Rovnaká minca 1: Dobré úmysly

Každý má svoje tiene, vrahovia obzvlášť. A najmä Valer. Prenasledujú ho, štvú a obkľučujú ho v temnom objatí. Nedá sa im uniknúť. Lenže Valer sám zabudol, že tiene môže vrhať iba svetlo.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Ilustračné obrázky k spacenews - Rovnaká minca 1: Dobré úmysly
Ilustračné obrázky k spacenews - Rovnaká minca 1: Dobré úmysly / Zdroj Disclaimer
Okamih prázdnoty a zároveň okamih uvedomenia. Kto by povedal, že sú si také podobné? Ticho zanikalo iba v hukote dažďa.
Dvom mužom na stráni unikal život. Jednému tiekol pomedzi prsty a farbil ich višňovou červeňou, druhému sa lial skrz rukoväť až do špičky čepele, ktorá pomaly kĺzala von z tela, slabo cinkajúc o oceľové krúžky. Ten druhý muž neumieral, avšak spravil chybu a dobre poznal trest. Oko za oko, zub za zub. Život za život. Opäť.
„Čo si to urobil?“ zalomila rukami stará žena, zvalená vo vlhnúcej pôde.
„Čo si to urobil?!“ zvrieskol vojak v krúžkovom brnení, spamätávajúc sa a bežiac k svojmu druhovi.
„Čo si to... urobil?“ zachrapčal muž, ktorého krv sa miešala s vodou v kaluži a s blatom. Valer vytiahol nôž z vojakovej hrude a pozrel mu do očí.
Ešte pred chvíľou v nich hrala škodoradosť, zloba a zvrátené potešenie z okrádania bezbrannej stareny, no teraz sa v nich zmätok miešal so strachom. Vojak padol na kolená a nato tvárou do mokrej trávy. Druhý k nemu priskočil a snažil sa ho pretočiť, no trasúce sa ruky ho zjavne nechceli poslúchať. Keď sa mu to nakoniec podarilo, krúžky od hrude až po pás ležiaceho vojaka boli zafarbené krvou.
„Nikto nesmie brať, čo nie je jeho,“ odvetil Valer pevnejšie, než sa cítil. Vojak len naprázdno otváral ústa.
„Vezmú si iba pár mincí a kvapku krvi, no ty si mu vzal život!“ zabedákala starena. Nezranený vojak vstal. Už sa netriasol od šoku, ale od hnevu. Pristúpil k Valerovi a strelil mu tvrdou koženou rukavicou, až sa svet zatočil. Mladík sa však rýchlo spamätal, vyhol sa letiacej pästi a obratne priložil nôž k mužovmu hrdlu. Vojak zastal uprostred pohybu.
„Vypadni,“ sykol Valer, hľadiac mu do očí z nepríjemnej blízkosti, „a už sa nevracaj.“ Pustil vojaka, ten sa zatackal, ale poslušne cúval od Valera, smerom k bahnitej ceste.
Keď bol v bezpečnej vzdialenosti, zakričal: „Vždy sa vrátime! Vždy! A títo ľudia budú trpieť za tvoju sprostosť! Ty sám si budeš želať, aby si bol mŕtvy skôr než...“
Dosť už tých kecov, pomyslel si Valer. „Len aby si si to neprial sám,“ odvetil a naznačil krok jeho smerom. Vojak sa otočil a bral nohy na plecia, mŕtveho spoločníka nechal ležať nehybne v blate a špine a prázdnymi očami hľadieť na mračná.
Kvapky boli čoraz ťažšie, onedlho mala udrieť ozajstná búrka. Valer si želal, aby v tej chvíli už sedel niekde pri peci a vyhrieval sa vo vďake zachránenej stareny. Zohol sa, že jej pomôže vstať, no babka zapišťala: „Si netvor!“
„Ale civilizovaný,“ odvetil Valer zamračene a pomohol starene na nohy. Za jeho pomoci si babka pozbierala rozhádzanú zeleninu do ľanového vreca a potom si premerala mladíka od hlavy po päty. Jej vystrašený výraz sa pozvoľna menil na ustaraný.
„Pre matku Caloru! Určite žiješ len na korienkoch. Poď, keď už mi tí zbojníci niečo nechali, právom to náleží tebe,“ prehovorila.
*
„Strážny žoldnier je len bandita v ovčom rúchu. Nemali žiadne právo vás prepadnúť,“ vyhlásil Valer.
„Akým právom si ty prepadol ich? Nie si sudca, dieťa, ani rytier. Len rozdúchavaš oheň,“ povedala babka. Valer dobre vedel, že sa nemýli. Cítil, že sa ocitá v nechutne hustej kaši. Nevedel, čo to doňho vošlo, doteraz z nezištných dôvodov nikdy nezabil. Bolo to iné ako vraždiť za peniaze.
„Vždy si zoberú len kvapku krvi, jedlo a pár medenákov. Je to malá daň za náš pokojný život,“ pokračovala starena.
„Bol by pokojnejší bez nich,“ opáčil Valer.
„Ja sama neviem či sa báť, či smiať. Zato tebe pôjdu po krku. Nám neublížia... zatiaľ. No ty si cudzí, už to je dôvod, aby ťa navždy umlčali.“
„A to prečo?“
„Dieťa, máš ty vôbec tušenia, čo si vykonal? Ty si zabil! A dokonca jedného z Mocných! Oni sa vrátia. Nie pre drobné a kvapku krvi, ale pre teba. Nemáš tušenia, čoho sú schopný. Ber nohy na plecia, dokým ich máš,“ poradila mu babka. Valer mlčal, kým starena zvesila kotlík z ohňa a postavila ho na starý smrekový stôl. Medzi kresbami tmavých kruhov po horúcich hrncoch sa objavila ďalšia.
„Kto sú Mocní?“
„Ľudia čo majú moc,“ vzdychla babka, nakladajúc polievku do dvoch plytkých misiek.
„Okrádať dedinčanov, neznamená mať...“
„Ticho! Sám si si uviazal slučku okolo krku, sám si ju aj zlož! S týmto ja nesmiem mať nič spoločného! A jedz, než polievka vychladne,“ prisunula mu misu.
„Ale čo...“
„Pri jedle sa nerozpráva!“ napomenula ho starena. Vzápätí dodala: „Do týchto končín cudzia noha nevkročila už desaťročia. Narúšaš náš život a ja by som ti vôbec nemala pomáhať. Vidím, že máš len brašnu, to je dobre, nebudeš sa dlho baliť. Ráno musíš odísť. Pokiaľ sa ho dožiješ. Kde si sa tu vlastne vzal?“
„Pri jedle sa nerozpráva,“ odpovedal vyhýbavo Valer, vkladajúc do úst hrubú drevenú lyžicu, s ktorou sa jedlo až príliš nepohodlne. Starena sa neurazila, presunula pohľad na horúcu polievku a začala si z nej usrkovať. Priamo z misy, bez lyžice.
„Ách, vy mladí... Ste takí neskúsení. Kto vám má zazlievať, že chcete okúsiť svet?“ vzdychla starenka. Valer uprel neprítomný pohľad na skob na stole. Sveta si užil až, až. Minulosť ho prenasledovala v každom tieni, ktorý zazrel i v každom svetle, ktoré zapálil. Bola ako pravá ruka, opieral sa o ňu vždy keď vstával po početných pádoch. A, rovnako ako pravá ruka, mu pomáhala v jeho nechvaľne známom, hoci v dnešnom svete neodmysliteľnom remesle.
Starena si jeho mlčanie vysvetlila ako súhlas a pokračovala.
„Myslíte si, že svet je ako zrelá slivka, lenže nedávate pozor na kôstky. Až si raz vylomíte zub.“ Pri poslednom slove Valer v ústach pocítil pulzujúcu bolesť, sprevádzanú pachuťou krvi. Jazykom skúsil boľavú stoličku, zdalo sa mu, že sa kýve. Nemalo to byť zďaleka to najhoršie, čo si nárazom na tvrdú kôstku spôsobí.
„Je mi ľúto, že ti nemôžem poskytnúť viac ako večeru a slamník,“ zakončila babka súcitne svoj monológ. Valer to chápal, dokonca mal šťastie – vrahom sa zvyčajne prístrešie neposkytovalo. Na úmysloch nezáleží, zabijaci patria za mreže a nájomní zabijaci na kôl. Tak to vždy bolo, a tak to malo byť. Valer mal tú smolu, že bol jedným i druhým, a bolo zrejmé, že si na svete už dlho nepobudne. Chcel od toho všetkého utiecť. Čo najďalej. Šiel až sem, na kraj sveta, ale jeho tiene ho neprestali prenasledovať. Čas súdu sa blížil...
„Môžete mi poskytnúť príbeh,“ prehovoril po chvíli zamyslenia.
„Nepoznám príbehy,“ odvetila starena.
„Všetko má svoj príbeh, toto miesto tiež,“ povedal Valer nezlomne. Na jeho prekvapenie sa babka naširoko usmiala.
„Toto miesto tiež,“ zopakovala. „Máš pravdu. Príbehy nás majú učiť, dieťa. Ten tunajší príbeh poznám - nie je plný šťastia a lásky a končí zle. Ak nás, miestnych, niečo naučil, bolo to, že ho nemáme rozprávať ďalej. Vážim si, čo si pre mňa spravil, mladý muž. Ochota preliať krv za vidinu spravodlivosti je veľmi ušľachtilá...,“ jej úsmev pobledol, „...ale aj hlúpa. Pochop, že si nepomohol ani mne, ani sebe. Nahnevaj sa za to na mňa a na celý tento bohom zabudnutý kraj. A odíď, než prídeš k úrazu.“
Ticho, ktoré nastalo po tom, zanikalo iba v cupote dažďa na streche, občas preťatého hromom.

Kr4b

Kr4b
That guy

Diskusia

William Cody
Ufff... Toto písal ten istý autor čo Rozprávky pod starého duba? Je to úplne iná káva. Mne osobne to veľmi pozitívne prekvapilo. Nenachádzam veľa zádrheľov, teda takých, čo by mi bili do očí. Nakoľko je to len 1.časť predpokladám a očakávam pokračovanie v rovnakom duchu a nejakú pointu, no spôsob ako to je napísané si už dovolím ohodnotiť bodovo. Opisy sú super, dialógy tiež veľmi dobré. Ja osobne mám naozaj máločo po jednom prečítaní autorovi vytknúť.Dal som 7 a dúfam, že to nie je nijaký plagiát:D ( to kvôli tomu diametrálnemu rozdielu k spôsobu napísania Tvojej tu uverejnenej prvotiny).
13.07.2013
William Cody
Myslím tým napr. dialógy tu a tam. Kulisy si postavil dobre, tušenie nejakého tajomstva tam je (predpokladám že v tom duchu sa bude pokračovať - desaťročia nik cudzí nezavítal atď, Mocný - snáď nie len ako inak napísané páni :D..) Dúfam, že to nie je len príbeh zabijaka vyhľadávajúceho smrť pri konaní spravodlivosti - akési vykúpenie. :D No ja keď ano, zatiaľ udelené body neľutujem, je to fakt napísané slušne, ak prídu podstatné veci ako napr. pointa či niečo na zamyslenie alebo zanechanie odrazu Tvojho diela v pamäti bude to fajn. Takteda teším sa na pokračovanie. :D
13.07.2013
Ester Magyarová
To, že ľudia spravia nejakú chybu len z náhleho popudu a neskôr sa snažia zúfalo si presadiť svoje, aj keď vedia, že tí druhí majú pravdu- bolo jasne cítiť z textu, čo je veľmi dobré. Pripomína mi to samu seba... Osobne nádych stredoveku a zbrane ako meče a nože môžem, dokonca veľmi :D Sama teraz pracujem na niečom podobnom. Celé to nebolo veľmi nové, ale v dnešnej dobe je niečo „nové“ úplný zázrak :D Napísané dobre, aj dialógy boli fajn, ten príbeh čo chce babka rozprávať bude? :D Som zvedavá kam ťa /nás táto poviedka zavedie :)
13.07.2013
mayo
velmi dobre. len skoda ze take kratke, v tomto duchu by som zniesol naraz aj druhu a tretiu cast podobneho rozsahu. gramaticky tiez ok, nasiel som len 1 hrubku "schopný"... vyborny zaciatok, len tak dalej :)
13.07.2013
mercdok
Podstane lepsie ako tvoja predosla, prva poviedka, nejake muchy by sa tam nasli ... tie prenecham jurinkovi. :-)
13.07.2013
Kei
Dá sa povedať, že po dejovej stránke je to lepšie ako rozprávky, no po štylistickej ťažko povedať, keďže tento útvar je iný. Ale určite by som sprehľadnila úvod - je tam 5 postáv a miešajú sa. Nejakú chvíľu som si nebola istá kto je kto. Okrem toho ma rušili popisy ako "sa lial skrz rukoväť až do špičky čepele, ktorá pomaly kĺzala von z tela" To tá špička bola dutá? ak nie, tak to by chcelo inú predložku (po, ku). A ako sa môže liať krv na špičku, ktorá je ešte v tele a teda vo chvíli keď odznie prvá veta, tak ešte sa nemôže reálne odohrávať. Ale v tomto odseku je viacej chybičiek krásy. Druhá časť textu oproti prvej je lepšia, dialógy sa mi páčili, akurát jedna pripomienka - vzhľadom k úvodu "dvom mužom unikal život" vyzerá Valer neobvykle zdravo. [pokr]
14.07.2013
Kei
[pokr] Teda alebo je úvodná veta zlá, alebo niečo nesedí v pokračovaní. Ak z niekoho uniká život, nečakám že sa otrasie a rany sa zahoja. Ibaže by bol nejaký genetický experiment. Prikláňam sa k verzii, že autor zle zvolil popis situácie, chcel ju zdramatizovať ale nadsadil ju trochu viac a nevyšlo to.
14.07.2013
mayo
Kei, prilis to analyzujes - chapem ze po inych poviedkach ktore v poslednom case vidame na tejto stranke je normalne vidiet za kazdym rohom geneticky experiment :) ten druhy zivot ktory unikal tak, ze "sa lial skrz rukoväť až do špičky čepele" (zivot, nie krv) som pochopil ako metaforu. tym ze zabil toho vojaka tak sa v tom momente sam odsudil. prave to bol jeden z elementov ktore sa mi na tomto uvode ratali.
14.07.2013
Kei
mayo: hej analyzujem, inak to neviem. Hej ta metafora mi ušla, v snahe predstaviť si čo tí dvaja vlastne robia a ako umierajú (a to ešte pred tým, ako som pokračovala v čítaní). A teraz, keď to čítam znova, mi to príde rovnako nedostatočné. Element by to bol pekný, ak by bol naservírovaný trochu inak, aspoň pre mńa. Ja nemám rada texty, kde autor nechá čitateľa najprv utvoriť si predstavu (hneď na začiatku poviedky, keď začínaš s blank page) a potom ho núti vracať sa a opravovať ju. - Prvá bola predstava dvoch zakrvavených a umierajúcich ľudí a na tú nabaľujem zbytok. + je tam viac drobností ktoré mi kazia dojem z čítania, (bez obáv nejdem rozoberať :) ) a nemá to nič spoločné s nejakými očakávaniami experimentov. Ja si iba vždy vizuálne predstavujem vetu po vete.
15.07.2013
Puf
Bolo to naozaj ovela prijemnejsie dielko, ako Rozpravky, hoci mam pocit, ze tie boli take uhladenejsie. Akcny uvod som si precitala dva krat, a aj tak som nepochopila co kto komu a preco. Nabuduce mozes kludne aj viac toho textu pridat, ked to nema pointu (lebo to pokracuje) tazko ohodnotit takyto kustok. A k tej metafore o ktorej tu je rec, na mna prilis prekombinovane az nezrozumitelne. Ale celkovy dojem dobry, dialogy velmi fajn, uvidime ako to bude pokracovat :)
15.07.2013
jurinko
Kedze je to uvod, tak to nemozem hodnotit. Aj na mna posobil zaciatok zmatocne. Vojak mu streli facku, ked mu prave zabil partaka? Preco nevytiahol mec? Tiez nechapem, preco Valer nezabil aj jeho, ziskal by cas. Mozno to nejako suvisi s jeho osobnostou alebo co, ale to zatial nevieme, takze to vyzera, ze tienmi suzovany najomny (aj nenajomny) vrah, zrazu zabija kvoli starene, ktoru okradaju (nezda sa mi to byt primerany zasah, keby ich zmlatil a vyhnal, bolo by to uveritelnejsie), ale asi sa tesi na trest, lebo necha svedka odist a zavolat posily. Ved dobre, urcite existuju dovody aj na taketo konanie, ale namiesto objasnenia (ktore asi pride omnoho neskor) si isiel Valer dat polievku a - koniec prvej casti. Ziiv. Taketo rozdelenie by malo citatela navnadit, ale toto ma nechava chladnym. Keby si dalsie neposlal, zajtra by som ani nevedel, ze sa ten pribeh neskoncil. ...
15.07.2013
jurinko
[pokr.] Nabuduce radsej posli ucelene useky, nie iba bez zmyslu rozporcovane kusy diela :-) Nehodnotim.
15.07.2013
Kr4b
Nuž, tá metafora ma mrzí, ale napriek tomu, že je zle napísaná, má zmysel. Vlastne vyjadruje jednu z hlavných myšlienok a pritom má trochu zavádzať - jeho starý život mizne a nahrádza ho nový. Utekal pred svojimi tieňmi, už viac nechcel byť vrahom. A prvé čo spravil keď prišiel bolo že zabil XD neviem prečo, prišlo mi to vtipné. Každopádne, život vraha unikal cez tú čepeľ práve v tej chvíli prázdnoty a uvedomenia.
15.07.2013
Kr4b
Toto je o dosť pozitívnejší ohlas než som čakal. Teraz sa cítim blbo, lebo na príbehu druhej kapitoli som si nedal tak záležať :/ Ale ak vám nevadí že bude dlhá (tzn. vyše 6 wordových strán) tak to trochu rozšírim.
15.07.2013
Kr4b
jurinko: To je vlastne odpoveď, uvedomil si, že celý jeho život je zle a keď zabil vojaka, už mal zabíjania pokrk. Ale prečo druhý vojak netasil meč? To si ma dostal, netuším :D Možno bol v šoku alebo čo?
15.07.2013
Kr4b
Toto bol len prológ, nazvyný prvá kapitola. Druhá bude predstavovanie viac či menej hlavných postáv a hrubý náčrt deja. Pôvodne som si myslel, že som si na dialógoch v druhej kapitole dal záležať viac, prečítanie vlastnej tvorby ma však vyviedlo z omylu. Ale keďže teraz hovorím o niečom, čo tu ešte ani nie je, hodím to sem tak do troch-štyroch dní aj s pokračovaním Rozprávok spod starého duba xD (aj keď si nie som istý, či som ich sem už náhodou nepridal. Nič sa nestane, keď niečo pridám viackrát, či?)
15.07.2013
Kei
Kr4b: nechápem v čom malo spočívať to zavádzanie. Dúfam, že nechystáš 10 dielov
15.07.2013
Kr4b
Zavádzanie malo spočívať... Nie, radšej viac nebudem kaziť prekvapenie a možno to aj vyjde :D Zatiaľ chystám tak 4-5 dielov. Ale ak sa vám to zdá veľa, dalo by sa to skresať na 3-4. Vlastne by to asi bolo rozumnejšie. Ale znamená to viac textu.
15.07.2013
Kei
aha, tak to zavádzanie sa ešte len prejaví. ja som myslela, že to zavádzanie súvisí s postupnosťou, akou je napísaný úvodný odstavec a že už sa to malo prejaviť, len som to nepochopila. určite daj menej dielov. lebo keď mám čakať 5 týždňov minimálne na záver, tak sa ani nedočkám predpokladám, že by som to po 3. kuse vzdala.
15.07.2013
Kr4b
Nemusíš sa báť:D Ale myslel som 3-4 ďalšie diely. Takže teraz mám sakra ťažkú úlohu udržať si pozornosť :D
15.07.2013
Kei
Daj to radšej do troch, lebo 1+4 už je nad moju trpezlivosť XD Ale najbližšia poviedka na pokračovanie má smolu, už sa mi nechce čítať nič bez konca
16.07.2013
Kei
Ah, vlastne mam taký ranný nápad, ja si to prečítam až to bude zverejnené celé. (veď čo ak sa autor uprostred textu rozhodne že to nedopíše)
16.07.2013
Kr4b
Alebo to dám do pôvodného plánovaného počtu kapitol a budem ich sem hádzať po dvoch v jednom texte. Viditeľne to rozdelím, takže kto nemá rád dlhé čítanie na počítači... Síce by sa čakalo dlhšie, kým by som napísal aj tretiu a potom štvrtú a tie ostatné kapitoly, ale bolo by to v ucelenejších celkoch.
16.07.2013
Kr4b
Ozaj William, chceš vedieť, odkiaľ som to skopíroval? Zo svojho počítača :D
16.07.2013
Puf
Ja by som ti hlavne poradila nepridavat ak to nemas napisane cele, aspon v hlavnych rysoch. Uvidis, kolko veci po sebe budes este spatne opravovat.
16.07.2013
Kr4b
Nikdy som po sebe nič neopravoval, proste píšem a idem dopredu. Zatiaľ sa mi to osvedčilo, zdá sa, minimálne sa zdá, že neopakujem väčšinu chýb. Ale toto znie užitočne, tak to tak spravím. Len, no, nebude to potom nadlho?
16.07.2013
Kr4b
Teda neopravoval v takomto zmysle, maximálne nahradil pár slovíčok...
16.07.2013
Kei
zdá sa? alebo máš istotu? :) Neporovnávaj komentáre k ucelenej poviedke čo si mal pred časom s týmto, lebo tu ti človek môže ofrflat akurát tak štylistiku, gramatiku a prvé dojmy. Počkaj až to bude von celok. A tiež - ak človek len komentuje tak nespomenie všetky drobnosti, ktoré by ti vytkol nejaky betareader, alebo aj ty sám, keby si si to dopísal a nechal odležať. (napríklad ako podĺa mna zbytočné používanie prechodníkov - cinkajúc, spamätávajúc, bežiac... jedna dve by ešte ušli, ale máš ich tam hromadu) a tak ďalej. Proste detaily, ktoré pri zverejnených prácach málokedy komentujem, iba ak to udrie do očí (obľubené je časté opakovanie "to" :D - na tom si rada zgustnem)
16.07.2013
mayo
Kei> ja som ten uvod vlastne tiez nepochopil na prvy krat, ale to sa mi stava casto takze ma to neznepokojilo :) ked to ale vyrusilo viacerych tak by to naozaj bolo treba prerobit. a to ako dosledne citas a analyzujes - z toho ma radost viacero ludi :)
16.07.2013
Kr4b
Mas pravdu, asi som sa tesil predcasne. Tieto slovesne tvary na -c a -ci mam neviem preco neskutocne rad ale “to“ je strasna chyba... A nie som si isty. Su veci co som sem nepridal a malokedy ich citaju ludia co mi pravdu kludne chrstnu do oci.
16.07.2013
Kei
**Mayo: ja tiež nie všetko pochopim na 1x a čítam niekedy odznova, no nie vždy to spomeniem, lebo občas je chyba v prijímači, občas je to jeden detail :) Tu sa však skĺbilo viac prvkov, pre ktoré som musela doslova analyzovať dej a nie iba si ho predstavovať. (koľko postáv? kto je kto? - jasne, dá sa to pochopiť, na druhé čítanie.) **Kr4b: ak dopíšeš celú poviedku a uverejní sa, tak ti do mailu vysvetlím kde a čo považujem v tej prvej časti za nejednoznačné, a ako sa to dá poprehadzovať aby sa to dalo lepšie pochopiť. ak teda bude záujem. Prechodníky sú ok a netreba škrtať všetky, ale používať s mierou. Vyhla by som sa aspoň tým, čo sú dlhé. (spamätávajúc sa)
16.07.2013
Kr4b
Záujem bude rozhodne, vážne vďaka, vážim si to. Tiež sa budem snažiť držať tvojej rady. A spravím to teraz tak ako vraví Puf, celé napísať. To čo som robil predtým sa osvedčilo v tom zmysle, že nič čo som napísal nebolo horšie ako to, čo som napísal predtým :D Akurát som zlý kritik aj pre druhých, nieto ešte pre seba.
16.07.2013
draculin
Na zaciatku trosku moc poeticke, nasledne sa postavy predsa len plietli (a to na tak malom priestore!!) - ale inac to islo. Len skoda, ze take kratke. Tazko hodnotit, ked tu nie je nijaky dej. Naco uverejnovat len uryvok, ci prvu stranu? Ved doprdele, napisem poviedku a tu sem hodim, nie? Neda sa najprv napisat prva strana a cakat na zazrak. Az ked je dielo hotove uvidis, co mozno nesedi. Takze nebud netrpezlivy a proste makaj ;)
20.07.2013
Kr4b
Viem dobre, že krátkosť je chyba a aj tak som ju spravil, čo už. Keď sa nad tým zamyslím, pri tejto stránke je nutnosť posielať po väčších kusoch. Už tú chybu neurobím. Netrpezlivosť je proste sviňa :) Tešil som sa, že to skritizujete alebo pochválite, alebo jedno aj druhé, obe nakopnú pomerne rovnako. Nabudúce sem dám dve alebo tri kapitoly a potom znovu a to bude koniec.
20.07.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.