Temný les v sebe ukrýva mnoho tajomstiev. Legendy však hovoria, že nebol vždy taký temný. Kedysi sa v jeho útrobách, v samom srdci, nachádzal predmet, ktorého žiara priniesla svetlo aj do tých najtmavších zákutí ľudskej mysle.

A práve preto ho ľudia ukradli.

Keď svet sužoval hlad a choroby, ľudská rasa zatúžila po kúsku šťastia. Z dediny Valmary, sídliacej k lesu najbližšie, vyslali najstatočnejších bojovníkov. Chceli napraviť aspoň časť Zla, ktoré nad ich krajinou rozprestrelo svoje krídla.

Lenže čo ako dobrý úmysel sa zdal, nikto nepomyslel na dôsledky. Pretože nik a nič nemôže žiť ďalej bez srdca.

Keď bojovníci dosiahli svoj cieľ, preľstili všetky nástrahy strážiace tento nevídaný poklad, a zmocnili sa Elarie, kryštálu obsahujúceho prapodstatu dobra, nevedomky podpísali svoj ortieľ.

Les chradol a s ním aj všetko ostatné. Zvieratá zdivočeli natoľko, že nič sa viac nemohlo k lesu čo i len priblížiť.

Iba v dedine všetko prosperovalo. Všetci boli šťastní a nič im nechýbalo.

Až dovtedy, kým sa správa o ukradnutej Elarii nedoniesla aj za hranice ich krajiny.

-

Lesom kráča chlapec. Oblečenie nesie známky hrôzy, z ktorej sa mu podarilo ujsť. V tvári má vtlačený prázdny výraz.

Niekde za ním sa v diaľke nesú utíchajúce zvuky masakra.

Kráča, ale pod nohy sa nepozerá. Pohľad ma upretý vpred, akoby chcel nahliadnuť do budúcnosti.

Za ním sa ozve šuchot, chlapec sa strhne, no pokračuje v ceste. Srdce mu búši tak, že keby mohlo, utieklo by. Je statočný? Možno. A možno je to tým, že práve stratil všetko, čo mu bolo doteraz známe.

Zacíti na sebe pohľady. Vie, že nie je sám. Otázka znie: ako ďaleko mu tie beštie dovolia ísť?

Chveje sa, keď na krku zacíti vánok. Bol to zablúdený vietor alebo dych niečoho, čo sa vkráda do mysle každého, keď sa ocitne v tme?

Kráča ďalej, aj keď už nevládze. Sila myšlienok chce nad ním prebrať kontrolu. Myseľ by mu už dávno zastrel závoj beznádeje, keby niet toho, čo ho hreje na hrudi.

Počuje za sebou tiché našľapovanie. Prvýkrát po hodnej chvíli sa odváži obzrieť.

Šarlátové oči, vycerené zuby. Srsť temnejšia než všetko okolo.

Chlapec zastane. Vidí ďalšie oči, a ďalšie. Svetielkujú v tme a odrážajú v sebe nekonečnú zlosť.

Dych sa mu zrýchľuje rovnako, ako sa zrýchľujú kroky vlkov. Blížia sa, už sú takmer pri ňom, keď sa náhle zháčia.

Svetlo.

Chlapec odhrnie halenku. Žiara razom zmení oči z červených na hnedé. Tieto sú plné pokoja a nádeje.

-

Chlapec kráča ďalej, no už nie je sám. Sprevádzajú ho vlci, jelene, aj líšky. Postupne sa pridáva všetko zatratené osadenstvo lesa.

Nastal čas vrátiť svetlo Elarie srdcu lesa.