Duna: Ako vo mne Denis Villeneuve prebudil Spáča

Aktuálnu Dunu som videl v kine trikrát. Od rozčarovaného hejtera som sa postupne transformoval na fanúšika. Vlastne som to neurobil ja, ale Denis Villeneuve, ktorý vo mne prebudil Spáča. Ako sa mu to podarilo? O tom som spísal nasledujúce svedectvo.
Filmová história scifi
Duna.
Piesočná planéta.
Domov korenia melanž – najdôležitejšej substancie vo vesmíre.
Duna - Inšpirované - Arrakis z vesmíru
Duna - Inšpirované - Arrakis z vesmíru / Zdroj Disclaimer
...a zároveň (s prívlastkom Part One) nová adaptácia režiséra Denisa Villeneuvea pôvodnej knihy Franka Herberta, ktorú mnohé zdroje považujú za najlepšie sci-fi dielo všetkých čias. Ja tiež. A nie, nečítal som ju x-krát. Stačilo mi dvakrát, ale kvôli tejto interpretácii sa k nej práve viackrát vraciam. Nečítam ju od začiatku. Skôr vyhľadávam scény, pre ktoré sa rozhodol aj Denis vo svojej adaptácii.
Neviem, či tu niekto fičí na operách alebo hudobných dielach, ale práve na nich je veľmi jednoduché pochopiť, čo je adaptácia / interpretácia diela. Pretože každý umelec alebo umelkyňa interpretuje pôvodné dielo inak – hrajú ho s inými akcentami, inou dynamikou, tempom. Nie všetky interpretácie vám sadnú, ale každá z nich odkrýva jednak iné záujmy autorstva a zároveň záujmy a ponímanie originálneho materiálu umeleckou osobnosťou, médiom, cez ktoré k vám hudba pôsobí. Ak to chcete zažiť a vyskúšať – nájdite si nejaké hudobné dielo alebo áriu a skúste si ju pustiť za sebou v rôznych podaniach. (Napr. moja obľúbená Rusalka je v podaní od Milady Šubrtovej z roku 1961. Neexistuje pre mňa lepšia. A to som si ich vypočul asi šesť, kým som sa rozhodol, ktorú si kúpiť.)
Späť k Denisovi.
Po tom, čo sa David Lynch snažil dostať Dunu do ponímateľnej podoby a vrazil nám do hláv nezabudnuteľné postavy stvárnené Francescou Annis (Lady Jessica s neskutočnými očami a ikonickým účesom), Kennethom McMillanom (Vladimir Harkonnen s hnisajúcim mejkapom) a Kyleom MacLachlanom (Paul Atreides, ktorý tu mal citeľne o 10 rokov viac ako v knihe) vo viacerých DVD verziách, ako sme kedy chceli mať v našich knihovničkách – seriózne, toľko verzií budúcnosti nevidel ani Paul vo svojich víziách – sme sa dočkali novej adaptácie tohto (vraj) nesfilmovateľného románu.
Za hlavný dôvod nesfilmovateľnosti je považovaný obrovský vnútorný svet postáv, v ktorom sa pomocou interných monológov odvíja ďalšia úroveň tohto románu. Vykreslené sú v nej čítania nielen gestikulačného jazyka Bene Gesserit, ale najmä myšlienkové pochody postáv. Práve cez ne sa odkrývajú intrigy a záujmy, ktoré stoja za ich konaním. Ak o nich čitateľ / divák nevie, stráca sa mu jedna z interpretačných rovín knihy / filmu. A kým Lynch a Harrison tieto poctivo (a ťarbavo) prevzali do svojho diela, Villeneuve sa ich použitia (skoro) úplne zriekol.
Alebo?
Viac ako 55 rokov starú knihu už predsa len poznajú asi všetky žijúce generácie fandomu a práve preto si to Villeneuve môže dovoliť. A nielen to. Scenár a scény samostatné sú vytvarované prostredníctvom hercov a herečiek tak, že v sebe obsahujú podprahovo v samotných pohyboch, gestike a mimike postáv to, čo sa odohráva v ich mysliach. Preto, keď Paul (Timothée Chalamet) počas neľútostného bojového tréningu s Gurneym (Josh Brolin) odrazí jeho útok, my v jeho očiach čítame to, čo si práve myslí – že sa možno jedná o zradcu a ohrozenie jeho vlastného života. Keď doktor Yueh na zlomok sekundy zaváha pri odchode z Paulovej izby, my vieme, že v jeho mysli sa odohráva bolestný súboj o osud jeho pacienta, ktorého život mu bol zverený, a záujem zachrániť jeho ženu Wannu. Keď sa tvár Jessicy (Rebecca Ferguson) odrazu v poslednom zábere stane kamennou a nepoddajnou, my vieme, že si je vedomá dôsledkov, ktoré ešte len prídu v živote jej syna a že sa v spolužití s Fremenmi vydávajú na cestu po tenkom ľade. A že Paul samotný začína unikať jej kontrole a vplyvu.
Chani a Paul s modrými očami
Chani a Paul s modrými očami / Zdroj Disclaimer
A nielen to…
Husacia koža mi pri sledovaní tohto filmu naskočila, až keď som ho videl tretíkrát v kine. V momente, keď Paul bojuje s Jamisom, sa krátko pred jeho finálnym útokom zastaví čas a on vidí opäť krvavú ruku držiacu krys. Medzi scénami filmu, v jeho postoji a gestike vnímame, že toto je pre neho zlomový bod života a pre nás celého filmu – kedy budúcnosť a precitnutie Spáča / Kwisatza Haderacha závisí od jeho ďalšieho rozhodnutia: môže sa nechať Jamisom zabiť a ukončiť tak budúcnosť plnú krvi, svätú vojnu, ktorá – ako vidí – sa rozleje po celom vesmíre… zastaviť tak tu, v tomto momente, krviprelievanie a zbaviť sa zodpovednosti zaň… Keď - ! - v tom momente zamyslenia na neho zaútočí Jamis a Paul sa mení na rýchlu šmuhu v jeho zornom poli, keď sa u neho aktivujú všetky jeho výcviky – benegesseritský aj bojový – a zatiaľ čo ho Jamis minie, sa jeho nôž zboku smrteľne zaborí do Jamisovho tela. A my vieme, čo všetko sa odohralo v jeho mysli, čítame v ňom: že si to práve dáva za vinu, hoci to nechcel urobiť, a že je obeťou svojho pôvodu, a že cesta, ktorá je pred ním, je a bola nezvratná…
V týchto všetkých momentoch, kedy v našich hlavách počujeme vnútorné monológy a chápeme pohnútky, sa to Denisovi Villeneuveovi podarilo – pomocou mágie jeho režisérstva z nás vytvoril Bene Gesseritky! Tak ako ony – aj my presne na základe jemných pohybov, póz, gestík a mimík rozpoznávame celé vety a odhaľujeme súvetia interných monológov, ktoré sa odohrávajú v zlomkoch sekúnd v hlavách postáv na filmovom plátne. Pretože scenár, réžia a herecké obsadenie v jeho filme to umožnilo. Pretože Herbertova predloha je tak hlboko zakorenená v nás, že vieme ako Ctihodné matky načrieť do skúsenosti z našich minulých životov, kedy sme ju čítali. A čítať, čo sa práve odohráva bez slov na filmovom plátne! A v tom sa skrýva prekvapivý potenciál tohto spracovania – Denis Villeneuve z neho vytvoril interaktívne dielo, kedy sa ako diváci a diváčky stávame samotnou súčasťou (ba dokonca podmienkou) jeho existencie.
Ale táto dimenzia sa otvorí len pre nás – fanúšikov a fanúšičky.
Ostatným postačí ohúrenie z audio-vizuálneho spracovania.
Duna - Produkcia - Ctihodné matky
Duna - Produkcia - Ctihodné matky / Zdroj Disclaimer

Alexander Schneider

Alexander Schneider
Knižný a filmový recenzent, bývalý porotca súťaže Martinus Cena Fantázie, propagátor a predseda Združenia fanúšikov Babylonu 5 na Slovensku. Scifi, fantasy, horor: Herbert, Holdstock a Lumley.

Súvisiace objekty SFDB

(1965)

Duna

(2021)

Duna

(1984)

Duna

Diskusia

Roland Axenberg
Pekná mini esej na tému filmových výrazových prostriedkov. Villeneuve je majstrom v tom, ako ich využiť všetky na maximum. Vizuál je tak nádherný, že vám nedovolí odtrhnúť oči od plátna, hudba to do vás búši tak, že ani nedýchate, no a herci to celé dotvárajú. Ono to vidno najviac na tom prvom zábere, kde zasvätený vedia čo sa dá vyčítať z Paulovej tváre, ale nezasvätený to môžu aspoň vytušiť. Je to hlavne na hercoch a samozrejme na režisérovi ako tých hercov vedie. Preto je najväčšie fiasko keď si musí režisér vypomáhať voiceoverom, čo bola aj jedna z veľkých slabín lynchovej Duny, aj keď s MacLachlanovým anti-herectvom asi iná možnosť nebola.
29.10.2021
Goran
Pôsobivý článok. Ale asi vytiahnem do boja na všetkých frontoch a s ťažkou výzbrojou ;), aby som obhájil Lynchovu Dunu... čakajte aj odo mňa článok v najbližšom čase :D
Ale, Roland... nesúhlasím rozhodne s jedným: "hejtením" MacLachlana, je rozhodne lepší Paul, ako táto súčasná neduživá snehová vločka :) - to má byť hrdina?Hoci chlapec hrá lepšie ako Kyle (Kyle naozaj nie je typ herca, ktorý HRÁ, je to typ Clinta Eastwooda či Ajna Švajciho, hoci v úplne inej polohe, ktorí sú skvelí napriek, a práve pre svoje antiherectvo. Pomáha mu v tom ohromná sympatickosť a charizma. Keď Kyle stojí pred nastúpenými Fremenmi a kričí "Emperor we come for you!", tak je ako nejaký black metalový spevák a ide z neho hrôza a vy ho chcete nasledovať do boja. Timotej je jednoducho len zlatý - hoci hrá lepšie. A áno, uvedomujem si, že podľa knihy mal byť Paul naozaj zlatý, tuším 15 ročný chlapec, ak si dobre pamätám, aleee, Timo ma v pozícii hrdinu skutočne nepresvedčil :))
03.11.2021
Aleš Horváth
Goran, viem že to vyznie čudne ale v tomto prípade s tebou súhlasím. Tiež sa mi vo veľa ohľadoch páči viac Lynchova Duna, pôsobí ako celok temnejšie a hrozivejšie. Táto nová Duna má krásne scény prírody aj techniky ale okrem Timmyho mi vadil takmer statický posun v deji. nečudoval by som sa, keby tenti film mal ešte ďalšie dve pokračovania.
03.11.2021
Roland Axenberg
No ja neviem, nemozem si pomoct, ale MacLachlan sa podla mna hodi do Lynchovych podivnosti ako Modry zamat alebo Twin Peaks, ale do Duny absolutne nie. Suhlasim s tym, ze typovo by aj sedel, ma taky aristokraticky look, ale herecky sa na takuto ulohu nehodi. Napriklad na zaciatku sa tam v niektorych scenach tvari, ako keby hral v romantickej komedii, preto som mu potom uz tie vaznejsie polohy ku koncu filmu neveril. Na Chalametovi sa mi paci to, ze vie byt na jednej strane citlivy mlady chalan, ale zaroven je v nom nieco az demonicke (to prave vidno na tom hornom zabere) a tesim sa ked sa tato temna stranka bude dostavat na povrch.
14.11.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB

(1965)

Duna

(2021)

Duna

(1984)

Duna