Pozor, na scénu prichádza knižný sci-fi seriál Časonauti (recenzia)

Čo ak by ste mali možnosť zmeniť historické udalosti? Urobili by ste to? A aké by boli následky? Špeciálni agenti nastupujú do služby a veru, budú sa musieť obracať.
Arcey
Podporte scifi.sk
Anton Stiffel je sci-fi autor pochádzajúci z Oravy, ktorý publikuje vyše dvadsať rokov. Patrí medzi stálice na poli slovenskej fantastiky a taktiež je to náš dlhoročný priateľ. Venuje sa hlavne poviedkovej tvorbe, v jeho príbehoch prevládajú vzťahy medzi mužom a ženou v dopodrobna vykreslených kulisách science fiction. V roku 2019 mu vyšiel vo Vydavateľstve Hydra poviedkový román Zabudnutý vesmír s príbehmi zo sveta známeho Staničného systému. Teraz k nám prichádza s novými príbehmi.
Časonauti. Prvé vydanie (Hydra, 2022).
Časonauti. Prvé vydanie (Hydra, 2022). Disclaimer
V jeho najnovšej knihe Časonauti nám približuje svet agentov s veľmi špeciálnou a vskutku náročnou úlohou. Títo muži a ženy majú zabrániť tomu, aby sa udalosti v čase zmenili či narušili až tak, že by priniesli alternatívne dejiny. História ľudstva má za sebou niekoľko míľnikov, ktoré viedli či už k pozitívnym alebo negatívnym javom a mnoho zmien by bolo určite vítaných. Na druhej strane zmeny mohli priniesť neželaný dopad s radom nečakaných a nešťastných vedľajších efektov. Viete si predstaviť, že odstránenie Adolfa Hitlera by zmenilo históriu k niečomu horšiemu a že to vlastne bola najlepšia verzia dejín, aká bola k dispozícií? A čo iné zásahy? I ten najmenší mohol spôsobiť smrť niekoho blízkeho, prípadne celej generácie alebo národa. Má vôbec niekto právo zasahovať do minulosti?
Hlavný hrdina sa musí s takýmito otázkami zapodievať každý deň a nikdy nevie povedať, či ďalšia misia nebude jeho posledná. V prvej poviedke s názvom Adeptka sa hrdina rozhodne získať do radov agentov mladé japonské dievča Ayumi skôr, ako ju spáli výbuch jadrovej bomby. Časoagentov je málo a členovia sa získavajú mimoriadne ťažko. Musí ísť hlavne o ľudí, ktorí v reálnom svete zomrú a nemôžu tak ohroziť kontinuitu času, preto sa vyberajú adepti v blízkosti výrazných a po väčšine veľmi katastrofických udalostí. V úvodnom texte sa hrdina nakoniec sám ocitá v smrteľnom nebezpečenstve a všetko končí s poriadnou dávkou napätia. Poviedka sa nesie v duchu predstavovania sveta a jeho hrdinov, ako aj pár zákonitostí, ktoré tu platia. V prvom dojme máme pocit nadbytočných technických a sci-fi faktov, treba ale pripustiť, že sú potrebné, hoci vyžadujú plnú pozornosť a aké také znalosti. Taktiež tu môžeme vidieť problém so záverom – čitateľovi môže pripadať ako nedokončený či príliš urýchlený.
O tom, že pôjde o knižný sci-fi seriál sa máme možnosť presvedčiť v poviedke V zajatí času. Tá začína presne tam, kde predošlá skončila. Keby to boli samostatné texty uverejnené separátne od seba, mohli by oba príbehy pôsobiť na jednej strane úchvatne, avšak s miernym rozpačitým pocitom na strane druhej. Ide totiž o texty, v ktorých by bez priamej nadväznosti musela, vo veľmi vysokej miere, zapracovať čitateľova fantázia. Poviedky sa tak dajú viac-menej hodnotiť spoločne, pretože ak ich berieme ako jeden príbeh rozdelený na dve časti, dajú sa viac a ľahšie pochopiť. A ako to býva zvykom v Tonových textoch, začína sa nám pred očami vyvíjať romantický príbeh dvoch ľudí na pozadí ich rizikového povolania.
Pri tretej poviedke Anjeli revolúcie stojí za zmienku fakt, že vznikla za veľkého impulzu nášho šéfredaktora (Šaňa), ktorý hľadal texty do zbierky Iná nežná a mala priniesť pohľad na to, ako mohla Nežná revolúcia dopadnúť úplne inak. V tejto časti sa po prvý krát stretávame s niekým tajomným snažiacim sa narušiť prácu agentov a vidíme, ako sa vďaka úplným maličkostiam dokážu rozhýbať kolesá histórie. Poviedka je mimoriadne citlivo prepracovaná a je vidieť, koľko toho musel autor naštudovať, čo je veľkým prínosom pre neznalcov problematiky.
Podrobné štúdium historických udalostí je vidieť aj v poviedke Odchýlka na západnom fronte, kde v celkom známej scéne okolo Vianoc v zákopoch prvej svetovej vojny vidíme, ako sa na prvý pohľad nečakané udalosti dokážu spojiť do logického celku. Hlavný hrdina v tomto príbehu musí veľmi improvizovať a hľadať úplne netradičné riešenia. Z môjho pohľadu ide o jeden z najlepších dielov celého seriálu.
Kvalitou podobná je aj piata časť s názvom Nevystupovať, nepristávame!. Tentoraz máme možnosť vidieť v akcii aj ďalších agentov, ako iba ústrednú dvojicu, rozširuje sa nám teda univerzum tímu Časoagentov. Taktiež zisťujeme, aké je ťažké urobiť rozhodnutia, ktoré môžu mať oveľa väčší dosah a hlavne, keď sa naši hrdinovia musia rozhodnúť v krátkom časovom úseku. Vyvrcholenie poviedky pridá tímu agentov o jednu starosť navyše, ale tá je veľmi dobre zakomponovaná do priebehu ďalších príbehov. V tejto poviedke je ale príliš veľa vedľajších postáv, ktoré sa iba mihnú na scéne a ich prínos bude dôležitejší až neskôr. Čitateľ sa tak môže po prvýkrát cítiť mierne zmätený, našťastie príbeh končí veľmi uspokojivo.
V poviedke Čo ukrývajú hĺbky, sa dozvedáme o tom, že hoci pravidlá agentov sú jasné, dajú sa – tak ako každé – za istých okolností porušovať. Náš hlavný hrdina sa dostane do situácie, keď bude na rozhraní toho, čo je dobré pre tím a čo dobré pre jedného z členov. Vzťah hlavnej dvojice prechádza prvou krízou a bude čeliť aj pochybnostiam z minulosti, ako aj otázkam o spoločnej budúcnosti. Tento diel je, čo sa týka budovania vzťahov, jeden z najlepších a najemotívnejších.
Čo by to bol za seriál o cestovaní časom, keby sa nevenoval aj ďalším výrazným historickým udalostiam? V časti Tunguzké rendez-vous sa pozrieme bližšie na známy meteorit, ktorého dopad na územie Sibírskej tajgy dodnes vyvoláva mnohé otázniky. Poviedka sa venuje udalosti po svojom a zakomponuje do toho vplyv samotných Časoagentov. Aj tu sa autor spolieha na svoje podrobné štúdium a je to vidieť, text pekne obohacuje čitateľské znalosti. Na podobný spôsob je ladená aj poviedka Kennedyho motanica, ktorá sa zaoberá najznámejším atentátom v novodobých dejinách. Znovu tu cítime vplyv niekoho ďalšieho a opäť sme svedkom toho, že niektoré udalosti jednoducho nemôžu byť zmenené a aj samotní agenti sa musia výrazne podieľať na kontinuite času, hoci by možno nechceli. Osobne ide o druhý najlepší diel z môjho pohľadu a s prekvapivým rozuzlením.
Na posledných dvoch častiach Nezvaní hostia a Spomienky na Ďatlova sa podieľala Naďa Vojteková, nádejná tvár slovenského hororu. Hoci nechcela byť uvedená ako spoluautorka knihy, ako hovorí sám Tono, on navrhol iba základný koncept a všetko ostatné nechal na ňu a spoločne tak doplnili celý seriál o dve hororovo ladené časti. Obe sa niesli v dosť atmosférickom duchu, hoci prvá z nich môže na čitateľa pôsobiť mierne uťahane. Napriek tomu sú príjemným doplnkom a určite sa hodia k ostatným textom o časových agentoch.
Je potešiteľné, že všetkých desať príbehov v zbierke má rovnaký ráz a sú veľmi vyrovnané – naozaj spolu pôsobia ako epizódy seriálu a vždy keď dočítate jednu, máte chuť vrhnúť sa na pokračovanie. Niektoré texty vyčnievajú o niečo viac, okrem prvej a možno ďalších dvoch poviedok ide na naše pomery o veľmi kvalitnú tvorbu. Poteší hlavne originálne spracovaná téma, technológie a svieži pohľad na historické udalosti, tie sa držia skutočnosti, ale je do nich umne pripletená autorova fantázia.
Miestami sa v poviedkach nachádza viac postáv ako je potrebné, väčšinou sa však dej točí okolo ústrednej dvojice a čitateľ má tak možnosť sledovať vývoj ich vzťahu. Poviedky sa pýšia aj tým, že takmer vždy končia špecifickým dialógom, ktorý môže spočiatku pôsobiť otravne, ale neskôr je pre čitateľa milým ukončením a prísľubom pokračovania. Trochu zamrzí fakt, že meno hlavného hrdinu sa nedozvieme, ale keďže sa príbehy odvíjajú z jeho pohľadu, dá sa s tým zmieriť. Do stratena zmizne aj konflikt v pozadí a my sa tak nedozvedáme, kto vlastne sa snaží prekaziť jednotlivé misie. Je to nepriateľ alebo iba tím agentov z inej časovej dimenzie? Autor si očividne nechal pár nezodpovedaných otázok do budúcnosti.
Výber časových udalostí bol zvolený s citom, aj keď zakomponovanie koronavírusu môže čitateľ brať ako príliš silný ťah na aktuálne problémy a priblíženie sa modernej dobe. Udalostí, do ktorých by sa mohli Časonauti vrhnúť sa v ľudskej histórii nachádza pomerne dosť a už pri čítaní vám nejedna z nich napadne na rozum. Preto je správa, že autor chystá ďalší text, viac ako vítaná.
Aj túto knihu vydalo autorovi Vydavateľstvo Hydra, a tak ako sme už pri nich zvyknutí, celá kniha pôsobí veľmi uceleným dojmom. Vhodná väzba, na môj vkus veľmi príjemný typ písma ako aj grafická stránka na čele so skvelými ilustráciami ku každej poviedke od Jakuba Šimjaka robia z tejto knižky jedinečný kúsok.
Tono Stiffel
_
Tono Stiffel (1973) je slovenský sci-fi autor venujúci sa hlavne poviedkovej tvorbe. Detstvo a väčšiu časť života prežil v Nižnej na malebnej Orave. Vyštudoval strojné inžinierstvo, je ženatý a má dve deti. V súčasnosti žije v Trnave.
Publikuje od roku 1998, kedy mu v časopise Fantázia vyšla jeho prvá poviedka Prejdi bránou a dotkni sa mojej duše. Poviedka mala veľmi pozitívny ohlas a čitatelia sa dožadovali ďalších príbehov, čo primälo autora zamýšľať sa nad celkovou koncepciou ním vytváraného univerza. Postupne vytvoril rozsiahly svet Zabudnutého vesmíru, ktorý si rýchlo získal čitateľskú popularitu. Spoločným menovateľom jeho poviedok sú láska a technika, čo je v slovenskom literárnom kontexte netypická a originálna kombinácia. Do slovenskej fantastiky vrátil lásku, romantiku, vzťah muža a ženy na pozadí veľmi dobre zvládnutých hard-SF kulís a space opery. Zbierka sci-fi poviedok Zabudnutý vesmír predstavuje súhrn jeho tvorby od roku 1998 po súčasnosť.
Publikoval vo viacerých časopisoch a antológiách (na Slovensku Krutohlav, eFantázia a Zárodky hviezd, v Česku Mlok, Fantázia, to nejlepší... a ješte něco navíc, či Capricorn 70, v Poľsku Zachowuj się, jak porzadny trup). Je spoluautorom beznádejne vypredanej zbierky Mozaika rôznobežných ciest (2001) a bol úspešný v niekoľkých významných fantastických súťažiach (Cena Gustáva Reussa, Cena Karla Čapka, Cena slovenských fanúšikov fantastiky, Istron a i.).
Dlhé roky pôsobil ako redaktor SF časopisu Fantázia, kde sa venoval recenziám kníh a filmov, novinkám na angloamerickom knižnom trhu, vedecko-technickým rubrikám, fandomovej publicistike a i. Mnoho rokov sa taktiež podieľal na organizovaní Istroconov a bol šéfredaktorom fanzinu Oppo Scifiens vydávaným SF klubom Planéta opíc.
Poslednou novinkou v jeho tvorbe je nedávno vydaná knižná zbierka poviedok o časových agentoch s názvom Časonauti. Do tejto zbierky prispela spoluprácou na dvoch hororovo ladených poviedkach aj skvelá a nápaditá hororová autorka Naďa Vojteková, ktorej už čoskoro vyjde aj jej vlastná zbierka hororových poviedok Z krajiny tieňov. Časonauti vzdávajú svojim poňatím hold klasickým príbehom o cestovaní časom od autorov ako Poul Anderson, Isaac Asimov či Robert Heinlein.
Naďa Vojteková
_
Naďa Vojteková (1983) je nádejná tvár slovenského hororu. Jej štýl je ľahký, prevažne príbehový, s vydarenými opismi, mysterióznou atmosférou a originálnymi námetmi, pričom v jej tvorbe je cítiť vplyv H. P. Lovecrafta, Clive Barkera či dokonca Guillerma Del Tora. Základom jej príbehov je horor, no často s prvkami fantasy, thrilleru či scifi.
Do žánru vstúpila v roku poviedkou Kufor, ktorý bol vydaný v rámci súťažnej antológie Istrocon 2016. Po dlhšej tvorivej prestávke jej vyšla ďalšia poviedka Hladné jazero, tentoraz v prierezovej antológii Zajtra bude včera (Hydra, 2021). Od tej doby pravideľne publikovala v rôznych knihách, ako napr. v antológii Vianoce, zas Vianoce (Hydra, 2022), či v zbierke poviedok Časonauti od Tona Stiffela, kde spolupracovala na poviedke Ďatlovova expedícia. Na jej zbierku sme si však museli počkať až do minulého roku, kedy jej znova vo vydavateľstve Hydra vyšiel zborník jej hororových textov s názvom Z krajiny tieňov (Hydra, 2022).

Záver: Nový sci-fi román z pera uznávaného Antona Stiffela patrí do zbierky každého milovníka žánrovej literatúry. Vďaka pôvabnému rozprávačskému štýlu a tiež vhodne podaným faktom môže potešiť aj mimožánrových nadšencov. Na svoje si prídu určite aj priaznivci seriálov, pretože v našich končinách takto ladené poviedkové diela sú veľmi ojedinelé, čo je trochu aj na škodu. Preto držíme palce, aby sa niečo podobné znovu objavilo na pultoch a pokojne to môže byť aj pokračovanie tohto seriálu.

Hodnotenie: 90%

Anton Stiffel – Časonauti
Žáner: science fiction
Vydavateľstvo: Hydra
Rok vydania: 2022
Vydanie: prvé
Jazyk: slovenský
Väzba: pevná väzba bez obalu
Počet strán: 224
ISBN: 978-80-8996-883-1

Odkazy:
Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Hydra.
Vydavateľstvo Hydra.
Vydavateľstvo Hydra. / Zdroj Disclaimer

Arcey

Arcey
Som planetárny bojovník a ťažký knihožrút, ktorý sa v slabých chvíľkach snaží písať.

Súvisiace objekty SFDB

(2022)

Časonauti

Diskusia

Stano Lacko
Whoooo. Konecne! Sice tie poviedky uz budem mat viac krat, ale zaujimaju ma dalsie, takze ide sa nakupovat. Ved co uz, kniznica bude musiet byt uz aj tam nova (citaj dalsia).
22.02.2023

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB

(2022)

Časonauti