Meč

Legenda o jednom meci ...
Podporte scifi.sk
Lord Wreckwood vošiel do svojej pracovne a pohľadom vyhľadal návštevníka. Sedel k nemu bokom a pozeral do ohňa v krbe. Mohutný, svalnatý, opálenú tvár mu pokrývalo jednodenné strnisko. Zaujímavé, pomyslel si, keď zbadal jeho plášť zavesený na stojane pri dverách.
„Pán Craffton, ak sa nemýlim ...“ privítal návštevníka a venoval mu studený úsmev.
Návštevník vstal z luxusného koženého kresla a pristúpil k nemu.
„Ďakujem, že ste ma prijali v túto neskorú hodinu.“ odpovedal muž a potriasol Wreckwoodovi pravicou.
Na rozdiel od Crafftona bol senátor dolnej komory anglického parlamentu nižšej postavy, ktorá, ako sa zdalo, nikdy nevykonávala pohyb . Bacuľaté brucho lemovali kockované traky, ktorých šedá farba bola v ostrom kontraste s bielou košeľou s nažehlenými pukmi. Frak rovnakej čiernej farby ako jeho nohavice držal v ľavej ruke spolu s čiernym cylindrom, ktorý si sňal z hlavy odhaliac tak riedke čierne vlasy pomádou prilepené k plešatému temenu.
„Musím pripustiť, že ste bol neoblomný. “ povedal cez stisnuté pery. Po pravde, bol ste otravný až do chvíle, kým mu nesľúbil túto prekliatu schôdzku, pomyslel si. Čas, ktorý si tak úzkostlivo vyhradzoval pre seba, svoju cigaru a pár hltov 30-ročnej whisky. Snáď sa ho zbaví skôr než bude musieť odísť do klubu na večeru s lordom Flatterbym.
„Prosím, nemajte mi to za zlé, ale keď som sa dopočul o vašom poslednom obchode v londýnskej aukčnej sieni, musel som ho vidieť.“ snažil sa vysvetliť situáciu návštevník. „Viete, veľmi sa zaujímam o tú dobu a takýto skvost sa nevidí každý deň.“ dodal. Zdalo sa, že jeho ospravedlnenie roztopilo kus ľadu vo Wreckwoodovom srdci.
„Pripúšťam, že sám som bol nadšený, keď sa mi ho podarilo získať.“ dodal potešený ocenením návštevníka a s hrdosťou sa zahľadel na stenu nad krbom, kde na podložke z ebenového dreva bol opatrne uchytený veľký obojručný meč, ktorý sa matne leskol v žiare ohňa z krbu. Lord Wreckwood pristúpil bližšie a pokynul návštevníkovi, aby ho nasledoval.
„Mám už viacero pekných kúskov, ale tento je výnimočný. “ načiahol sa nad krb a opatrne zvesil meč z drevenej podložky. „Podľa odborníkov pochádza z konca šestnásteho storočia a pritom je v dokonalom stave. Všimnite si to jemné tepanie na čepeli pri rukoväti v tvare draka požierajúceho vlastný chvost.“ naklonil sa nad rukoväť a prstom ukazoval na jemný vzor na ploche meča.
„Hmmm ... a znamená to niečo?“ spýtal sa návštevník.
„Je viac vysvetlení, ale zatiaľ nevieme ktoré je správne. Môže to byť symbol nekonečnosti času. Profesor Dickens z Katedry dejín Oxfordskej univerzity sa prikláňa skôr k názoru, že ide o znázornenie trvácnosti v priebehu dejín, o akési požehnanie, aby meč dlho a dobre slúžil.“ objasnil Wreckwood.
„A váš názor?“ spýtal sa návštevník.
„Podľa informácie z jednej starej knihy, ktorú som získal už dávnejšie sa jedná jednoducho o akýsi ex libris. Označenie skutočného majiteľa meča, pre ktorého bol vyrobený. Požieranie chvosta znamená nekonečnosť času, ale podľa knihy bolo vyrobených viac podobných mečov. Každý so zvieraťom požierajúcim vlastný chvost. Had, drak, aligátor, ...“ povedal a oči mu tajomne žiarili odrazom ohňa.
„Pokiaľ viem, v tom storočí existoval nepočetný tajný rád rytierov, ktorí podľa legendy likvidovali vysokopostavených členov spoločnosti, ktorí sa previnili voči spravodlivosti. Možno keby ste skúsili tým smerom ...“ prispel svojou troškou do mlyna hosť.
„Áno, počul som o tom, ale viete ako je to s legendami. Kdesi som dokonca čítal, že boli nesmrteľní, len si to predstavte“ zachechtal sa Wreckwood. „ Ja sa snažím držať faktov. Aj keď je pravda, že podobná legenda pridáva meču na hodnote“ a sprisahanecky žmurkol na návštevníka.
„Chápem“ pokýval hlavou hosť.
„Ale najväčšie prekvapenie nie je to tepanie ...“ povedal Wreckwood a odmlčal sa, aby patrične vzbudil zvedavosť návštevníka. „V jemných žliabkoch tepania sa nachádzajú stopy krvi, pravdepodobne človeka zavraždeného touto zbraňou.“ stíšil hlas akoby chcel naznačiť, že táto informácia nie je pre nepovolané uši. Návštevník dvihol obočie v miernom prekvapení.
„Hmmm ...“ zamrmlal si popod nos, „... a koho je tá krv?“ spýtal sa napokon.
„Bohužiaľ, databáza krvných obrazov na Scotland Yarde nie je ešte taká stará a nedokázali určiť o koho krv by mohlo ísť. Jediná informácia je, že aj keď meč pochádza zo šestnásteho storočia, krv nie je staršia ako 20 rokov. Čo znamená, že niekto ho ešte pred pár rokmi použil.“
„Myslíte, že .... ?“ začal otázku návštevník a uprel na neho spýtavý pohľad .
„Ach, kdeže“ prerušil ho Wreckwood „nebuďte smiešny, je to len legenda a navyše jeho pôvodný majiteľ by už dávno bol mŕtvy.“ potriasol hlavou a prešiel cez miestnosť malému baru.
„Whisky?“ spýtal sa hosťa položiac meč na malý kaviarenský stolík pred krbom.
„S ľadom prosím“ odpovedal hosť a otočil sa chrbtom ku krbu. Kým sa pripravoval jeho nápoj obzeral sa po pracovni. Bola len jednou z mnohých miestností v obrovskom luxusnom sídle, ktoré lord Wreckwood obýval so svojou manželkou a malým služobníctvom. Masívny drevený pracovný stôl dominoval štvorcovej miestnosť obklopenej knižnicou plnou kníh. Právo, ekonomika, politika. Oproti stolu stáli dve luxusné kožené kreslá a ich povrch sa leskol v žiari ohňa pochádzajúceho z krbu za nimi.
„Máte krásny dom. Zdedený?“ spýtal sa návštevník kráčajúc k baru pre drink. Wreckwood dvihol zrak a dlho sa zadíval na návštevníka. Zdalo sa, že nad niečím premýšľa.
„Presne tak, po manželkiných príbuzných.“ odpovedal napokon. Určite mu nebude vešať na nos pravdu o peniazoch, za ktoré dom pred trinástimi rokmi kúpil. Niekoľko šikovných obchodov s akciami baní na meď, ktoré sa mu podarilo uskutočniť vďaka priateľom v Britskej národnej banke pred plánovaným zavedením razby mincí, ktorých viac ako 43% tvorila práve meď. Napil sa whisky a zadíval sa na Wreckwooda. S pohárikmi v ruke spoločne prešli ku kreslám a posadili sa.
„Viem, že som smelý, že sa takto priamo pýtam, ale ... mohol by som ho chytiť?“ spýtal sa.
„Ale nech sa páči, nech sa páči!“ oprel sa o operadlo a usrknúc whisky sa s hrdosťou majiteľa díval ako sa návštevník netrpezlivo zamrvil v kresle. Posadil sa na kraj kresla a načiahol sa rukou za mečom. Rukáv košele mu skĺzol od zápästia a odhalil vypracované predlaktie s vytetovaným drakom požierajúcim svoj chvost.
Lord Wreckwood zbledol a zneistel. „Tá legenda ...“ povedal, keď sa návštevník postavil s mečom v ruke.
„... nebola iba legendou.“ doplnil ho a švihol mečom.

Maros Markovic

Maros Markovic

Diskusia

kAnYs
Hmm, celkom good :) Ten koniec sa ale dal cakat.
19.04.2010
jurinko
Prijemne, troska prvoplanove, ale nevadi. V jednej vete sa autor stratil v case (ta o tom, ako strasne bol host otravny) a nevie dobre vykat. Malickosti. Dal som 6
19.04.2010
cyberstorm
celkom fajn...snad len ze za par spreneverenych penazi by asi nesli po krkuobcanom...mozno to zmenit na nieco vacsie...tunelovanie bank, vrazdy...proste take cosi...ale inak ok
19.04.2010
draculin
Fakt dobre, ale ako pisali uz vyssie - dost neprekvapive. Takze som v podstate spokojny, jedina vycitka je, ze ked niekto pise s takouto lahkostou (pricom sposob pisanie bol fakt nadpriemerny), je skoda tym "mrhat" na anekdoty. Najst nejaku lepsiu a obsiahlejsiu temu - a hura do toho :)
19.04.2010
Zlatica Málusová
Ahoj, Maros. Dielko bolo "čtivé", ale miestami zabŕdlo do príliš popisného štýlu, čo mu v mojich očiach ubralo na dynamike či akčnosti. Zbav sa prílišného "pindania", vypustením istých sekvencií, pôsobiacich dojmom, akoby bol autor platený od slov, by story bola šťavnatejšia. Ale ber to tak, že to je iba môj pohľad a dojem.
19.04.2010
YaYa
Daj si pozor na reálie... "senátor dolnej snemovne anglického parlamentu" by mal byť skôr člen/poslanec... ten senátor je výraz typický pre americké reálie... a v prípade človeka, ktorý má titul Lord by som očakávala skôr Hornú snemovňu...
inak v pohode, nápad celkom dobrý, možno by som sa naň rada pozrela aj v nejakom dlhšom spracovaní... toto bola len akási kostra v podstate...
19.04.2010
Maros Markovic
Caute,
dakujem za vsetky vase komentare, budem sa snazit to vylepsit. Tu chybu v tom casovani o tom co si otravene pomyslel som si vsimol neskoro a uz sa to nedalo opravit.
Anyway, mam dalsie tri poviedky, ale pridavat ich sem je strasna pruda, kedze im trva mesiace, kym ju publikuju, takze zvysok som dal na www.poviedky.com. Ak chcete kuknite, tam sa tiez da hodnotit.
Este raz dik
Maros
19.04.2010
Aldeberan
dobre napísané, povedal by som, že taký príjemný sloh. S prekvapivou pointou je to už horšie, od momentu, kedy spomenú tajný rád (čo vyznelo mimochodom veľmi naivne a nedotiahnuto) je jasné ako to skončí. Ja osobne by som zmenil posledný riadok na: "Bola iba legendou." odpovedal a položil meč späť na svoje miesto. Tak TO by bola prekvapivá pointa! Ale zas po vojne je každý generál :-P Každopádne - odporúčam napísať niečo dlhšie, má to zmysel.
19.04.2010
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.