Goran
Ále, žeby bol toto nakoniec čierny kôň tohto kola súťaže? Veď ani ľuďom vo futbalovom zápase nedávali veľké šance... a ajhľa! Jasné, ja, aj keď som v živote "potreštenec" a sem-tam sa rád zabavím na humoristickej próze, jednoznačne dám vždy a za každých okolností prednosť Tolkienovi pred Pratchettom. Čím vážnejšie a starosvetsky romanticky patetické, tým lepšie. Nevážne veci ma pobavia, ibaže ich akosi (až na riedke výnimky) neberiem vážne. Ale, a to hovorím otvorene, zatiaľ táto poviedka odo mňa dostala najlepšiu známku z tohto kola. Nie je to môj krčiažtek pivka, a predsa... ! Je totiž tak vynikajúco napísaná. Niet tam jediného hluchého miesta, je to koncepčne bravúrne zvládnuté. Iste, nejaká tá nelogickosť by sa tam našla, za to strhávam bodík. Ale buďme úprimní - ak vidíte kvalitu, aj keď to nie je to, čo bežne vyhľadávate, musíte ju oceniť. A to robím práve v tomto prípade. Opomeniem fakt, že som sa priam kráľovsky zabával. Predstavenie hráčov, príprava na turnaj, zasadenie do špecifického kontextu, z ktorého vyplýva dejový konflikt, samotný zápas, i finta, ktorú použili a na záver rozhovor s novinárom... no ja tlieskam postojačky. Ako pri víťaznom góle na majstrovstvách sveta. Humor je rýdzo náš - našský, sotva by ho pochopili v zahraničí, ale je tak írečitý a popritom dosahuje skvelú harmóniu - ani ľudové, rozumej krčmové dno, ani intošské, a trochu suchárske výšiny. Toto sa musí zapáčiť doslova každému. Ak by to bol ale vypočítaný ťah na bránku :) umelý kalkul, skrátka komercia... krčil by som noštekom, - ale nie je to tak. Cítim z toho ohromné nadšenie, roztomilosť, sála z toho láska k futbalu. Ten mi síce nič nehovorí, ja som hral futbal prvýkrát v živote pred mesiacom, keď ma na to ukecali chlapci, ale takáto eufória zo športu či hry je úplne univerzálna. Síce očividné a stále proklamované, ale stále aj veľmi potrebné je i to posolstvo v závere.
A čo sa mi azda páči najviac, tak napriek robotom táto poviedka smrdí človečinou :) A to ja môžem.
Veľké prekvapenie. Prekvapenie v dobrom.
14.09.2021
