Prišli. Do kín. Mimozemské artefakty levitujú na niekoľkých miestach sveta a ponúkajú pozemšťanom možnosť prvého stretu s cudzou civilizáciou. Aký bude náš osud? Porozumieme im? Alebo zničíme našu šancu spoznať a pochopiť?
Do kín zavítal nový film z univerza Harryho Pottera, tentokrát sme sa ale pozreli na veci, ktoré predchádzali deju okolo čarodejníka s jazvou na čele. Otázka bola, dá sa sfilmovať asi stostranová knižka, ktorá má v zásade formu „učebnice“ a navyše bez postáv, na ktoré sme zvyknutí? Ukázalo sa, že to môže byť celkom príjemný zážitok. V recenzii sa vyskytujú spojlery tam, kde sa im nedalo vyhnúť.
Po dlhšom útlme, ktorý zažil žáner strategických hier sa s týmito titulmi za posledný rok roztrhlo vrece. Nemohlo to minúť aj podskupinu, ktorú označujeme súhrnným pojmom „grand-strategy“. Tu už dlho kraľuje štúdio Paradox Entertainment, ktoré sa vydalo dobyť vesmír. Ako sa im to darilo rozoberieme v tejto recenzii.
Vydavateľstvo Brokilon aj tento rok pokračuje vo chválihodnej snahe zviditeľniť domácu fantastickú scénu a tak nám v edícii Evropská Space Opera prináša Záři supernovy od Aleše Pitzmosa, pokračovanie minuloročného Světla pulsaru. Takže...aká je tá supernova?
Ak Vás prvá časť trilógie Impéria Rádž (Imperial Raadch) príjemne nabudila, tak druhá a tretia časť s umelou inteligenciou Breq vám poskytne ďalšie momenty krochkajúcej slasti. V mene dobrej space opery, poďme do toho!
Keď pred rokom Artis Omnis uviedli v krste novú knižku legendy slovenskej sci-fi Jozefa Žarnaya, bol som veľmi nadšený, že sa na scénu vracia s novými dielkami ten, na ktorého diel som ako scifista vyrastal…
Nejnovší prírastok do edície Európska Space Opera od nakladateľstva Brokilon sľubuje príbeh o nevedomí, ktoré mení človeka s každým jeho prežitím, hľadaní nesmrteľnosti, energetickú krízu a dva nezmieriteľné štáty, ktorých úlohy sú načrtnuté iba zdanlivo, na pozadí omnoho väčšieho konfliktu. Space opera s dúškom transhumanizmu a možno niečo militaristického. Ak chcete vedieť, ako sa autorke darilo, pozývam vás na prečítanie recenzie.
Po papuľnatej predohre prichádza namiesto veľkého tresku iba bada-bum. Niežeby som sa nepobavila, hlavne keď obrazu prídu na pomoc gitarové rify, ale na pocikanie mi z toho filmu neni. A to je teda vážne škoda - viac v recenzii a reflexii na Jednotku samovrahov od Moniky Secentity Kandrikovej.
Steampunkový svet Lampášového mesta tu je už niekoľko rokov. Po tom, čo sa jeho autorom nepodarilo predať koncept televíznym staniciam, pokúšajú svoje šťastie v aréne komiksov. A veru celkom úspešne.
Prihlásenie