (a lepšie trochu lepšie napísaný, no). (P.S. k P.S.: Asi užnebudem nič akože opravovať :D Gramatika ma nemá o nič radšej ako ja ju)
21.07.2014
jurinko
Hm, lenze sled scen sa vola dej a dej je definicnym znakom poviedky ;-) Ale preco tu riesime moje diela, ked sme pod vlaknom ineho diela a dokonca ineho autora? :-)
21.07.2014
Nadalan
Veľmi dobré a osviežujúce. Páčilo sa mi: „Žiadne posrané magické zvuky som nepočul...“ Aspoň ja som si to vysvetlila ako sarkazmus na všetkých, čo popisujú magické zvuky :) (vrátane mňa) aj keď to tak možno ani nebolo myslené. Páčila sa mi vybalansovaná vulgarita, ktorá tomu dodávala autenticitu. Páčil sa mi prechod z nereality do reality. Malo to pointu. Možno nie úplne originálnu, ale spracovanú asi v najlepšej verzii, akú som zatiaľ čítala. Čítaš veľa? Píšeš veľa? Lebo je to také... vypísané. Chybky tam boli (škoda na tak krátky text, ale nič zásadné). Tiež som zvedavá na niečo ďalšie. A keďže som big fan krátkych príbehov, tak dávam 8 bodov.
21.07.2014
Kr4b
Jurinko: Pardon, nezhoda vo vlastnej definícii :D Za dej som považoval sled udalostí alebo činov postáv (čo by pripúšťalo, že tento text MÁ dej), ale nikdy som to negooglil. V každom prípade (aj keď uprednostňujem dlhšie texty) proti krátkemu textu, ktorý má hlavu a pätu a technicky je zvládnutý slušne nemávam moc výhrad. A toto je podľa mňa zvládnuté dosť slušne :)
21.07.2014
Zemoneo
beriem každú kritiku a poučím sa do budúcna :)
Nadalan: ďakujem za hodnotenie. Naozaj čítam veľa, od klasiky po modernú literatúru. V poslednej dobe hlavne Kinga, ktorý ma ohúril prepracovanosťou postáv a akýmsi desivým tajomnom, ktoré je všadeprítomné. Od neho som pochytil aj trochu vulgarity. Inak ju nemám rád, ale pochopil som, že sa musím prispôsobiť postave a tento väzeň taký je, hoci nevieme ani jeho meno (bolo zbytočné).
Čo sa týka písania, nepíšem toľko, koľko by som chcel. Vlastne dosť málo. Preto som rád, že môj text (podľa teba) pôsobí vypísane :)) rád píšem podobné krátke vecičky, len tak na precvičenie a aj kvôli tomu, že sa bojím púšťať do niečoho vačšieho
21.07.2014
William Cody
Úprimne, nie som fanúšikom hostelovsko-týracích, krvavých scén. Ale musím tiež uznať, že autor je vypísaný a nezdržuje opismi, neodvádza pozornosť, za vetami nasledujú predstavy a neprichádza k nedorozumeniam, ku ktorým by sa mal čitateľ vracať a trebárs pochybovať, či správne pochopil. Bolo to aj vygradované aj miestami veselé (bum,bum,bum tanec a zakopnutie). No súhlasím, poviedka to nieje, iba scénka. Na druhú stranu, dobrý nápad - experiment s myšlienkou chvíľkového bezvedomia, kde sa obeť (aj čitateľov hrdina) vidí zachránený a prichádza nazad tvrdá realita. (nie je to úplne ako prebudenie zo sna, lebo začíname aj končíme v realite). Chvíľu som si myslel, že nejaká droga bola vo vode, alebo čosi podobné a vypočúvajúci to idú skúšať inak :).
21.07.2014
jurinko
Hm, tak ja si sice vypisaneho autora predstavujem trochu inak, ale tak fajn, proti gustu... ;-) (aj pre toto su dobre tie diskusie, vies si predstavit, ako bude reagovat publikum :-) )
21.07.2014
mayo
mne sa to celkom pacilo az na niektore nezmyselne opisy (rucnou zbranou cloveka asi tazko takto rychlo nasekas na fasirku) ale bral som to ako absurdny humor a bol som zvedavy co bude dalej. podla mna dat prec poslednych 7 viet a bude to o 100% lepsie.
21.07.2014
Zemoneo
mayo: vďaka :) s tým koncom máš asi pravdu
21.07.2014
Puf
Aj mne sa to pacilo, dokonca si myslim, ze to JE poviedka. Mikropoviedka moze byt kludne aj o jednej scene, ak to ma pointu. Toto pointu malo, aj ked poriadne osuchanu. Ale to nevadi, citalo sa to velmi prijemne, bolo to zabavne a drobne chyby odpustam :) Mayo ma pravdu, bez tych blabla na konci (aj ja to robievam!) by to bolo omnoho lepsie. A ze sam nerozpravas vulgarne, ale sa ti to pekne podarilo vniest do poviedky ako sucast charakteru postavy, klobuk dolu. Ja by som s tym asi mala problem :)
21.07.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Well, well :-) Podarená prácička. Tiež sa staviam na stranu "poviedkárov", rozhodne to malo nejaký úvod, niečo sa stalo a...Áno, záver to pomotal. Ináč to bola milá jednohubka, pri tých "posratých magických zvukoch" mi myklo kútikmu a celé mi to prišlo také snové. Nebyť, toho zmätku na konci, máš za sebou výbornú prácu, tam som to úplne nepochopil. Jo a gramatika. Pozor, bolo tam pár chýb. Za mňa je to solídna 8 a odkaz, aby si písal ďalej :-)
21.07.2014
draculin
Ako mikropoviedka moze byt - i ked i pri tomto formate a velkosti je mozne (a vhodne) sa trosku pohrat so strukturou, aby to naozaj nebola len jedna hola scena. Ale napisane sikovne, takze to zatial vidim skor na trosku lenivosti. Myslim, ze by si pokojne zvladol aj nieco dlhsie a konzistentnejsie.
21.07.2014
kAnYs
Nejak mi nejde do hlavy, preco by dej musel byt sled scen. Dej je dej. Sled udalosti. Nieco sa deje, niekomu, je to dej. Je jedno predsa, ci je v jednej scene alebo v dvoch alebo v patdesiatich. Kratke pointovky su tiez casto jedna scena a hovori sa im... Mikropoviedka? Imho to poviedka je. Ma to uvod, dej a ma to aj zaver. A pravdu povediac, prekvapil :) Cely cas som precvracal oci (slovosled, dialogy, sposob akym to bolo napisane, skratka nic moc) ale zaver ma vytrhol z nudy. Nieje to zazrak ale paci sa mi pointa. 6.
23.07.2014
kAnYs
http://sk.wikipedia.org/wiki/D ej_%28literat%C3%BAra%29 Dej ako literárny pojem je ucelený rad akcií, ktoré nadväzujú špecifické vzťahy s ostatnými kontextami (postáv, vonkajšieho prostredia a rozprávača). Tolko k deju. Nema nic spolocne s tym, ako je prezentovany a naservirovany, uz vobec nie v kolkych scenach.
23.07.2014
jurinko
omg, to sa mozeme bavit o tom, ako je vnimana scena... ci je scena akoze pohyb ruky postavy, alebo nejaky sirsi "sled udalosti", ako si to nazval... lebo "sled udalosti" je aj toto: "Janka otvorila jedno oko. Uvidela svoj strop. Otvorila druhe oko a aj nim uvidela svoj strop. Bola doma v posteli. Pohla rukou. Odhrnula plachtu. Vstala." Ma to tiez "uvod" (otvorenie oka), "jadro" (dozvedeli sme sa, ze je doma v posteli) aj "zaver" (vstala). Podla tvojej definicie je to asi uz mikropoviedka. Podla mna to je jedna scena, pretoze bez ohladu ako to napisem, je to v podstate jeden zaber kamery (hoci ano, aj ten sa da rozstrihat na dvadsat :-D ), teda jedna scena. Atomizovat sceny na jednotlive udalosti iba preto, aby som mohol povedat "ale toto nie je scena, kde typek sedi v cele, potom bluzni a napokon ho rozsekaju, to je dej, kde typek sedi v cele, potom bluzni a napokon ho rozsekaju" je ...
24.07.2014
jurinko
[pokr.] podla mna dost mimo misu. A to vraj ludia nemaju radi pravnikov, lebo slovickaria :-D Poviedka je epicky utvar, ma mat dej. Nalada, atmosfera, situacia, scena, umelecky dojem -to moze byt nejaky lyricky utvar (hoci neviem aky), ale podla mna to poviedka nie je. Ale ono prisne vzate vacsina diel v "poviedkovych" sutaziach su vlastne novely, takze cela tato terminologia je vacsinou brana uplne subjektivne. Napriklad termin "mikropoviedka", ktora je prave postavena na nejakom subtilnom deji a vyraznom zvrate, podla mna (prisne vzate) neexistuje, iba sme si povedali, ze z dovodu nedostatocnosti klasickych nazvov to tak budeme nazyvat. ...
24.07.2014
jurinko
[pokr.] Kazdopadne by som z toho, ze v mikro"poviedke" dej prilis byt nemusi (resp. je implicitny) nevyvodzoval, ze aj v normalnej poviedke staci implicitny (resp. absentujuci) dej. A ked to vezmem takto, tak toto tu je na mikropoviedku malo uderne (a dlhe), kym na poviedku to zas neobsahuje takmer nijaky dej. Preto je to podla mna prinajlepsom scena, ktora sama osebe ako epicke dielo nedava prilis zmysel. Podla mna, podla mojho pocitu. Nie som literarny vedec, aby som sa vyjadroval k terminologii nejako autoritativne, preto sa k nej vyjadrujem iba tak, ako to citim. Kazdy to moze citit inac, ked to niekto chce ako vybornu poviedku ohodnotit 9 bodmi, tak nech, je to jeho vec. Pre mna to vsak poviedka nebola (a keby som to zobral uplne drasticky, tak vlastne ani neobsahovala fantasticky prvok, kedze to bluznenie a ta magia v nom sa vlastne neodohrali ;-) Ale taky had zas nebudem :-D ).
24.07.2014
Zemoneo
priznám sa, nečakal som, že tu vzniknú takéto debaty :) a podľa mňa poviedka nemusí mať nutne dej (aj keď táto moja ho mala), napr. taký Kafka má kopec poviedok (krátkych aj dlhších. jednu dokonca tvorila iba jedna veta), ktoré sú len akoby pocitové a nič sa v nich nedeje, nedokázali by ste to natočiť. Tiež mám jednu takú na pár strán. Je o krčmárovi, ktorý sa pozerá na svojich štamgastov.
A prečo by mala obsahovať fantasy prvok? Je v kategórii horor a v horore ide o strach. Kľudne to môže byť o mužovi čo sa bojí z múch a práve je s jednou zavretý v izbe :D A potom je tu aj kategória mystery a v nej sa tiež nič také nemusí diať.
24.07.2014
William Cody
Súhlasím, aj bez fantastického prvku to sem patrí, kategóriu horor to pokojne spĺňa. Na druhú stranu, zrejme je to vec vkusu a názoru (ak si naozaj odmyslíme akési literárne definície) aké u koho spĺňa kritériá žánrová SF-horor, mystery poviedka a príbeh. Ja osobne vyhľadávam tie s príbehom, či "udalosťou", alebo hoci aj anekdotou alebo len náznakom pointy či zamyslenia. Napríklad ako s básňami, niekomu stačí lyrický opis, niekto radšej epiku - ja radšej tú. Takže u mňa to ako poviedka s príbehom nezabralo, vnímal som to ako scénku. Na tunajšie pomery dobre napísanú, čítaľa sa ľahko.
24.07.2014
mayo
takze sa v podstate natahujeme o tom, ci poviedka moze pozostavat z jednej scenky alebo nie :) dej to malo, ved aj dialogy su dejom, ba prisla nova postava, hrdnia nieco urobil (hoci pasivne - omdlel), aj nejake vnutorne monology tiez boli. ja na to vlastne ani nemam nazor, ani ma nezaujima ci je to podla definicie poviedka alebo nie, teda suhlasim s Jurinkom ze skor nie je - ale sem to podla mna patri. tento kus textu mal za ulohu podat urcitu ideu a aj ju podal, nemyslim ze by bolo treba pridavat este druhu scenu len preto aby to splnalo kriterium bytia poviedkou. inac, co tak spravit dalsie poviedky na pockanie v style "poviedka na max. 2 vety" ale bez zadanej temy? mohla by to byt celkom sranda, ci? ;)
24.07.2014
Stano Lacko
mayo ta idea ohladom nanopoviedky sa mi paci, ono za tu hodinu vymyslis max, mikropoviedku. Ale nejaku temu by to chcelo, lebo kazdy ma nieco v hlave, a ked tu temu nedas, tak pouzijes to co si niekedy mozno pred 5 rokmi vymyslel, resp. si o tom rozmyslal
24.07.2014
mayo
Ok tak hej, ferovejsie by to bolo s temou. A mozno na 3 vety nech sa da oddelit uvod jadro a zaver :-D
24.07.2014
Zemoneo
Ten nápad s mikropoviedkou sa mi páči, ale ja by som to ohraničil napr. počtom slov. Minule jedna knižnica vyhlásila súťaž a podmienka bola, že text musí mať max 90 slov :) Tak som jednu napísal asi na 70 ale neozvali sa :D
24.07.2014
Radian
Dobre tak to skúsim.
Dejom bolo vypočúvanie/mučenie pričom na čas stratil vedomie a predstanoval si ako s tym niečo spraví? Myšlienka bolo precítenie zafalstva a zároveň deziluzia v tom stave ked stratil vedomie?
Ja osobne mám rád drný štýl ale...
Podľa mňa na mikropoviedku to musíš zásadne osekať. Priznám sa, že som celkom nepochopil, čo bol centrálny koncept ale veľa vecí sa tam opakovalo alebo opisovali tú istú vec, takže mi je to problematicky súdiť ale až mi povieš či som mýlil tak by som ti povedal, ktoré časti presne by som vyhodil alebo skrátil. Rozhodne ma to rušilo v prvom odseku viacrazy spomýnaš zviazanie a zranenia.
Tie dlhé bloky textu sú pre tento krátky formát neprípustné.
Hovorová reč je dobrá, ale radšej by som ju videl v priamej reči. Čítal som furu textov so slengom a nadávkami a myslím si, že pre rozprávača sa to nehodí.
Viac na požiadavku.
25.07.2014
Zemoneo
radian: vďaka za hodnotenie. Ja som vôbec nerozmýšľal nad nano, mikro, alebo normal poviedkou. Jednoducho som si chcel vyskúšať napísať niečo drsné s (možno) prekvapivým koncom. Ako som spomínal vyššie, bolo to skôr cvičenie a mňa, keďže nikomu neukazujem moje diela, zaujímal niekoho názor. Tak som to pridal. Videl som tu rovnako krátke texty. Vôbec ma nenapadlo, že sa bude rozoberať dĺžka, ale som rád za každý komentár čo tu je. K tomu slengu a nadávkam: Nechal som sa inšpirovať Kingom. On sa vždy prispôsobuje postave. Či už je to z prvej osoby, alebo z tretej. Ak píše o krutom človeku, používa aj krutý slovník na opisy a naopak. Priblíži nám to viac jej vnímanie sveta a aj jej psychiku a pocity - no a to som si chcel skúsiť.
25.07.2014
Radian
Kinga trochu poznám a mám prečítanú napr jeho zbierku poviedok Nočná smena. Odporúčam si to prečítať ak si to nečítal sú tam kratšie formy.
Dlžka je práve že rozhodujúca pre skladbu a často určuje čo si človek môže a nemôže dovoliť aby to malo grády. Dlžka, štruktúra, porozumiteľnosť a účelnosť každej jednej vety a slova je v krátkych útvaroch podstatná.
Ako som hovoril o nadávky a hrubosť mi nejde ja tiež pracujem často s hrubými výrazmi ale nedá sa to robiť od buka do buka.
25.07.2014
Zemoneo
Nočnú smenu samozrejme poznám, ňou som pri Kingovi začínal. Ja chápem, že dĺžka je rozhodujúca, len ja som nad ňou vôbec nepremýšľal. Začal som, a keď som napísal čo som chcel, skončil som. Stále som len vo fáze začiatkov a väčšinou si nie som istý či to, čo napíšem, sa bude páčiť aj niekomu inému. Pri dlhších textoch sa bojím, že nikomu, okrem mňa, sa to nebude chcieť čítať až dokonca :D
26.07.2014
jurinko
Radian, tesime sa na tvoju prvu poviedku tu u nas ;-)
26.07.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.