Do kín sa pred časom dostalo pokračovanie veľmi vrúcne prijatého animovaného Spider-Mana, tentokrát s podtitulom "Cez paralelné svety". Podarilo sa mu splniť očakávania fanúšikov?
Poviem to na rovinu – rozumne nadviazať na Spider-Man: Into the Spider-Verse sa zdalo byť nemožnou úlohou. Tento takmer bezchybný animák bol vynikajúcim komiksovým filmom, ktorý de facto predbehol svoju dobu. Vynikajúco pracoval s najrôznejšími iteráciami hlavného hrdinu, ktorého dokonale pochopil, ale i s hudbou a množstvom rôznych skvele vyzerajúcich animačných techník. Do toho si pripočítajte brilantného záporáka, ktorý nepôsobil ako typický nudný plochý komiksový zlosyn, a máte recept na zaručený úspech. Však sa tomuto filmu podarilo získať aj Oscara! Ako teda naň nadviazať a nepodliezť pritom nastavenú latku?
Odpoveď bude prozaická... presne tak, ako sa to podarilo autorom v Spider-Man: Across the Spider-Verse (Cez paralelné svety)! Samotný začiatok filmu je naozaj výborný. Zatiaľ čo v minulom filme sme hrdinov, teda Milesa Moralesa a Gwen Stacy, spoznali v jednom spoločnom svete, tentokrát sa ich príbehy začínajú rozpletať v ich vlastných, navzájom paralelných svetoch. Vidíme, ako sa Miles vyrovnáva so stratou strýka a s jeho neustálym problémom ako zosúladiť poslanie Spider-Mana a štúdium na strednej škole, ale i to, ako Gwen stráca kontakt s otcom a len sťažka sa zmieruje so smrťou najlepšieho priateľa.
Apropo, otec! Vzťah s otcom bude rámcovou témou príbehov oboch našich hrdinov. Ich otcovia sú policajti, drsní, vrhajú sa do rizika a službu verejnosti častokrát nadradzujú potrebám svojich detí. Napriek tomu sa však jedná o správnych chlapov, ktorým na svojich deťoch záleží. To si Miles i Gwen v podstate uvedomujú, avšak práve nevypovedané slová niekedy vedia zapracovať ako rozbuška konfliktu. Presvedčíme sa o tom najmä u Gwen.
Vlastne človeku ani nevadí, že veľká časť filmu je pomalá, rodinná vzťahovka. Pomerne skoro síce dostávame nového hlavného záporáka, spočiatku vyzerajúceho ako humorný prvok, ale postupne sa z neho stane reálna hrozba. To vás však prvých pár desiatok minút filmu až tak zaujímať nebude. Prím totiž budú hrať práve dejové línie točiace sa okolo Milesovho odvrávania, naoko malého rešpektu k otcovi, ale i jeho vzťahu s Gwen, ktorá mu celý čas veľmi chýba. Keď ju teda znovu po rýchlom slede udalostí stretáva, nemôže byť šťastnejší. Miles však netuší, že Gwenina návšteva má aj bočný úmysel. Stala sa totižto členkou multidimenzionálneho spoločenstva Spider-Manov a potrebuje vyriešiť problém, týkajúci sa Milesa.
Pomedzi to film vynikajúco zvláda dynamické a akčné scény, kde pekne vyniká striedanie animačných štýlov. Zmeny tónu snímky z citlivej rodinnej coming-of-age drámy do akčného farebného multiverzového gulášu a späť síce na papieri znejú zvláštne, ale vo filme fungujú náramne dobre. Skok, sme v prestrelenom, silno štylizovanom svete s excentrickým variantom Spider-Mana, hop, sme v ďalšom. A tak stretávame Spider-Mana Inda, Spider-Mana punkáča ale i Spider-Mana tyrannosaura. Absolútne nepochybujem, že každý z nich sa minimálne raz objavil aj v komiksovej predlohe. Autori dokázali z rôznych verzií tohto hrdinu vyžmýkať azda maximum, i keď som presvedčený, že ešte stále majú v rukáve nejaké to eso pre finále trilógie.
Nosnou témou príbehu je osud a to, či môže byť zmenený. Čo ak sú niektoré veci skrátka dané a ich následky sú také dôležité, že akýkoľvek zásah do nich vyústi v obrovský problém? Môžeme svoj osud zmeniť? Sme definovaní zlými vecami, ktoré sa nám dejú? Máme vlastne inú možnosť než zaťať zuby a čeliť im? Nový Spider-Man sa rozhodne nepýta jednoduché otázky. Čo je však ešte krajšie, diváka nevedie za ručičku a interpretáciu necháva na ňom.
Napriek tomu, že film vychvaľujem, mám aj jednu menšiu a jednu väčšiu výhradu. Tou prvou je fakt, že som si akosi prvý diel užil o kúsok viac. Bol to rovnako nádherný animačný guláš, otváral množstvo zaujímavých tém, dal nám skvelé postavy a vynikajúcu akciu... ale navyše to bola aj o čosi väčšia oddychovka než Across the Spider-Verse. Pokračovanie pôsobí oproti "jednotke" o poriadne kusisko vážnejšie, ale i rozťahanejšie. Čo je ale podľa mňa najväčší problém filmu (a v kinosále ma nepríjemne prekvapil), je fakt, že má až príliš otvorený koniec. Do kinosály som si sadal s očakávaním uzatvoreného deja, na ktorom sa príjemne zabavím. Film však končí obrovským (a veru pomerne prekvapivým) cliffhangerom. Je preto jasné, že na definitívne uzatvorenie osudov Milesa a Gwen si počkáme a bude to chcieť ešte jednu návštevu kina.
Napriek týmto výhradám som však veľmi spokojný. Dvojky bývajú často buď len kópia prvého dielu (veď načo meniť to, čo zjavne funguje), alebo veľmi prestrelený mix všetkého, čo v jednotke ľudí bavilo (čo väčšinou končí zle). Miesto toho sme dostali zaujímavý film, ktorý pobaví, nadchne a rozosmeje, ale i rozosmutní a rozhodne vás na celú dobu pripúta do sedadiel. Jedná sa o vynikajúci animák, ktorý tápajúcim Marvel a DC štúdiám ukazuje, ako priniesť na plátna výbornú komiksovku.
Spider-Man: Across the Spider-Verse
Stopáž: 140 min.
Krajina: USA
Hrajú: Shameik Moore, Hailee Steinfeld, Oscar Isaac, Jake Johnson, Issa Rae a ďalší
Za pozvanie do kina ďakujem veľmi pekne Kinu Nostalgia!