Hudobná kompozícia

V sále plnej hodujúcich ľudí sa odohráva predstavenie. Závisí od neho viac ako len pobavenie obecenstva. Vynaliezavý Idran má však stále jeden tromf v rukáve. A na svoje šťastie vie, kedy naň staviť. Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Hudobná kompozícia
Ilustračné obrázky k spacenews - Hudobná kompozícia / Zdroj Disclaimer
Zhromaždení sedeli pri stoloch usporiadaných do písmena u so základňou ďalej od oproti vstupným dverám. Za vrchstolom sedel kráľ, po pravici jeho radca, po ľavici to bola jeho skvostná manželka. Nielen on, ale aj ostatní si prezerali muža v róbe, ktorý si nervózne stláčal ruky.
Idran mal dôvod byť nervózny. Jeho remeslo králi netolerovali a takí ako on boli prví v poradí na šibenicu. Samozrejme, že nebol sprostý a jeho zásterkou bola alchýmia a vyučovanie na miestnej lekárskej katedre. Až do doby, kým do jeho domu nevtrhli vojaci a dosť nešetrným spôsobom jeho krytie prekukli. Našťastie mu bohovia dali do vienka dar reči a tak ho namiesto šibenice čakalo stretnutie s kráľom, kde si opäť slovami kúpil ďalší čas.
Vládca sa oprel lakťami o stôl, preložil prsty a oprel si o ne bradu: „Sľúbili ste nám niečo špeciálne. Tak, čakáme.“
„Iste...“ nervózne zahabkal Idran, „a-a-ako som sľúbil. Mal by som jednu prosbu, ak smiem.“
Kráľ mu pokynul, aby ju vyslovil.
„Rád by som bol, ak by v miestnosti bolo prítmie, ona sa totiž hanbí.“
Sálou zaznel pobavený tlmený smiech. Nakoniec sa mu ale dostalo zvolenia, sluhovia nechali horieť len niekoľko sviečok.
Konečne sa dvere otvorili a v nich sa zjavila silueta ženy. Vkročila dnu a bolo zrejmé, že si so sebou nesie niekoľko hudobných nástrojov. Po drevenej podlahe znelo klopkanie v rytme krokov tajomnej hudobníčky. Decentne jej ustúpil a bolo vidieť, ako sa poslušne uklonila.
„Nech sa predvedie,“ znelo želanie, ktoré bolo zároveň rozkazom.
Ešte jeden decentný úklon a ozvalo sa sípavé nadýchnutie. V sále zaznel tón flauty, osamelý a chvejúci sa v šere sálu. Chvíľka ticha. Po tom sa ale nástroj rozozvučal v pomalej, clivej melódii a mnohí jastrili oči na hudobníčku v snahe zazrieť čo i len najmenší detail.
Na zvedavosť mnohých sa ozval zvuk druhej flauty, hrajúcej asi o oktávu nižšie. Deva ohýbala hudbu, noty jej poslušne vyskakovali z ústí nástrojov. Veselší a rezkejší tón druhého nástroja vytváral úchvatnú mozaiku, ktorej tóny rezonovali v čašiach a ušiach obecenstva.
„To nie je možné...“ ozvalo sa odkiaľsi užasnuté zašepkanie a Idran sa spokojne usmial.
Na počudovanie mnohých sa ozval aj zvuk bubienka, ktorý sa niesol v tempe úderov srdca publika. Vtieravo sa vnáral pod kožu a vtláčal skladbu do každého kúska miestnosti.
Hudobníčka obdivuhodne stupňovala svoj výkon a ostatní zadržiavali dych. Nechceli, aby akýkoľvek barbarský zvuk narušil dokonale vyladenú kompozíciu. Len občasné šuškanie plné otázok a chvály, ale aj to zvládala tajomná virtuózka umlčať a nepotrebovala na to jediné slovo. Len dve flauty a bubienok.
Skladba dohrala a mnohí si utierali líca, prekvapení, kedy stihli vyroniť slzu. Ozval sa nadšený potlesk a silueta sa decentne uklonila, nepúšťajúc pritom nástroje z rúk.
„Veľmi pôsobivá hudba, musím uznať, že tvoje prekvapenie si získalo našu priazeň,“ kráľ neskrýval nadšenie a ihneď predniesol ďalšie prianie, „vedela by tvoja hanblivá spoločníčka zahrať aj niečo veselšie?“
„Iste, môj pane.“
Deva čakala na pokyn muža v róbe, ktorému prvý krok na ceste za slobodou vyšiel podľa predstáv. Keď ho dostala, opäť sa jemne uklonila a hoci jej nebolo vidieť oči, kráľ si bol istý, že hudobníčka hľadí jeho smerom, až ho z toho zamrazilo na chrbte.
Tento krát prvý skúšobný tón vydali gajdy. Po niekoľkých okamihoch sa rozoznel bubon, ktorý nahodil rezkejšiu melódiu. Nejaký čas znel osamotene a potom, ako do správne rozbehnutého voza, do skladby vkročili gajdy.
Prítomní si začali podupkávať nohami, zdalo sa, že dievča sa nestíha nadychovať, hudba však stále plynulo znela a vysoké tóny striedali nízke. V rezkom rytme si občas dychový nástroj odpočinul a nechal priestor hlbokým tónom napätej kože, pričom hneď na to bubon zmĺkol, aby vo veselej melódii nechal vyniknúť práve gajdy.
Zdalo sa, že celá sála nemá ďaleko k tancu a keby dal kráľ povolenie, určite by si všetci z chuti zakrepčili. Takto sa pochytali za ruky a nôtili si slová, ktoré nepoznali v melódii, ktorú počuli prvýkrát. Idran nemohol byť šťastnejší.
Keď sa zdalo, že prítomní porušia svoju decentnosť a mravy slušného správania, zatrilkovala flautou a skladbu skončila v jednej ráznej chvíli. Opäť nasledovala spoločensky prípustná kontrola, sprevádzaná mohutným potleskom, ozvalo sa aj obdivné hvízdanie.
„Nuž, prekvapuješ mňa, aj ostatných prítomných,“ slová chvály hladili dušu odsúdenca, ale najťažšia skúška ho čakala, „ešte jedno želanie ostalo nevyplnené.“
„Čokoľvek, pane, zahrá všetok, na čo si len spomeniete!“ pritakal Idran od vzrušenia.
V tmavej miestnosti mu odpovedal rázny hlas: „Nech zahrá skladbu o sláve nášho kráľovstva, nech opíše moju vládu. Potom, ak budem spokojný, dostaneš, čo žiadaš.“
Nadšenie sa mu zastavilo v krku a spadlo hlboko do zákutí róby. Zdráhal sa vydať pokyn, ale na otázku, či si želá umrieť hneď, ho predsa len dal. Vyzval svoju chránenkyňu, aby zahrala skladbu, kde by zlyhal každý skvelý bard, slová ktorej by boli nad sily aj toho najlepšieho básnika.
Deva zopakovala rituál úklony , skúšku prvého tónu vynechala. Namiesto toho rovno udrela do bubna. Bum, ťuk, bum, ťuk, bum-bum, ťuk–ťuk-ťuk, bum. Vládca obelel od zdesenia. Bol si istý svojím výberom, nikto nemohol vedieť rytmus, ktorý silueta hrala bezchybne. Bum, ťuk, bum, ťuk, bum-bum, ťuk-ťuk-ťuk.
Prítomným sa pred očami rozprestreli armády, kráľovskí bojovali proti početnejším nepriateľom. Pochodujúce hordy sa držali rytmu, ktorý znel v každom z hodujúcich. A vtedy...
Zvuk huslí sa vplížil do melódie rovnako nenápadne a osudne, ako rozkaz, ktorý otočil bitku. Ako jed, ktorý vyliali obrancovia do riek a jazier, ktoré pretekali okolo tábora nepriateľa. S každým tónom huslí zbelel ďalší hosť, s každým úderom bubna im pred očami umieral jeden nepriateľ. Tajomstvo, ktoré magická skladba bez hanby prezrádzala zúčastneným.
Virtuózny výkon devy ukrytej v prítmí bol prehlušovaný nemými výkrikmi. Nikto si nedovolil ju prerušiť, každý čakal na koniec, ktorý bol rovnako uchvacujúci a desivý ako celá skladba. Ako plač nástroja z toho najušľachtilejšieho dreva. Ako bolesť tých, ktorým jed rozkladal telá na kúsky. To, čo ostane po každej bitke. Aj po tejto melódii nastalo v sále mrazivé ticho. Deva sa uklonila poslednýkrát.
Samotný Idran kľačal na kolenách, až zaznel roztrasený hlas: „Vstaň, človeče, dnes si nám dal to, čo nikto nemohol splniť. Za to máš náš obdiv a svoju vytúženú slobodu.“
„Ďakujem, z celého srdca vám ďakujem, pane...“
„Teraz zažnite sviece, chcem vidieť tú najlepšiu bardku, aká kedy vkročila do tohto sálu!“
Nestihol protestovať. Sluhovia čakajúci na príkaz ihneď zaplnili sál svetlom a tu čakalo na prítomných najväčšie prekvapenie. Deva nemala chodidlá, miesto nich a lýtok mala hmatníky huslí so strunami., Stehná jej kryli nohavice, ku ktorým bol prišitý menší bubon a puzdro na sláčik. Jedna z rúk držala paličku, ďalšia podopierala gajdy, ktoré na zhrozenie ostatných ústili do pravej časti devinho hrudníka. Posledné dve ruky držali flauty. Tie boli napojené do dvoch majstrovsky utesnených rán na krku, kde bolo vidno stopy po niti. Ústa hudobníčky boli sinavé, kalné oči skrývali chladný pohľad, vlasy mala skryté pod šatkou uviazanou pod špicatou bradou.
„Predviedol si skutočne majstrovské dielo v podobe svojej chránenkyne,“ predniesol stále trasúcim sa hlasom kráľ, „môžeš odísť, za predpokladu, že ona ostane a bude nám tu spríjemňovať náš čas.“
Idran horlivo prikyvoval a drmoliac slová vďaky zanechal hudobníčku na pospas hosťom. Po tom, čo sa za ním zavreli dvere, sa ku vládcovi naklonil jeho hlavný radca a namietol: „Pane, pokiaľ viem, zákony zakazujú, aby sa dvorným hudobníkom stala žena.“
Opýtaný prikývol a na otázku odpovedal pokojne: „Pokiaľ však viem, zákony nášho kráľovstva sa týkajú len živých.“

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

jurinko
Velmi dobre. Na prvu poviedku priam vyborne. Trosku by som popracoval na nejakych formalnych veciach, ale inac je to super, dokonca som z toho citil aj atmosferu v tej sale. Len by ma este zaujimalo, ci si aj ten obrazok kreslil ty alebo posluzil iba ako inspiracia :-) Dal som 7
28.12.2013
jurinko
Alebo 8? Vaham medzi 7 a 8. A kedze 7,5 sa dat neda, tak asi dam 8. Ale takych so zdvihnutym prstom, nabuduce dufam, ze tam nebudu tie formalne chyby ("dalej od oproti", opakovanie slov, trosku kostrbate niektore slovne spojenia a tak). Pretoze ak hej, tak to zas ohodnotim o cosi horsie, nez by som chcel, aby sa to vyrovnalo s touto osmickou ;-)
28.12.2013
mayo
velmi dobre. neviem ci si cital povodny komentar od autora obrazku (je to odtial http://www.keiththompsonart.co m/pages/cobbledskald.html alebo z deviantartu), ale kazdopadne dal si tomu pribeh - sice trocha iny nez naznacuje on, no rozhodne rovnako zaujimavy. nerozumel som len vete "Jeho remeslo králi netolerovali"... on bol ozivovac mrtvol alebo co?
28.12.2013
Marek Páperíčko Brenišin
Som veľmi potešený, že sa poviedka páčila a ďakujem za podnetné pripomienky, pretože sa chcem zlepšovať a to je cesta. Na to, že je to moja prvá poviedka, s ktorou som vyliezol z ulity, dopadla nad moje očakávania :-) Btw, uchroniu som ja neoznačil, ak by sa niekto pýtal :-D
Jurinko: Tak snažil som sa vykresliť tú atmosféru, stálo ma to niekoľko prepisov príslušných odsekov. Obrázok nie je môj, link pod tým odpovedá na obrázku. A na margo tých štylistických chýb, viem, bije to do očí, niekedy však ani po viacnásobnej kontrole všetky nepochytáš (s tými dverami ma to bol top :-D ), takže ďakujem za pripomienky
Mayo: Áno, obrázok poznám, doma mám od neho aj knižku, kde je aj komentár. Chcel som tomu ale vdýchnuť niečo vlastné s tým vystúpením a tak. A áno, Idran bol nekromancer, čo sa trestalo smrťou.
28.12.2013
Marek Páperíčko Brenišin
*nie obrázku, ale otázku :-P
29.12.2013
William Cody
Pekné. Na mňa síce málo "epické", ale zase na druhú stranu veľmi dobré opisy. Zbytočne nenaťahované a neprečačkané. Hoci ako príbeh je to iba čosi ako "momentka" - podstata je scéna pred kráľom a virtuózny výkon hudobnej frankensteinky, ale príjemné čítanie. Veľmi pomohlo rozdelenie na kratšie odseky a skromnosť - účelnosť písomného prejavu (neprehustené zbytočnosťami). Malo to taký dobrý "pátos".
29.12.2013
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem veľmi pekne za hodnotenie :-) Tak áno, bol to zámer, urobiť takú epizódku, moment, kedy sa rozhodne, či urobil dobre, alebo nie. A na margo rozdelenia, učím sa od tých najlepších, v mnohom mi pomohli autori kníh, ktoré čítavam. Dúfam vás svojimi ďalšími prácami nadchnem ešte viac :-)
29.12.2013
andrej android praznovsky
Vyborne! Ako amatérskeho skladatela si mi pomastil bruško, ,tie skladby som doslova počul:) Teraz ma zaujima, počuval si pri pisani hudbu? Si muzikant? Alebo si celu tu hudbu opisal "len-tak" ?
31.12.2013
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem veľmi pekne :-) Obvykle pri písaní hudbu počúvam, táto poviedka však bola výnimkou, schválne som hudbu vynechal, aby mi nerušila predstavy, ktoré som do poviedky chcel vložiť. Na margo, moje muzicírovanie je vo veľmi amatérskej úrovni, občas hrávam na bongá, bubny a tak :-) Som rád, že sa páčila :-)
31.12.2013
andrej android praznovsky
potom palec hore:)
01.01.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ešte raz, veľmi pekne ďakujem :-)
03.01.2014
Peter Murín
Skvele...sánka dole. Ako prvotina je to vynikajúce.
11.01.2014
Peter Murín
PS: Dal som 8...to je zatiaľ moje max:)
11.01.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem pekne za výborné hodnotenie, ak sa páčilo, je to to najviac, čo môžem dostať ako spätnú väzbu :-) Zároveň mám priestor na zlepšenie, takže o dôvod viac dať tu niečo nové (až fixnem notebook, of course :-D )
13.01.2014
Puf
Velmi dobre, pekne opisana hudba, mila jednohubka. V uvode som trocha bludila, kym mi doslo co a ako, a ked mi to doslo, pointa uz nebola taka prekvapiva. 7
27.01.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem za hodnotenie :-) Som rád, že sa opisy páčili, s pointou som sa snažil to nekomplikovať, ale určite sa do budúcna pokúsim to trochu viac zatraktívniť :-)
29.01.2014
Culter
S čistým svedomím 9, trošku vŕzal prvý odstavec, potom jazda bez jediného zakopnutia. Pekne magické, veľmi pekne povzbudzujúce predstavivosť...
06.09.2015
zuna
Jéj, toto je tá poviedka, čo je vo finále Fantasy Award? Super, gratulujem ! (len tak na okraj, dá sa na bubne zahrať melódia, nielen rytmus? )
06.09.2015
mayo
fiha, gratulujem (ak je to teda pravda) a drzim prsty. na bubnoch sa da aj nejaky fragment melodie, ak ich je poruke dost :) a ak nie, stale sa da byt kreativnym, pre ukazku odporucam pozriet video "DRUMMER AT WRONG GIG"
07.09.2015
zuna
no ja prsty z istých sebeckých dôvod nedržím, ale aj tak super :-)
08.09.2015
zuna
ehm dôvodov
08.09.2015
mayo
hehe chapem. ja drzat mozem, v tomto rocniku FA nic nemam... a (pochvalim sa) v minulom mala byt moja mikropoviedka vraj v zborniku, len ten zbornik kde nic tu nic...
08.09.2015
Marek Páperíčko Brenišin
Všetkým ďakujem za držanie palcov, aj za hodnotenia :-) Poviedka síce napokon nezvíťazila, ale spokojný som nadmieru. Zborník by mal vyjsť, údajne to nakoniec bude sumár za dva roky. Hádam aj tento rok poviedka postúpi (samozrejme, iná).
Btw, Zuna, aj ty si tušíím bola vo finále, ak si dobre pamätám, tiež teda gratulujem :-)
05.04.2016
zuna
Gratulujem! A áno, aj ja som si odniesla domov nehynúcu slávu a bezdrôtovú myš :)
06.04.2016
Marek Páperíčko Brenišin
Zuna: Gratulujem aj ja, dopadol som rovnako, myš je pekná a slúži dobre :-)
07.04.2016
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.