Veronika
Nemala som ani tak problém s námetom, zápletkou a rozuzlením, ako so spôsobom, ktorý sa zvolil na to, aby sa súťažný text vyrozprával. Ak súťažnú prácu porovnám s predchádzajúcimi súťažnými poviedkami, na celej čiare vyhráva samotná pointa a koniec celého fantastického ťaženia. Súťažný text však veľa strácal pri rozprávaní (nepraktické striedanie typov rozprávača na jednej malej ploche a občas, dokonca, v tej istej scéne), práci s humorom (rovnaký problém mala aj poviedka o bardovi a drakovi) a (opäť) postavách - mali sme tu tri rôzne rasy, troch fascinujúcich poviedkových hercov, ktorí ale otvorili pusu a... nadšenie z dobrej slovnej prestrelky v medziach sarkazmu podobnému doktorovi Cooperovi sa okamžite vytratil a čitateľovi ostali len oči pre plač.
Postavy nemôžu len zaujímavo vyzerať, musia aj zaujímavo konať, byť rozdielne nielen svojím povolaním, ale aj povahou, spôsobom života, ale aj svetonázorom či tým, ako k jednotlivým situáciám budú pristupovať. Hoci čarodejnica bola ukážkovým príkladom mága bez štipky nadania a ešte k tomu vytvárala dojem, akoby bola pod papučou (čo sa mi páčilo), nič v jej prípade nenasvedčovalo, že sa tomuto "vykresleniu" v príbehu aj priblíži. Jej konanie bolo na papieri zhmotnené v podobnom duchu, v akom pán Evil nahliadal na víly. Čitateľ očakával viac akcie, slovných hračiek, rétorických "kiksov", odsudzovania, popierania, na cti urážania, zatĺkania... a dostalo sa mu len akéhosi slabého ufrflaného odvaru s príchuťou bulvárnej senzácie. Veď ani len trblietavý novinár Eliáš sa nedokázal obtrieť o úžasné schopnosti Rity Skeeterovej, ktorú mi na začiatku celého príbehu pripomenul. A to naozaj zamrzí...
14.07.2020
