Mesto objímalo celú planétku. Rady navlas rovnakých činžiakov sa tiahli od severného k južnému pólu a rozdeľovala ich pravouhlá sieť ulíc bez akýchkoľvek výraznejších poznávacích prvkov. Nijaké hory ani doliny, nijaké moria, rieky, jazerá, na zeleň rovno zabudnite. Dokonalá guľa obalená gigantickým sídliskom ako spoza železnej opony.

Planétka za zjavila medzi Zemou a Mesiacom bez varovania. Do poslednej chvíle o nej nič netušili ani najcitlivejšie astronomické prístroje, ani zaručene praví veštci. V jednej chvíli žiarili na nočnej oblohe hviezdy, a vzápätí ich zastrel nový objekt. Jediné vysvetlenie – planétka musela porušiť všetky doteraz známe fyzikálne zákony. V pravom slova zmysle sa vlastne ani nedalo hovoriť o planétke, no kým sa pohľad na vesmírne mesto naskytol aj obyvateľom slnečnej strany zemegule, médiá sa už, ako to v podobných prípadoch chodí, postarali, aby jej nesprávne pomenovanie prischlo.

Ľudia vyslali do vesmíru drony, ktoré hlásili svojim stvoriteľom, že planétka je prázdna. Mesto je prázdne. Ulice aj domy sú prázdne. Vo vedeckých aj nevedeckých kruhoch sa rozprúdili špekulácie, najmä potom, čo analýza strojmi zozbieraných údajov nespochybniteľne dokázala, že vzduch aj úroveň radiácie sú napriek zjavnej absencii atmosféry dokonale zlúčiteľné s ľudskou existenciou bez prídavnej podpory života. Skrátka sa tam dá dýchať. Ani gravitácia nezodpovedala veľkosti a hustote planétky – zhodovala sa s pozemskou.

Len čo do megamesta vkročili prví ľudskí odvážlivci, na Zemi sa rozľahlo mohutné píp! a na všetkých displejoch sa rozsvietilo číslo 101010. Na všetkých? Áno, na všetkých – od mobilných telefónov cez hodinky, inteligentné chladničky a televízory až po mikrovlnné rúry. Nikto nepochyboval, že nevysvetliteľný jav súvisí s mestskou planétkou, no každý mal preň iné vysvetlenie. Medzi prvými reagovali matematici, informatici a fanúšikovia Doulgasa Adamsa. 101010 je, pochopiteľne binárne vyjadrenie pre číslo 42.

Hypotézu čoskoro vyvrátilo nové píp!, keď sa číslo na displejoch zmenilo na 999. Význam zostal naďalej otázkou individuálnej interpretácie, ale o tom, že ide o odpočítavanie, prakticky nikto nepochyboval.

Pri 888 pozemskí prieskumníci hlásili, že vzduch v betónovej džungli na planétke je príjemne svieži, jedna astronautka použila dokonca slovo „prírodný“.

Kým 777 považovali mnohí za trojité šťastné znamenie, teológovia sa desili a fanúšikovia hororov tešili na nasledujúcu zmenu…

… ktorá neprišla. Namiesto 666 preskočili displeje po novom píp! rovno na 555.

Prieskumníci vstúpili do činžiakov. Byty boli kompletne zariadené, prúdila v nich elektrina aj plyn, tečúca voda bola samozrejmosťou. A chutila lahodne!

444! Ľudstvu sa nečakane naskytlo riešenie problému s prerastenou populáciou a nedostatkom bývania. Ale čo potraviny?

Prieskumníci nazreli do chladničiek plných dokonale obyčajných potravín.

333! Zelenina, mäso, syry ani mlieko neboli toxické, sláva!, a vyprázdnené chladničky sa po zatvorení ako zázrakom opäť naplnili, trikrát sláva! Záhadu, kto a akým spôsobom potraviny dopĺňa, odložili na neskôr.

222! Z okien činžiakov sa prieskumníkom naskytol nečakaný pohľad, najmä preto, že sa na ňom nemohli zhodnúť. Každý člen výpravy videl niečo iné. Jedna lúku posiatu poľnými kvetmi, druhý domček zo svojho detstva, tretí majestátne hory.

111! Bolo rozhodnuté. Ľudstvo sa presťahuje na planétku, ktorá ponúka všetko, čo človek potrebuje. Zostávalo vyriešiť najväčšiu prekážku – spôsob prepravy. Aj v tomto prípade vyšla ľuďom v ústrety planétka.

000!

S predposledným píp! sa pozemská gravitácia pomiatla a každý človek – nijaké zviera, kameň ani fikus, iba ľudské bytosti – sa prudko vzniesol k oblohe. Tajomná sila ich bez poranenia, ak nepočítame šok, presťahovala do činžiakov megamesta.

Posledné píp! už nijaký človek nepočul. Nikto nevidel, ako sa na displejoch rozsvietilo číslo 666.

Planétkou sa rozľahlo mohutné mľask!, činžiaky sa prepadli pod zem a kozmické teleso poháňané ľudským palivom zmizlo do hlbín vesmíru.