B.T. Niromwell
Určite súhlasím, že treba popracovať na formátovaní textu a hlavne štylistike. Dlhočizné vety! Hoci miestami máš celkom vydarené opisy, úplne sa stratia v tom nekonečnom prívale slov, ktorý čitateľovi nedá vydýchnuť. A keďže tam často chýbajú čiarky, tak sa myšlienky triedia ešte ťažšie. Pozor na opakovanie slov alebo slovotvorného základu: „Ukľudnovala sa s tým že určite porušil kľud...“ Alebo len v tomto riadku máš mama 3x: ,,Mama čo to je?“ spýtala sa vystrašená Zuzka, ktorá hneď ako začula strašidelný výkrik z lesa dobehla k mame a schovala sa jej pod sukňu. Mama zatvorila drevené okenice...“ Inak, keď sme pri tom odseku, na čo tam vôbec je? Kto sú tí ľudia? Zuzka a Evka sú zjavne nejaká Miškova rodina, ale keĎže tam doteraz žiaden Mišo nebol, tak nám je táto informácia na dve veci. Potom v ďalšom odseku zrazu nejaká Hanka. Až tu niekde sa čitateľ zorientuje, že okej, Mišo je asi drevorubač a Hanka je Petrova žena, ale dovtedy je to na taký krátky text pridlhá chvíľa, keď je čitateľ úplne stratený. Inak Spoiler: Vetou “..to si neskôr vyčítal až do poslednej sekundy života.“ V polke poviedky povieš, že hlavný hrdina umrie. Na čo potom čítam ďalej? Tuto sa ti pomiešali časy, začínaš minulým, končíš budúcim: „...jazykom oblizol krv zasychajúcu na škrabanci, ktorý mu uštedril až sa s ním lepšie zabaví.“ Plusom sú rozhodne prirodzene znejúce dialógy, čo je celkovo veľký kumšt, a dosť dobrá atmosféra a vyváženosť opisov, dialógov a akcie, čiže určite to nie je márne, dúfam, že tu uvidím aj ďalšie tvoje poviedky.
16.09.2020
