Smashed je zbierka trinástich krátkych príbehov z mysle geniálneho mangaku Junjiho Ita, ktorá bola publikovaná v anglickom jazyku prostredníctvom amerického vydavateľstva Viz Media. Zahŕňa všetky príbehy zo staršej Itoovej série poviedok Voices in the Dark, ale aj neskoršej série New Voices in the Dark: Splatter Film, s výnimkou poviedky Glyceride (ktorá pod názvom Tuk bola v českom jazyku publikovaná v zbierke poviedok Balónky oběšenců a další hororové příběhy). Jedná sa o pomerne zaujímavý prierez Itoovou tvorbou a obsahuje viacero príbehov, ktoré môžu byť pre tunajšieho fanúšika hororovej mangy menej známe. Poďme si ich rozobrať podrobnejšie!

V prvom príbehu, Bloodsucking Darkness, spoznávame mladé dievča, ktoré trpí anorexiou. Dlhodobo odmieta jedlo, dokonca aj napriek tomu, že si uvedomuje svoj problém, nedokáže do seba dostať ani hlt potravy. Do toho začína trpieť na nočné mory, kedy má pocit, že stojí uprostred krvavého dažďa, po ktorých sa ráno budí so zašpinenými ústami a posteľnou bielizňou. Čoskoro stretáva svojho známeho, ktorý ju už dlhšiu dobu pozoruje a je si vedomý jej problémov. Pomáha jej vyrovať sa s anorexiou a postupne si vybudujú silnú vzájomnú dôveru a pevné puto. Dokonca až tak pevné, že sa jej chlapec rozhodne zveriť so svojim tajomstvom, súvisiacim so vzácnym druhom netopierov, živiacich sa ľudskou krvou. Jedná sa o zaujímavý príbeh na úvod zbierky, ktorý skúsenejšieho fanúšika Itoovej tvorby neurazí, ale zato ani neuchváti.

V druhej poviedke s názvom Ghosts of Prime Time stretávame hrdinu, ktorý so svojim dobrým priateľom smerujú na vystúpenie stand-up komikov. Po viacerých výborných číslach prichádzajú na scénu dve ženy, ktoré sa síce veľmi snažia byť zábavné, ale svojimi trápnymi vtipmi a zlým vystupovaním vyvolávajú u publika skôr znudenie, ba až hnev. To sa čoskoro mení, keďže všetci návštevníci začínajú jeden po druhom chytať záchvaty smiechu. Ako jediný sa nezačína smiať náš hlavný hrdina, ktorému je správanie sa publika nanajvýš podozrivé. Ako sa to komičkám podarilo aj napriek tomu, že nepovedali ani jeden podarený vtip? Čoskoro sa má temné tajomstvo dvojice komičiek dozvedieť a pocítiť ho na vlastnej koži. Na Itoov štandard je táto poviedka slabšia. Samotná premisa je síce zaujímavá, ale prezradenie pointy, ktorá je možno až príliš bizarná a nefunguje úplne najlepšie, príbeh dosť zrážajú na kolená. Škoda.

Tretí príbeh, Roar, nám predstavuje dvoch priateľov, ktorí sa vydávajú na spoznávací výlet do relatívne opustnej rokliny, v ktorej, ako čoskoro zisťujú, sa pravidelne objavuje prízračná povodeň. Ako zisťujú od miestneho obyvateľa, pred mnohými rokmi sa miestnou dedinkou prehnala ničivá veľká voda, ktorá usmrtila väčšinu obyvateľov, okrem iného aj mužovu manželku. Práve ducha svojej ženy sa tento starší pán snaží každý jeden deň zachytiť v dômyselne vybudovanej sieti. Poviedka nám ukazuje inú tvár tvorby Junjiho Itoa, tvár ktorá nedesí ani neznechucuje, skôr z nej dýcha pokojná melanchólia. Do akej miery je správne nechať minulosť, aby vás pohltila a ovplyvnila vašú budúcnosť? Táto poviedka hľadá odpoveď práve na túto otázku.

Štvrtá poviedka, Earthbound, je jedným z najlepších a najzaujímavejších príbehov zbierky. Po celom Japonsku sa množia pozorovania zvláštneho fenoménu, kvôli ktorému na rôznych miestach ostávajú byť ľudia pripútaní v najzvláštnejších pózach. Na zúbok tejto záhade sa pokúsime prísť s hrdinkou, ktorá pracuje ako doborovoľníčka v organizácii, ktorá chce takto postihnutým ľuďom uľahčiť ich ťažký život. Tento príbeh výborne reprezentuje Itoovu originalitu a nesmierny rozprávačský talent. Samotné vysvetlenie fenoménu udiera ako blesk z jasného neba, dáva skvele zmysel a nepripraveného čitateľa poriadne šokuje. Výborná jednohubka, ku ktorej sa v budúcnosti rád vrátim.

Ďalším príbehom je Death Row Doorbell, pojednávajúci o nesmiernej rodinnej tragédií, počas ktorej partia delikventov napadla auto šťastnej rodiny a zabila otca so synom. Hlavnou hrdinkou je dievča, pozostalá tejto tragédie, ktorá v nej stratila otca a brata. Dnes sa musí spolu s druhým zo svojich bratov starať o matku, ktorá v onen prekliaty deň utrpela vážne zranenia a dodnes je pripútaná na lôžko. Život im strpčujú neustále telefonáty vodcu gangu, ktorý neustále opakuje, ako mu je z hĺbky duše všetko ľúto a prosí o ich odpustenie. Dokonca ich začne čoskoro aj každý večer navštevovať, napriek tomu, že je uväznený v cele a pod neustálym dohľadom čaká na trest smrti. Zaujímavý a pomerne znepokojivý kratučký príbeh.

Nasledujúce tri poviedky hodnotím spoločne, pretože patria do Itoovho cykla príbehov o Soichim Tsujim - podivnom dieťati, ktoré nenávidí celý svet, ústa má plné klincov a neustále len premýšľa nad tým, komu by čo vyviedol a ako by ho preklial. V prvej časti, The Mystery of the Haunted House spoznávame Soichiho ako dospelého muža, prevádzkujúceho strašidelný dom, v ktorom drží uväznenú svoju rodinu, vrátane ohavného syna, ktorého splodil spolu s ďalšou postavou, známou z Itoových príbehov - odpornou modelkou Fuchi. V druhej poviedke (The Mystery of the Haunted House: Soichi's Version) spoznávame vznik strašidelného domu z pohľadu samotného Soichiho a v tretej (Soichi's Beloved Pet), poslednej, zisťujeme aké to bolo, keď kedysi dávno Soichi skúsil svoje čáry-máry na huňatého domáceho miláčika svojej rodiny. Každopádne, osobne mi celá séria so Soichim nesedí ani najmenej, vadia mi nepatričné humorné elementy (Soichi je absolútne neschopný a takmer nič mu nikdy nevyjde) a aj absurdne prestrelené dejové zápletky, ktoré nedesia, skôr čitateľa nútia pozdvihnúť obočie. Zdá sa však že Ito má túto svoju sériu rád a berie ju ako nenáročnú oddychovku. V tejto rovine môže cyklus o Soichim Tsujim fungovať, avšak určite nečakajte nič viac.

Poviedka In Mirror Valley je opäť skvelým príkladom toho, aká nádherne bláznivá, ale pritom desivo realistická vie Itoova tvorba byť. Hrdinovia objavujú mestečko, ku ktorému sa viaže zaujímavá historka, podľa ktorej sa obyvatelia kedysi dávno rozhádali na život a na smrť. Niektorí obyvatelia tejto dedinky dokázali prostredníctvom svojho pohľadu plného nenávisti posielať hocikomu nešťastie a spôsobovať mu utrpenie. Aby tomu zabránili, obyvatelia obvešali svoje domy množstvom veľkých zrkadiel, ktoré majú nenávistné pohľady posielať naspäť na ich pôvodcov. Uzmieriť dva kmene sa pokúsil pár zamilovancom, ktorých láske po vzore Shakespearovej klasiky Romeo a Júlia ich okolie nepraje. Ako to s nimi napokon dopadlo a prečo sú po celej dedine všetky zrkadlá rozbité a po zemi možno všade nájsť črepiny? Veľmi zaujímavý počin, ktorý výborne šteklí predstavivosť a rozpráva smutný a veľmi mrazivý príbeh z dávnych čias.

Len slová chvály mám aj pre nasledujúci príbeh, ktorý nesie názov I Don't Want to be a Ghost. Muž v strednom veku stretáva v noci stopárku celú od krvi. Berie ju so sebou do nemocnice aj napriek tomu, že sa obáva rôznych urban legends, podľa ktorých brať tajomné stopárky nikdy neveští nič dobrého. Vysvitne však, že žena je úplne v poriadku a krv je umelá, keďže bola súčasťou štábu, ktorý v lese nakrúcal nízkorozpočtový hororový film. Žena je nášmu hrdinovi vďačná a chce sa s ním opäť stretnúť. Krátko nato začína aj ich milenecký vzťah, navzdory tomu, že hrdina je ženatý a jeho manželka je v túžobnom očakávaní. Ako tento ľúbostný trojuholník dopadne a ako všetko ovplyvní minulosť tajomnej stopárky, spojená s duchmi? Jeden z najlepších príbehov zbierky, mrazivý, nepredvídateľný, vizuálne prekrásny a neustále nesmierne znepokojivý. Ito v top forme.

Treťou poviedkou od konca je sugestívna a nepríjemná Library Vision. Hrdinka príbehu sa zamilovala do trošku excentrického, ale napriek tomu srdečného muža. Ten je mimoriadne vzdelaný a celé dni trávi v knižnici, ktorú podedil po svojom otcovi. Trpí nutkavou vôľou naučiť sa naspamäť všetky svoje knihy, neustále bedlivo kontroluje, či sú všetky knihy na svojom mieste a postupne svojej manželke odkrýva zážitky zo svojho detstva, spojené s niektorými vybranými knihami svojej knižnice. Ako s tým všetkým súvisia jeho rodičia? Táto Itoova poviedka opäť patrí k tomu lepšiemu, čo jeho tvorba ponúka, a vyvolá v čitateľovi neraz veľmi nepríjemné pocity.

Predposlednou poviedkou zbierky je Splendid Shadow Song, ktorý tiež radím k tým lepším a zaujímavejším Itoovým jednohubkám. Hlavná hrdinka sa jedného dňa vracia domov z práce a v podchode stretáva pouličnú hudobníčku, spievajúcu veľmi depresívnu a podivnú pieseň. Hrdinka tuto pesničku nedokáže dostať z hlavy a po týždni neprestajného trápenia vyhľadáva odbornú pomoc. Prekvapuje ju fakt, že pouličná hudobníčka, ktorá pôsobila ako bezdomovkyňa, sa stala národným fenoménom, jej album sa predáva ako teplé rožky a čoskoro ju čaká prvý veľký koncert. Na tento koncert sa vydáva aj naša hrdinka a sleduje naozaj nepredvídateľné vystúpenie, počas ktorého hudobníčka pôsobí, akoby neustále nesmierne trpela. Po rozbití gitary si začne trieskať hlavu o pódium a napokon musí byť s veľkou ranou na čele hospitalizovaná. Aké je tajomstvo piesne, ktorú nemožno vyhnať z hlavy? Ako to celé dopadne a ako sa s týmto fenoménom hrdinovia vysporiadajú? Originálny námet sa v tejto poviedke snúbi s výborným spracovaním. Toto je Junji Ito ako ho milujeme.

A tak sa dostávame na úplný záver zbierky, kde nás čaká rovnomenný príbeh Smashed. V ňom sa stretávame s dvojicou priateľov, pričom jeden z nich predvádza vzácny nektár, ktorý dostal od tajomného kmeňa divochov v pralese. Tvrdí, že tento nektár je tým najlepším jedlom na svete a keď ho ochutnáte, nebudete chcieť jesť už nikdy nič iné. Napriek tomu, že jeho priateľ je skeptik, ochutnáva a všetko pochopí. Túžba po nektári ho prinúti aj s partiou ďalších priateľov vykradnúť byt svojho kamaráta a ukradnúť mu misku s nektárom. Šokuje ich obrovský fľak na stene, ktorý pripomína rozdrveného človeka, avšak sami sebe sa pokúsia nahovoriť, že je to určite len akýsi podivný druh interiérovej dekorácie a odchádzajú. Všetci z nektára pijú, len aby vďaka tomu pochopili, že tento nektár rozhodne nie je len tak obyčajný a nesie so sebou veľkú a doslova zdrvujúcu moc. Napriek tomu, že na poviedke mi osobne nič zásadné nevadilo, neohromila ma. Zaujímavý námet a vizuálne veľmi znepokojivé spracovanie robia však zo Smashed kúsok, ktorý naozaj stojí za vašu pozornosť.

Celkový dojem zo zbierky ostáva rozporuplný. Je jasné, že kvalitatívna nevyrovnanosť je vždy najväčším problémom každej zbierky príbehov, avšak v tejto zbierke bolo (na Itoove pomery) rozpačitých príbehov pomerne dosť. Druhá polovica zbierky je výrazne lepšia než prvá a pomyselný predel medzi nimi tvorí trojica príbehov o Soichim, ktorá je jednoznačne najslabším prvkom celej zbierky. Napriek tomu tvorí zbierka Smashed zaujímavý pohľad na inú tvár tvorby najslávnejšieho a najlepšieho hororového mangaku všetkých čias a ponúka množstvo veľmi sugestívnych a brilantných nápadov, ktoré azda ani nemohol vymyslieť nik iný. Ak máte skúsenosti s Itoovou tvorbou, rozhodne po tejto zbierka siahnite, stojí za váš čas. Ak ste ešte s Itoom nemali tú česť, Smashed možno nebude tou najvhodnejšou vstupnou bránou do šialenej mysle tohto génia a osobne by som vám odporúčil napr. vyššie spomínané Balónky.

Hodnotenie zbierky ako celku: 70%

Junji Ito - Smashed

Vydavateľstvo: Viz Media

Jazyk: anglický

Rok vydania: 2019

Počet strán: 388

Väzba: brožovaná

ISBN: 1421598469