„Bafometko? Baaaafíček! Večera! Kde si?“

Staršia démonka s piatimi červenými očami a nosorožčím rohom uprostred čela si vzdychla, prevesila zakrvavenú zásteru cez operadlo stoličky a vybrala sa hore schodmi do synovej izby.

Bol tam, presne ako očakávala, uvelebený na kope ľudských kostí, s nosom – v jeho prípade skôr prasacím rypákom – ponoreným do knihy. Ako koniec-koncov každý večer za posledný mesiac.

„Spravila som rebierka. Pekne prepečené a ešte pripevnené k jačiacemu hriešnikovi, presne ako máš najradšej.“

„Uhm, idem!“ zašomral jej syn. Hlavu však ani nezdvihol od knihy a namiesto toho, aby sa začal dvíhať, nenásytne otočil stranu.

„BAFOMET XIV. STRAŠLIVÝ!“ zrúkla démonka hlasom tisícov pekelníkov, až sa dom zatriasol a na Bafíkovej knihe pristál veľký kus čiernej omietky. „Ak okamžite neodložíš tú knihu, tak ťa roztrhám na tisíc kúskov a pozošívam tupou ihlou!“

Mladý démon prestrašene vyskočil a schoval knihu za chrbát. Zo skúsenosti vedel, že mamine hrozby boli len málokedy plané.

„Prepáč mami! Už idem! Len som sa trochu začítal... Vieš, chudákovi Laithovi práve uniesli jeho milú Reagan, aj spolu s jej vlkom Panom. Nemôžem predsa prestať čítať teraz, aspoň kým nebudú zase spolu.“

„Čo to melieš? Ukáž, čo je to za knihu?“ Vytrhla mu ju z rúk.

„Dcéra nového mesiaca od Rebeccy Wanovej, hm... Kde si to vzal?“ Otvorila knihu na náhodnej strane: „... utiahol povrazy okolo jej zápästí a potom sa sklonil nad nahé bledé telo a jemne jej zahryzol do…“ Keby matka-démonka nemala prirodzene červenú kožu, asi by sa pri nasledujúcom odseku začervenala. Rýchlo knihu zaklapla. „Potom mi to požičiaš. Ale teraz už poď jesť!“

***

„TY PRAŠIVÝ ZEMSKÝ ČERV! NIE, TY VÝKAL ZEMSKÉHO ČERVA!“

Bafomet sa vrútil do temnej kobky ako veľká voda. Zatratená dušička jeho najnovšej zverenkyne sa prestrašene schúlila v kúte.

„ROZTRHNEM ŤA AKO HADA... TAKTO!“ Priamo pred jej očami osemstostranovú Dcéru nového mesiaca v pevnej väzbe s oriezkou roztrhol na dve polovice.

„Ako si mi mohla dať čítať taký paškvil! Čo je to za koniec? Laith spadol do vodopádu a Reagan sa vydala za toho odporného hnusného černokňažníka!“ Démon vytiahol spoza opaska obrovitánsky bič a rozhnal sa...

„Eee, ale vieš, že je to len prvý diel?“ Bič praskol vo vzduchu naprázdno.

„Prvý diel?“

„Áno, áno... sú ďalšie štyri. Nevesta nového mesiaca, Matka nového mesiaca a Láska nového mesiaca. Predsa si si nemyslel, že to skončí takto.“

„Ahaaa...“ Démon zdvihol knihu zo zeme a čarami ju zacelil. „A sú aj tie ďalšie také spicy?“

„Ešte viac,“ uistila ho duša.

„Ahaaa, tak ja si idem zohnať ďalší. Mučenie sa odkladá!“

A bol preč. Dušička si vydýchla. Za života vďaka výzve na Goodreads prečítala aj sedemdesiat kníh ročne, väčšinou takýchto romantických. Lenže na večné muky ani to stačiť nebude. Čo urobí, keď jej dôjdu odporúčania? Možno by sa mohla zahrať na Šeherezádu a vymyslieť vlastné? Niežeby v kobke mala niečo iné na práci.