Kde bolo, tam bolo... pred mnohými stáročiami, v rokoch napoleónskych, kedy nemecké krajiny boli pod nadvládou Francúzska horami a dolami cestovali dvaja bratia. A veru neboli to obyčajní bratia. Boli to veľmi vážení a známi bratia Grimmovci, ktorí chodili od mesta k mestu a zachraňovali ich obyvateľov od kliatieb, bosoriek, duchov, obrov a iných nedúh temnej moci, proti ktorej sa rozhodli bojovať. A teraz došli aj k nám...

Terry Gilliam, ktorého poznáme najmä z kultových Dvanástich opíc, sa vrátil opäť k fantastike a po siedmich rokoch aj na režisérsku stoličku. Filmom Bratia Grimmovci žiaľ - a to s odstupom dvoch mesiacov po premiére môžeme povedať - dieru do sveta ako v prípade Dvanástich opíc či Brazil, neurobil... Možno práve preto, že nik neočakával, že pôjde o ľahký príbeh nasiaknutý situačným humorom, ktorý nemá väčšiu ašpiráciu ako byť krátkym letným hitom. Kto hľadá viac, nenájde, aj ako veľmi by sa snažil.
Napriek všetkým negatívnym kritikám a porovnaníam (najmä s Burtonovým Sleepy Hollow) má tento film nejednu stránku, ktorá stojí za spomenutie. A podľa mňa sú to najmä kostýmy a zaujímavé - hoci zčasti násilné - spracovanie rozprávok bratov Grimmovcov do nezáväznej podoby.

Kulisy a kostýmy sú totiť v tomto filme na jedničku: krásne starodobé obleky bratov Jakoba a Wilhelma Grimmovcov sú iba začiatkom. Akonáhle sa na plátne zjaví Vlčí muž, neskôr Kráľovná zrkadla a napokon dvanásť mladých diev v šatách (nazval by som to) "lesných" princezien, je jasné, že za týmto stojí profesionáli akými sú Gabriella Pescucci a Carlo Poggioli, ktorých pozná Gilliam už z prác na Barónovi Prášilovi. Okrem toho nádherné a rozprávkové spracovanie kulís (napr. komnata Kráľovnej zrkadla) a čarovného lesa prispelo určite k príjemnému vniknutiu do rozprávkového deja filmu.
Ako som už spomenul, druhým pilierom filmu je určite - hoci niekedy trochu neokrôchaná - zručnosť, ktorou Ehren Kruger (scenárista) zakomponoval do scenára jednotlivé rozprávky zozbierané bratmi Grimmovými: či je to Červená čiapočka alebo Janko a Marienka sťa príbehy zatúlaných detí v čarovnom lese, Rapunzel (žiaľ, nenapadá mi slovenský názov rozprávky o dievčine vo veži s pradlhými vlasmi), Princezná na hrášku alebo hneď dve Popolušky v ironickom podaní hlavných predstaviteľov. Je samozrejme jasné, že prepojenie filmu s Bratmi Grimmovcami nie je nič iným, ako pragmatickým predajným ťahom a film by obstál aj sám o sebe, a možno dokonca ešte lepšie, ak by vôbec nepoukazoval, odkiaľ bral svoju inšpiráciu.

Príbeh ako taký je vlastne až príliš jednoduchý: Jakob (Jake) (Heath Ledger) a Wilhelm (Will) (Matt Damon) Grimmovci sú túlajúcimi sa podvodníkmi, ktorí zarábajú na jednoduchých ľuďoch, ktorí veria na nadprirodzené temné javy, ktorými pôvodcami sú vlastne samotní bratia. A tak by naši Grimmovci zarábali až do slastného dôchodku, keby na ich podvody neprišiel francúzsky generál Delatombe (Jonathan Pryce). Ten si ich totiž najme, aby zistili, ktorý podvodník sa skrýva za únosmi desiatich mladých dievčat z dedinky Marbaden. Naši hlavní hrdinovia, ktorí takto znenazdajky získavajú pomoc od vrchného mučiteľa Delatombea, Cavaldiho (Peter Stormare), sa ocitajú pred niečím, s čím sa doteraz nestretli: pravou mágiou a rozprávkou odvíjajúcou sa priamo pred ich očami.

Zo spomínaných hereckých výkonov nadpriemerne exceluje iba Heath Ledger, ktorý, ako sa zdá, sa pri natáčaní naozaj zabával. Na strane druhej mu to umožňuje aj jeho rola zakomplexovaného rojka Jakoba Grimma. Matt a ostatní akosi nevedia prekonať gravitáciu svojej vlastnej osobnosti, aby sa odpútali a pokúsili vzlietnuť... ich výkony sa nalíšia od toho, čo sme už mali možnosť vidieť v minulosti. Možno Monica Bellucci (Kráľovná zrkadla) mohla predsa len obdržať viac času na plátne. Je to fascinujúca osoba a jej postava mala potenciál pridať do filmu ešte trochu viac temnejších tónov, ktorých sa Terry Gilliam akosi obával.
Technické spracovanie diela nie je na zlej úrovni, no zdá sa mi, že až príliš vyumelkované a jasne zreteľné trojdimenzionálne efekty nie sú práve najvhodnejším prostriedkom ako dodať čarovnému lesu jeho čaro. Mňa osobne skôr ich neobrúsená kvalita a umelosť odpútavajú od deju samotného. A tak sa vlk, kôň a iné monštrá stávajú nerealistickými a nepríjemne zaváňajúcimi za počítačmi vo filme, ktorý by sa mal snažiť čo najviac príblížiť reálnej mágii lesa... Škoda.
Terry sa film snažil aktívne zatiahnuť do viacerých žánrov: rozprávka pre dospelých, fantasy, thriller, horor, komédia. Výsledkom je, že neexceluje ani na jednom z nich. A tak nakoniec zostáva iba ľahkým sústom, ktoré zjeme na jedno posedenie... (Čo sa s ním stane potom, si domyslí každý/á osobne.)