Pestrofarebná šedá

Nevidieť farby, iba hnusnú šeď? Čo ak to neznamená nič zlé? Čo ak to znamená vidieť pravdu? Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Pestrofarebná šedá
Ilustračné obrázky k spacenews - Pestrofarebná šedá / Zdroj Disclaimer
Sedel na stoličke, bol spútaný a cez oči mal previazanú čiernu šatku. Najskôr, si vôbec neuvedomoval, že je k nej pripútaní. Vnímal len tú stoličku, drevenú stoličku. Drevo sa už dávno stalo luxusom, len tak hocikto, – ja teda určite nie, napadlo ho – by si ho nemohol dovoliť.
Drevo videl iba pár krát v živote, asi iba raz, sa dotkol niečoho z dreva a teraz, prvý krát, cítil vôňu dreva. Cítil ho pod rukami, bolo drsné, popraskané a vlhké. Celá miestnosť bola vlhká, vlaha visela a kvapkala zo stropu. Dokonca sa mu zazdalo, že počul dopadnúť kvapku do kaluže.
Premýšľal čo mu to pripomína, tá vôňa, tie zvuky. Dážď. Ako dlho už nevidel dážď? Nedokázal si spomenúť. Vrátil sa myšlienkami k stoličke. Aký blázon by vyrábal z dreva nábytok? On vlastnil jednu stoličku, kovovú, vlastnil ju každý konzument. Každý konzument mal takú istú kovovú stoličku, taký istý stolík, posteľ, skriňu. Všetky tie veci boli veľmi chladné, akoby bez života.
Niekto mu z očí strhol šatku.
„Teraz sa musíte sústrediť. Rozumiete?“ spýtal sa hlas, bol mužský a patril rozmazanej postave, ktorá sa pred ním skláňala. „Určite sa cítite zmätený, snažte sa upokojiť.“ mužský hlas tie slová šeptal, aby ho nevystrašil.
„Je to drevo?“ spýtal sa spútaný muž na stoličke.
„Sústreďte sa, nemáme veľa času. Rozumiete? Stačí keď prikývnete...“
„Je vlhké.“ šepol muž na stoličke a snažil sa rozhliadnuť okolo seba. Rozoznal pár ďalších postáv, dve, nanajvýš tri, stáli neďaleko. Nevidel ich jasne, nič nevidel jasne. Postavy boli rozmazané, ich pohyby spomalené a hlasy zneli ako pod vodou.
„Hej...hej, pozrite sa na mňa. Skúste sa sústrediť. Ako som povedal, nemáme veľa času. Odpojili sme vám biochip, preto sú vaše zmysli zmätené a cítite sa slabý. Rozumiete? Prikývnite.“ hlas väzniteľa na chvíľu zmĺkol a muž na stoličke pomaly prikývol. „Výborne. Máme ešte pár minút, než vás biochip vyhodnotí ako mŕtveho a sám ukončí všetky ostatné funkcie. Teraz tá dôležitá časť. Mám tu dávku adrenalínu, vstreknem vám ho, to vás na chvíľu nakopne. Prikývnite.“ väzeň sa na stoličke ani nepohol, hľadel na svojho väzniteľa s prázdnymi očami.
„Drevo a dážď.“ prehovoril nakoniec, no to mu už do tela prúdil adrenalín.
Jeho telo sa najskôr prehlo v kŕčmi, chvíľu zotrvalo v bizarnej póze. Svaly sa mu napli, vystúpili mu žili, ktoré vyzerali, akoby mali každú chvíľu prasknúť. Telo sa triaslo a ohýbalo ako handrová bábika, pre ktorú, nieje žiadny pohyb nemožný. Keď sa uvoľnil, pocítil pichľavú bolesť v srdci, ktorá pulzovala do celého tela. Omdlel.
Prebrala ho facka.
„Výborne žijete, takže späť k práci. Ako som povedal, váš biochip je takmer deaktivovaný, nevysiela, nepríma, iba vás, zatiaľ, drží nažive.“
„Čo sa to deje...kde...som? Kto...?“ prejavil strach, je pri zmysloch, napadlo väzniteľa.
„Na otázky vám odpoviem neskôr. Niečo vám ukážem a vy mi poviete čo vidíte. Rozumiete? Prikývnite.“ povedal väzniteľ akoby len z recesie, pretože ihneď pokračoval v práci.
Väzeň celkom nevnímal a snažil sa dostať z pút, ktorými bol pripútaný ku stoličke. Cítil paniku. Obzrel sa, stáli tam dvaja ďalší muži, nejaké zariadenie im viselo na opasku, nejaké držali v ruke. Jeden z nich stál ako socha, so založenými rukami na prsiach a ten druhý, sledoval svoje hodinky.
Celá miestnosť bola veľmi tmavá, jediné svetlo viselo nad hlavou väzňa. Na okamžik mu to pripadalo komické, viselo len na tenkom kábli, jemne sa pohybovalo sprava doľava. Pre sebou zahliadol šedú stenu, pokrytú čiernymi, hrubými číslicami. Nenasledovali za sebou v správnom poradí, bol to len chaos čísel, v riadkoch a stĺpcoch. Kód.
„Haló, hej,“ ďalšia facka. „hej, teraz ma vnímajte. Nasadím vám tieto okuliare, simulujú vizualizáciu, čo inak zabezpečuje váš biochip. Chápete? Keď vám ich nasadím, pozriete sa na stenu pred vami a poviete mi čo vidíte.“ väzeň sa snažil brániť, no väzniteľ mu okuliare nasadil. „Tak, čo vidíte?“ spýtal sa.
V okamihu, v ktorom to väzeň zahliadol, nemohol odtrhnúť zrak. „Farby.“ prehovoril väzeň a nič viac nepovedal, len sa pozeral, akoby viac k životu nepotreboval. Nič iné neexistovalo, len on a farby, ktoré videl.
„Rozumiete, čo to znamená? Rozumiete, čo sa vám snažíme ukázať?“ spýtal sa väzniteľ.
„Farby...“ odpovedal väzeň.
„Nie, nechápete? To čo vidíte, počujete, cítite, to, ako všetko vnímate, nieje skutočné. Všetko simuluje biochip. Prosím vás, premýšľajte. Dokážete to. Dostanete sa s toho, pomôžeme vám. Skúste...“ väzniteľove zúfalé snaženie, prerušil až muž s hodinkami.
„Už nemáme čas. Ukonči to, inak zomrie.“ povedal muž a pozrel na väzňa, ktorý mlčal, akoby onemel farbami a uprene hľadel na šedú stenu s číslicami.
„Samozrejme.“ odpovedal väzniteľ, so silným sklamaním v hlase.
Chvíľu na to väzňovi vpichol ďalšiu injekciu s látkou, ktorá mu opäť naštartovala biochip. Väzeň si nebude pamätať nič, po reštarte biochip načíta posledné funkčné nastavenia, takže toto akoby sa nikdy neodohralo.
„Naozaj myslíš, že u niekoho to zaberie? Skúšali sme už stovky ľudí, mladých, starých, mužov aj ženy. Nikto nespolupracoval. Možno sa budeme musieť zmieriť s tým, že po implantácií biochipu, je stav jeho mysle nemenný.“ prehovoril muž s hodinkami k väzniteľovi.
„Ja verím, že raz nájdeme niekoho, kto svoj stav bude chvieť zmeniť. Nemáme na výber, odstránenie biochipu je smrteľné, takže nám zostáva len niekoho presvedčiť tým, že mu ukážeme pravdu. “ prehovoril väzniteľ a vyviedol väzňa, ktorý bol stále jemne mimo, na ulicu.
Väzeň, po tom čo sa ocitol na ulici, chvíľu bezcieľne kráčal. Nevnímal šedú ulicu, po ktorej šiel, ani šedé budovy, ani hustý dym, ktorý prekrýval oblohu, ani ľudí, ktorý mu šli oproti s rovnako prázdnymi pohľadmi, v zástupe ako stroje.
Potom sa jeho biochip aktivoval na sto percent. Väzeň precitol. Chvíľu bol vystrašený z pocitu, ktorý ho ovládol. Ako som sa sem dostal? Premýšľal.
„Občan 1303-RJK, váš systém bol bez signálu, ste v poriadku?“ ozval sa hlas v jeho hlave.
„Ja...áno, myslím, že áno. Mal som len...bol som...“ nech sa snažil akokoľvek, nemohol si spomenúť na to, ako sa sem dostal.
„Občan 1303-RJK, želáte si privolať medicínsku jednotku?“
„Nie, nie, som v poriadku, ďakujem.“ väzeň sa už cítil vo svojej koži. Rozhliadol sa a hneď sa cítil lepšie. Bol krásny deň, z modrej oblohy žiarili slnečné lúče, ktoré mu zohrievali tvár. Videl usmiate tváre ľudí, ktorý kráčali oproti nemu. Jedna či dve ženy sa na neho usmiali spôsobom, ktorý bolo ťažké ignorovať. Prebehol cez dokonale pokosený, zelený trávnik, na druhú stranu ulice. Prišiel až pred dom kde býval a potlačil kľučku. Niečo ho zabolelo, akoby mal v brušku ukazováka niečo zabodnuté, niečo malé.
Drevená trieska? Napadlo ho.

J. Rojko

J. Rojko

Diskusia

jurinko
Variacia na Matrix, nie uplne zla, ale vadili ciarky a gramaticke chyby. V podstate to bol skor taky nacrt sveta, nez poviedka, pretoze sa tam vlastne nic nestalo, ale ako prvotina pomerne dobre. Take priemerne dielo, co je vlastne uspech, pretoze vacsina autorov na prvy krat napise nieco uplne podpriemerne. Drzim palce v dalsom pisani. Dal som 5
24.02.2013
Kei
Som to tak trochu nepochopila. Ako chápem že ide o reálny a virtuálny svet, ale uniká mi pointa a nie som si istá, ktorý svet je vlastne ten reálny.
24.02.2013
jurinko
Mne sa skor zdalo, ze ten chip je nieco ako "zruvstovac" reality. Ze sice behaju po skutocnom svete, ale vidia ho krajsi, nez v skutocnosti je (Matrix).
24.02.2013
Kei
Hej, na to som myslela, ale potom mi do toho nesedí to "On vlastnil jednu stoličku, kovovú, vlastnil ju každý konzument. Každý konzument mal takú istú kovovú stoličku, taký istý stolík, posteľ, skriňu. " Ak biochip má spraviť svet krajším, toto mi nepríde ako zkrášlenie.
24.02.2013
jurinko
Jasne. A ked je drevo luxus, tak tazko bude v nejakej vlhkej vysluchovej miestnosti, aby hnilo... Ono tym, ze je to take kratke, tak tam nie je tak vela veci vysvetlenych, ze je skor asi chyba, ze je to take kratke, nez to, ze je tam vela veci nevysvetlenych (ak mi rozumies). Proste keby to bolo dlhsie, a neboli tam tieto veci vysvetlene, tak by to bolo zle. Ale ked je to kratke, tak tam chyba tak vela (od toho, kto je vlastne hlavna postava, cez to, kto je ten vypocuvajuci az po to, kto im implantuje ten cip a v akej spolocnosti vlastne ziju), ze sa jednoducho nejaka nevysvetlena drobnost strati. Aspon ja to tak beriem :-)
24.02.2013
Kei
Áno, v krátkom texte veľa nevysvetlíš ale to čo tam je, by malo byť jednoznačné. Ja som prvú časť pochopila tak, že je vo vlhkej miestnosti, ktorá pôsobí nepríjemne - čo pravdepodobne má byť realita.
Ale na druhej strane, drevo je luxus a luxus má byť príjemný. Tiež sa spomína dážď a vône a to tiež môže byť pozitívne, hlavne keď dlho neprší. No a nato v treťom odstavci je popísaný priestor, ktorý HP pozná, ale ten nepôsobí prikrášlene, veď sa tam aj píše - Všetky tie veci boli veľmi chladné, akoby bez života. Kovový nábytok a uniformita - pripadá mi to pestré asi väzenská cela. Oproti tomu je drevený nábytok vo vlhkej izbe akosi živší, pestrejší. ...
24.02.2013
Kei
...pokr.: Takže keď som sa dopracovala k tomu, že biočip vizualizuje farby, vravím si, odkiaľ sa tu zrazu vzali? Ktorá realita je tá pravá? To kde je drevo, voda a vôňe (hnedá, modrá šedá), alebo sterilná kovová (chrómová, šedá a šedá)?
A som stratená, pretože do doteraz vytvorený obraz nie je jednoznačný a neviem k tomu doladiť zvyšok.
Keď úvod ignorujem, tak od miesta "prebrala ho facka" to dáva väčší zmysel, ale stále sú tam nejaké zádrhele.
24.02.2013
William Cody
Súhlasím s oboma vyššie uvedenými komentátormi. Pripomína to Matrix v inej farbe. Potrebné je veľmi pozorné čítanie, alebo opakované, aby čitateľ pochopil ktorý svet je realita. Toto mohlo byť zjednodušené.Viac ide o nejaký výsek deja ako o poviedku s príbehom :(.
25.02.2013
Puf
Matrix a Equillibrium, ibaze tuto mi nic nepasuje. A nemyslim ze problem je v dlzke. Preco vo falosnom svete nemaju aspon iluzorne drevo ked po nom vsetci tak pistia? Ako vobec spoznal drevo (strukturu, vonu), ked sa ho dotykal len raz v zivote, zjavne velmi davno? A ta trieska v poslednej vete, to by mala byt asi ta posledna vec co ho napadne. Vidno snahu, ale nevydalo.
25.02.2013
Jan (Anonym)
Poviedka mi viac pripomina poviedku od Stanislawa Lema. Tam si ludia ovladany halucinogenymi drogami. Plyn v ovzdusi atd. Inak vezen patri k pracovnej triede,preto pekna pochromovana ocelova stolicka atd. V skutocnosti zije v betonovejej koji s hrdzavov stolickou atd. A ak bude dobre pracovat a bude pre elitu uzitocny tak cip zariade ,ze stolicka bude drevena.
25.02.2013
Slavomír Majcher
Neviem čo má každý prispievateľ na www.scifi.sk s tou priamou rečou? Prečítal som veľa kníh, ale ani v jednej som si nevšimol pri rozhovore postáv priamú reč... keď sledujem film s titulkami, tak rozhovor postáv zvýrazňujú pomlčkou pred vetou.
26.02.2013
Kei
Kritizoval tu niekto priamu reč? Som si nevšimla.
26.02.2013
Kei
*blink* práve mi zaplo. Asi je na mňa príliš skoro. Idem nazad dospávať víkend.
Slavo: aký je problém priamou rečou? Každý rozhovor postáv v texte je priama reč. A tá môže byť označená úvodzovkami alebo pomlčkou. V knihách je použité jedno aj druhé, ale ja som častejšie videla úvodzovky a to mám načítaných veľmi veľa kníh.
S titulkami vo filme by som to neporovnávala, to je niečo úplne iné.
26.02.2013
Puf
Kei, ked dospis, podel sa s nechapavymi lamami.
26.02.2013
Kei
Puf: dnes sa tu nedá spať, susedovci prerábajú byt. <br>
No, ide o to, že ja som najskôr myslela, že pod pojmom "prispievateľ" myslí Slavo tých, čo komentujú, a že niekto kritizoval ako je písaná priama reč. <br> Až potom mi zaplo, že on pravdepodobne myslí autorov poviedok a to, že používajú na označenie priamej reči úvodzovky, a nie pomlčku. A podľa toho ako je komentár formulovaný, mám dojem, že píše - ak bude reč postáv označená pomlčkou, tak to už priama reč nebude. Že priama reč sú iba úvodzovky. Teda tak som to pochopila na druhýkrát. Stále sa môžem mýliť.
26.02.2013
William Cody
To budeš asi úplne vedľa :D.... keď sú teda knižky bez priamej reči, asi číta iba nejaké dokumenty, opisy a výklady alebo len knihy písané z pohľadu rozprávača... Ak ja dobre chápem tú pripomienku :D
26.02.2013
Kei
Will: Nie, nemyslela som že sú bez priamej reči teda rozhovoru. <br> Priama reč môže byť označená dvoma spôsobmi. 1. úvodzovkami 2. pomlčkami. <br>podľa Slava sa varianta 1 vola priama reč a varianta 2 hovor. Podľa mńa mu ušlo, že priama reč JE hovor postáv, teda to čo postavy priamo vravia a že úvodzovky sú len jedna verzia označenia v texte.
26.02.2013
William Cody
Kei :Ja som Teba pochopil :D
Asi nemám moc zmysel pre humor, sorry :(.. malo to byť ironické a priama reakcia na to, že niekto čítal veľa knižiek a boli bez priamej reči... (či sa jedná o úvodzovky alebo pomlčky bolo irelevantné.. tak ako podľa mňa celá tá pripomienka) :D
26.02.2013
Puf
Toto su ale tazke uvahy nad jednym popletenym komentarom :)
26.02.2013
Kei
Will: neboj, tvoj zmysel pre humor je OK, problém je že komentárom chýba jeden rozmer - ten vizuálny a tak ta ironia niekedy nevyznie. Stava sa to kazdému:)<br>
Puf: no hej, už vidím ako sa chudák autor poteší, že koľko tu má komentárov a potom tu nájde rozhovor o niečom, čo má takmer v poriadku.
26.02.2013
J. Rojko
Ja vás dávno sledujem a bavím sa :P
26.02.2013
mayo
tak skusim napisat este nieco k teme poviedky a nie k uvodzovkam :) pri citani som zvyknuty prehliadat nedokonalosti technickeho razu, hlavne tu kde ako uz mnohi napisali ani nebol priestor dokonale vsetko vysvetlit, co ma vsak prekvapilo bola laxna reakcia automatizovaneho dispecingu (?) na konci, ktora sa opytala obcana ci chce privolat medicinsku jednotku... a nenecha sa obalamutit ubezpecenim ze je vsetko ok. od dystopickej spolocnosti ako bola zo zaciatku opisovana (ten cip posobil nebezpecne) by som ocakaval, ze kazde narusenie integrity svojich mechanizmov nalezite a ostro presetri. obcana, ktory z neznamych pricin vybocuje z normy, by mohlo cakat popotahovanie za vajcia ba az terminacia z bezpecnostnych dovodov. ale ktovie, mozno je v tomto stadiu rebelia este len v zaciatkoch a A.I. (alebo ktokolvek je za tym) sa este nezorientovala.
26.02.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.