Návrat
Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Prvá poviedka tejto autorky na našom serveri.
Vošla som do bytu, kľúče som nepotrebovala. Zvolala som: „Ahoj!“ ale nikto neodpovedal. Nenamietali by, keby som sa nevyzula, ale nešlo to inak – reflex.
Chodba sa vôbec nezmenila, bola stále tmavá a koberec rovnako červený. Aj zrkadlá na skriniach poznačili čiesi ruky. Zahľadela som sa na biele otlačky, priložila som k nim svoje prsty. Na malíček a ukazovák som nedočiahla. To bola určite stopa po otcovi. Jeho dlaniam sa ženské nikdy nevyrovnali.
Odrazu som začula buchot balkónových dverí. Potešila som sa. Podľa tichého kýchnutia som spoznala, že je to mama. Pochopila som, prečo ma nemohla počuť. V okamihu, keď v hrnci niečo puklo, sa na mňa pozrela. Mykla sa.
Šťastne som sa na ňu usmiala.
„Ako som sa zľakla,” upokojovala samu seba.
Neobjímali sme sa od minuloročných Vianoc. Ani teraz sme to nezmenili.
„Keby si tu bola včera, stretla by si aj Mareka. V práci mu dali dovolenku, tak nás prišiel pozrieť.“
„Kto to mohol vedieť?“ Teraz som vzdychla ja.
„Hej, veď ty za to nemôžeš.“
Chcela som jej pripomenúť, že to nie je ani jej chyba, ale nemalo by to význam.
Prešla som okolo kúpeľne do svojej izby. Sadla som si na stoličku pri počítači. Všetko tu bolo na svojom mieste. Stále som tu cítila detstvo, hádky s Marekom, bitky, dohadovania. Rodičom sme nervy nešetrili. Bolo mi ľúto, keď odišiel na vysokú a na internát, ale zároveň som od neho mala konečne pokoj. Počítač iba pre seba, televízor iba pre seba a keď boli naši v práci... celý byt iba pre seba. Neskôr som na vysokú odišla aj ja. Na rozdiel od svojho brata som bola doma len raz a potom dlho nič, až dnes. Aj to mi dalo dosť práce.
Opäť som sa započúvala do ticha, prerušil ho výťah, ktorý zastal na našom poschodí. Počula som škrabot kľúča v zámke. Dvere sa otvorili – otec bol doma. Bežal rovno na záchod. Znamenalo to, že nasledujúcu polhodinu sa tam nik nedostane. Vrátila som sa do kuchyne k mame.
„Otec sa vrátil,“ povedala som, i keď mi bolo jasné, že ma nepočuje.
„Bude rád,“ rozmýšľala nahlas, „toto má najradšej.“
Nahla som sa jej ponad plece, aby som videla do hrnca na šporáku. Ošľahol ma závan jaterníc, už chladli na boku.
„To vyzerá dobre,“ uznanlivo som prikývla.
Spomenula som si, keď som ich jedla naposledy. Bolo mi zle a jedlo celé dva dni opúšťalo môj žalúdok opačným smerom.
„Viem, že ti nikdy skutočne nechutili,“ povedala smutne. „Hm – vidíš? Pri každej maličkosti si na teba spomeniem.“
Chcela som jej povedať, že by sa už toľko nemala trápiť. Hlavné je, že sa s otcom po tej nehode udobrili. Neviem, ako by to zvládla sama. Vlastne najprv o nič nešlo. Po vianočných prázdninách som sa musela vrátiť do Bratislavy na skúšku. Otec mi na autobusovej stanici zisťoval najlepšie spoje. Jeden, čo stál len vo Zvolene a Nitre, odchádzal ráno o pol piatej. Nevadilo mi skoré vstávanie – vadilo mi dlhé cestovanie. Ale v noci poriadne nasnežilo, mama ma nechcela pustiť, že cesty nebudú ráno posypané.
„Prosím ťa,“ snažil sa ju presvedčiť otec. „Pôjdu takmer po rovine. Nič sa jej nemôže stať.“
Nepomohlo to. Dokonca mi schovala cestovný lístok, náhodou som ho našla, keď som zháňala potvrdenie o trvalom bydlisku. Odvtedy verím, že matky majú šiesty zmysel. Pri Žiari nad Hromom autobus vyletel z cesty a zostal v priekope.
Zo spomienok do reality ma vrátil otcov hlas.
„Tie dvere sa kľúčom nedajú otvoriť. Ako sa máte?“ vošiel k nám. „Si tu sama? Myslel som si, že tu niekoho máš...“ skonštatoval, keď pohľadom preletel po miestnosti.
„Nie, rozprávam sa... sama so sebou,“ tvárila sa previnilo.
Do tretice vzdychol on. „Rozprávala si sa s ňou, však?“
Vedela som, že tým myslí mňa.
„Je to tvoja chyba,“ nemilosrdne vyriekla myšlienku, ktorá brázdila jej myseľ každý deň. Do okna narážali kvapky dažďa, v malých potôčikoch stekali po rímse medzi muškáty. Skamenela som. Otec buchol po stole.
„Mám toho dosť! Nemôžem to dookola počúvať.“
„Zomrela tým hrozným spôsobom,“ ukázala slzy, „mám to pred očami aj teraz!“
Zamyslela som sa. Tak veľmi som jej chcela povedať, že to až také strašné nebolo. Vlastne si na nič nepamätám, stratila som vedomie a kým ma našli – ako tomu hovoria lekári – zomrela som na vnútorné krvácanie. Moje zranenia boli nezlučiteľné so životom.
„Myslíš, že ja v noci spím?!?“ neprestávali sa hádať. Otcovi očervenela tvár. Prvýkrát som videla ako sa mu v momente oči utopili v slzách.
Jeho ďalšie slová som nevnímala. Uvedomila som si, že kričí a to bola na mňa silná káva. Ako hmla som prešla do chodby, pozrela som sa do zrkadla, ktoré mi odmietlo ukázať môj odraz (žmurkali na mňa len otlačky prstov) a rovnakým spôsobom som opustila byt. Bez stlačenia kľučky... Bez kľúča...
Nadalan
Diskusia
andrej android praznovsky
VYborne, viem že to nieje najoriginálnejšia téma, ale vyborne si vybudovala atmosféru. Dokonca som si myslel, že budú mŕtvi rodičia a bude to simulacia:) Máš jemný štýl keď si dáš záležat na tom, aby sa tie vety čo najľahšie čítali a dáš si pozor na tie čiarky na konci priamej reči , bude to skvelé. Držím Ti palce a teším sa na ďalšie počiny.
05.03.2014
VYborne, viem že to nieje najoriginálnejšia téma, ale vyborne si vybudovala atmosféru. Dokonca som si myslel, že budú mŕtvi rodičia a bude to simulacia:) Máš jemný štýl keď si dáš záležat na tom, aby sa tie vety čo najľahšie čítali a dáš si pozor na tie čiarky na konci priamej reči , bude to skvelé. Držím Ti palce a teším sa na ďalšie počiny.
05.03.2014
Kr4b
Nieco taketo sa hodi do poviedok na pockanie. Zaujalo napadom a neurazilo spracovanim, je to celkom fajn. Do mojho stylu to celkom nespadlo, ale to nie je dovod ubrat body, lebo to nie je chyba - je to vec nazoru. Este som to vsak nehodnotil - co ma zaujima je, kolko casu si tomu venovala? Vidiet to v PNP dam 9, no takto ma pokusa 8 - co by ti sice hodnotenie velmi nepokazilo, ale radsej sa uistim :-)
05.03.2014
Nieco taketo sa hodi do poviedok na pockanie. Zaujalo napadom a neurazilo spracovanim, je to celkom fajn. Do mojho stylu to celkom nespadlo, ale to nie je dovod ubrat body, lebo to nie je chyba - je to vec nazoru. Este som to vsak nehodnotil - co ma zaujima je, kolko casu si tomu venovala? Vidiet to v PNP dam 9, no takto ma pokusa 8 - co by ti sice hodnotenie velmi nepokazilo, ale radsej sa uistim :-)
05.03.2014
Nadalan
Moc moc ďakujem za spätnú väzbu. Andrej, prosím, ak si nájdeš čas, rozpíš viac, ako si mám dávať pozor na tie čiarky, je to totiž jeden z mojich najobľúbenejších spôsobov používania priamej reči.
Kr4b - som fanúšikom poviedok na počkanie. Úplne najradšej mám poviedky s koncom, ktorý ma dokáže prekvapiť. Tento príbeh vznikol rýchlo, ale už dávnejšie. Takže si vyslúžim skôr spomínaných 8 bodov, lebo odvtedy som mala veľa možností na prepisovanie. Prepísala som len jednu čiarku a jedno slovo.
Posledná otázka - ako to niekto robí, že ohodnotí neskôr, ako napíše komentár? Je to záležitosť administrátorov?
A ešte jedna vec - ďakujem za sprievodný obrázok (ilustráciu), bola som zvedavá, čo to bude :-)
05.03.2014
Moc moc ďakujem za spätnú väzbu. Andrej, prosím, ak si nájdeš čas, rozpíš viac, ako si mám dávať pozor na tie čiarky, je to totiž jeden z mojich najobľúbenejších spôsobov používania priamej reči.
Kr4b - som fanúšikom poviedok na počkanie. Úplne najradšej mám poviedky s koncom, ktorý ma dokáže prekvapiť. Tento príbeh vznikol rýchlo, ale už dávnejšie. Takže si vyslúžim skôr spomínaných 8 bodov, lebo odvtedy som mala veľa možností na prepisovanie. Prepísala som len jednu čiarku a jedno slovo.
Posledná otázka - ako to niekto robí, že ohodnotí neskôr, ako napíše komentár? Je to záležitosť administrátorov?
A ešte jedna vec - ďakujem za sprievodný obrázok (ilustráciu), bola som zvedavá, čo to bude :-)
05.03.2014
andrej android praznovsky
Myslel som napríklad vetu:
„Nie, rozprávam sa... sama so sebou,“ tvárila sa previnilo. Niesom expert na gramatiku, ale priama reč by nemala byť samostatná veta a ostatne veta ďalšia? Teda myslim, že sa mi to zle čítalo, tak mi to pripadalo neprirodzené a trochu som mal z toho chaos. Ae nech sa vyjadria aj ostatní, proste možno by bolo lepšie napr.:
- Nie rozprávam sa... ... sama so sebou. - tvárila sa previnilo.
Čo myslíš?
05.03.2014
Myslel som napríklad vetu:
„Nie, rozprávam sa... sama so sebou,“ tvárila sa previnilo. Niesom expert na gramatiku, ale priama reč by nemala byť samostatná veta a ostatne veta ďalšia? Teda myslim, že sa mi to zle čítalo, tak mi to pripadalo neprirodzené a trochu som mal z toho chaos. Ae nech sa vyjadria aj ostatní, proste možno by bolo lepšie napr.:
- Nie rozprávam sa... ... sama so sebou. - tvárila sa previnilo.
Čo myslíš?
05.03.2014
jurinko
K formalnym nedostatkom: Podla mna je to dobre takto: ( „Prosím ťa,“ snažil sa ju presvedčiť otec. „Pôjdu takmer po rovine. Nič sa jej nemôže stať.“ ) K obrazku: Som rad, ze sa ti paci, musel som ho dlho hladat :-) K poviedke: Na prvotinu vyborne, pointa tam bola, atmosfera tiez, skoda toho chaosu v priamych reciach, ale osobne ma to az tak nerusilo. Vyborna vec, gratulujem. Dal som 6
06.03.2014
K formalnym nedostatkom: Podla mna je to dobre takto: ( „Prosím ťa,“ snažil sa ju presvedčiť otec. „Pôjdu takmer po rovine. Nič sa jej nemôže stať.“ ) K obrazku: Som rad, ze sa ti paci, musel som ho dlho hladat :-) K poviedke: Na prvotinu vyborne, pointa tam bola, atmosfera tiez, skoda toho chaosu v priamych reciach, ale osobne ma to az tak nerusilo. Vyborna vec, gratulujem. Dal som 6
06.03.2014
Kr4b
Pod hodnotenim je moznost zobrazit diskusitu, staci to otvorit a kliknut na ''novy prispevok''. Ale skusal som to dnes rano a bud mi blbne tablet alebo som niekomu pichol do oka a on odstranil tu moznost alebo neviem co :-) ukazuje mi to, akoby tema diskusie vobec nebola zalozena.
06.03.2014
Pod hodnotenim je moznost zobrazit diskusitu, staci to otvorit a kliknut na ''novy prispevok''. Ale skusal som to dnes rano a bud mi blbne tablet alebo som niekomu pichol do oka a on odstranil tu moznost alebo neviem co :-) ukazuje mi to, akoby tema diskusie vobec nebola zalozena.
06.03.2014
Kr4b
Pod hodnotenim je moznost zobrazit diskusitu, staci to otvorit a kliknut na ''novy prispevok''. Ale skusal som to dnes rano a bud mi blbne tablet alebo som niekomu pichol do oka a on odstranil tu moznost alebo neviem co :-) ukazuje mi to, akoby tema diskusie vobec nebola zalozena.
06.03.2014
Pod hodnotenim je moznost zobrazit diskusitu, staci to otvorit a kliknut na ''novy prispevok''. Ale skusal som to dnes rano a bud mi blbne tablet alebo som niekomu pichol do oka a on odstranil tu moznost alebo neviem co :-) ukazuje mi to, akoby tema diskusie vobec nebola zalozena.
06.03.2014
Kr4b
Ak to niekto odstranil, moze to dat spat? Myslim, ze nie som sam, komuo by prislo blbe hodnotit vlastnu poviedku. A sorry za duplikat ci jak sa to vola :-D
06.03.2014
Ak to niekto odstranil, moze to dat spat? Myslim, ze nie som sam, komuo by prislo blbe hodnotit vlastnu poviedku. A sorry za duplikat ci jak sa to vola :-D
06.03.2014
Nadalan
Ďakujem za vysvetlenie, už som to s tými čiarkami pochopila. Ikonku "nový príspevok" vidím :-)
06.03.2014
Ďakujem za vysvetlenie, už som to s tými čiarkami pochopila. Ikonku "nový príspevok" vidím :-)
06.03.2014
andrej android praznovsky
Tak k tej priamej vete, ak to tak ma byť, tak ok, len ma to trochu rušilo:)
06.03.2014
Tak k tej priamej vete, ak to tak ma byť, tak ok, len ma to trochu rušilo:)
06.03.2014
draculin
Velmi dobre napisane - a ako spominali vyssie, vyborne budovana atmosfera. Na malom rozsahu, ale uderne. S niektorymi vetami by som sa sice pohral a najma nejak skusil zlikvidovat aspon cast toho "som" - ale to su len male vycitky. Celkovy pocit super, na jasnu 9 :)
06.03.2014
Velmi dobre napisane - a ako spominali vyssie, vyborne budovana atmosfera. Na malom rozsahu, ale uderne. S niektorymi vetami by som sa sice pohral a najma nejak skusil zlikvidovat aspon cast toho "som" - ale to su len male vycitky. Celkovy pocit super, na jasnu 9 :)
06.03.2014
mayo
vyborne, ani niet co vytknut. snad len "mám to pred očami aj teraz" - to znie akoby bola matka svedkom nehody. pekna praca, len tak dalej - verim, ze keby si spracovala originalny napad, bola by to pecka.
07.03.2014
vyborne, ani niet co vytknut. snad len "mám to pred očami aj teraz" - to znie akoby bola matka svedkom nehody. pekna praca, len tak dalej - verim, ze keby si spracovala originalny napad, bola by to pecka.
07.03.2014
Nadalan
Po predĺženom víkende som sa vrátila do dosahu internetu. Ďakujem za všetky postrehy a hodnotenia. Na to "som" sa ešte pozriem a preriedim.
11.03.2014
Po predĺženom víkende som sa vrátila do dosahu internetu. Ďakujem za všetky postrehy a hodnotenia. Na to "som" sa ešte pozriem a preriedim.
11.03.2014
Zdeno Jašek
Páčila sa mi atmosféra - bola taká trúchlivo-duchársky-ospalá. Veľmi sa to hodilo k téme. Dobre sa to čítalo, dal som 8.
Pomerne skoro som začal tušiť, že dcéra je duch. Konkrétne tu:
„Otec sa vrátil,“ povedala som, i keď mi bolo jasné, že ma nepočuje.
„Bude rád,“ rozmýšľala nahlas, „toto má najradšej.“
Mám pocit, že by bolo lepšie vyhodiť tie náznaky a hrať to na rozhovor s mamou až do konca. Napríklad v citovanom texte netreba konštatovať, že mama ju nepočuje a že rozmýšľa nahlas.
Ešte by som navrhol malú úpravu na koniec - začať rovnako ako na začiatku: "Vyšla som z bytu, kľúče som nepotrebovala." Bolo by to také elegantné.
12.11.2015
Páčila sa mi atmosféra - bola taká trúchlivo-duchársky-ospalá. Veľmi sa to hodilo k téme. Dobre sa to čítalo, dal som 8.
Pomerne skoro som začal tušiť, že dcéra je duch. Konkrétne tu:
„Otec sa vrátil,“ povedala som, i keď mi bolo jasné, že ma nepočuje.
„Bude rád,“ rozmýšľala nahlas, „toto má najradšej.“
Mám pocit, že by bolo lepšie vyhodiť tie náznaky a hrať to na rozhovor s mamou až do konca. Napríklad v citovanom texte netreba konštatovať, že mama ju nepočuje a že rozmýšľa nahlas.
Ešte by som navrhol malú úpravu na koniec - začať rovnako ako na začiatku: "Vyšla som z bytu, kľúče som nepotrebovala." Bolo by to také elegantné.
12.11.2015
Aleš Horváth
poviedka sa mi páčila. dobre sa to čítalo. ze ide o ducha som zistil až "rozpravala si sa s nou"(spojenie vosla bez kluca evokuje najskor to ze byt bol odomknuty) stale mi nesedeli tie vzajomne vztahy, koniec vysvetlil.
Velmi sa mi pacili niektore slovne spojenia(zaludok opacnym snerom, utopil v slziach ale aj ine). Nesedela mi tam ta zatvorka na konci(zmurkla do zrkadla), dali sa pouzit ciarky, ale to uz iste vies.
05.09.2016
poviedka sa mi páčila. dobre sa to čítalo. ze ide o ducha som zistil až "rozpravala si sa s nou"(spojenie vosla bez kluca evokuje najskor to ze byt bol odomknuty) stale mi nesedeli tie vzajomne vztahy, koniec vysvetlil.
Velmi sa mi pacili niektore slovne spojenia(zaludok opacnym snerom, utopil v slziach ale aj ine). Nesedela mi tam ta zatvorka na konci(zmurkla do zrkadla), dali sa pouzit ciarky, ale to uz iste vies.
05.09.2016