Divergentný svet Veronicy Rothovej

Divergencia, Rezistencia a Experiment vzájomne tvoria americkú postapokalyptickú knižnú YA sériu s najväčším počtom protikladných recenzií. Zatiaľ čo je jednou skupinou milovaná, tou druhou je zatracovaná.
Podpor scifi.sk 2% dane
Divergencia, Rezistencia a Experiment vzájomne tvoria americkú postapokalyptickú knižnú YA sériu s najväčším počtom protikladných recenzií. Zatiaľ čo je jednou skupinou milovaná, tou druhou je zatracovaná.
Divergent - Ukážka - Inferno na Polici #34 - Staro-nová dobrá Beatrice (Veronica Roth - Divergencia) Disclaimer
Divergentný svet Veronicy Rothovej formujú štyri knihy – Divergencia, Rezistencia, Experiment (pôvodná trilógia) a Štyri (bonusový materiál v podobe krátkych príbehov zo života Tobiasa Eatona) –, ktoré boli publikované v čase slávnej éry Dashnerovho Labyrintu (The Maze Runner), Collinsovej Hier o život (The Hunger Games) či Shustermanovej krátkej a svižnej biopunkovej novely Unwind. Všetky spomínané tituly, vrátane kníh od Rothovej, majú spoločnú jednu zaujímavú vecsú súčasťou knižného prostredia, v ktorom dominujú postapokalyptické vízie, ilúzie zvrchovanej autokracie, masové rebélie i vzpierania sa starému režimu, pády nefunkčných sociálnych štruktúr, straty vlastnej identity aj prirodzenej humánnosti, nešetrné manipulácie s genetickou predispozíciou ľudskej rasy či zámerná snaha svojsky prebrať k životu „Utópiu“ od Thomasa Moora. Témy, motívy či idey balansujúce na pokraji zániku ľudskej civilizácie sa stali prirodzenou súčasťou nielen vedeckej fantastiky, ale aj literatúry s prívlastkom Young adult fiction (čiže beletrie pre mladých dospelých), ktorá viac ako dve desaťročia predstavuje stredobod záujmu mladých čitateľov.
Veronica Rothová počas vysokoškolského štúdia absolvovala kurz kreatívneho písania. Po ukončení bakalárskeho stupňa vzdelania vydala prvú časť zo svojej divergentnej trilógie s názvom Divergencia. Kostra celého postapokalyptického projektu vznikla síce náhode, čiže ako súčasť náplne kurzov, ktoré Rothová na univerzite v Illinois musela povinne absolvovať, avšak postupom času jej jednotlivé postavy, ich príbehy, ako aj samotná zápletka natoľko prirástli k srdu, až ich rok po ukončení štúdia publikovala knižne. Vzhľadom na záber čitateľov, pre ktorých je táto séria dodnes určená, stali sa Beatrice „Tris“ Priorová a malý chicagský svet s piatimi frakciami za krátky čas celkom veľkými knižnými „celebritami“.
Tri knihy s rozsahom ani nie do 400 strán (1ks) rozprávajú príbeh, ktorý je skutočne podobný tým, aké si pre nás ešte pred Rothovej debutom vymysleli známi spisovatelia pracujúci s týmto typom literatúry (okrem vyššie uvedených mien sa k nim pokojne môžu pridať i dámy, akými sú Monica Hughesová, Lois Lowryová, Ally Condieová alebo Zilpha Kaetley Synderová). Do popredia sa pomalými krokmi prediera hlavná ženská postava miestami pateticky, pokrivene, pubertálne, inokedy energicky, úprimne a spontánne približujúca svoj život. Ten sa mení v závislosti od jej životných rozhodnutí, ktoré nie vždy ponúkajú ledva 16-ročnej (mladistvej) hrdinke priestor na to, aby ich v pokoji mohla zanalyzovať a časom skutočne dospieť k čo najlepšiemu možnému riešeniu problému, ktorý pred ňou odrazu stojí. Do cesty plnej prekážok a veľkých zmien jej vstupujú a zároveň nie vždy najpríjemnejšou formou vystupujú osudové známosti – vedľajšie postavy poháňajúce rozprávanie dopredu vlastným tempom, autentickou charizmou, výstižným charakterom i zaužívanými nedostatkami, ktoré väčšinou ladný prechod od plánu A k plánu B komplikujú. Veď to majú aj v popise práce – bez výraznej osobnosti by vyznel odkaz týchto knižných diel prvoplánovo až bezducho. Preto sa im venuje toľko pozornosti, ponúka mnoho miesta na sebarealizáciu či vzájomnú interakciu, a to občas i na úkor popisu prostredia, nosnej byrokratickej zápletky i spriadania plánov na zosadenie režimu vládnucej autority.
Divergentný svet Veronicy Rothovej je teda v jednom smere obyčajným fantastickým dielom, ktoré má naozaj niekedy problém s tým, aby udržal váš záujem v takom napätí, ako to dokázal napríklad Thomas z Labyrintu. Môže za to tak trochu tuctová dejová zápletka, ktorá v úvode odkrýva problém fiktívneho sveta – ten, ako ste si už mohli domyslieť, bude spočívať v upadajúcom politickom systéme mesta Chicago. Päť frakcií, Sebazaprenie, Neohrozenosť, Otvorenosť, Informovanosť a Harmónia, sa pomerne dávno zapredalo menej cnostným ľudským hodnotám. Namiesto toho, aby úprimne, a podľa spísaných dohovorov, ktorými sa mali počas svojho pôsobenia riadiť, vyzdvihovali práve tie vlastnosti, ktoré si na svojich obyvateľoch cenia najviac, vyzdvihujú a velebia ich nedostatky. Členovia mestských rád sa neštítia intríg, nátlaku ani podávania sér, ktoré dokážu naprogramovať každého tak, ako si to systém súčasnej frakcie želá. Sú schopní uzatvárať nevýhodné dohody, obetovať menej dôležitých členov spolku „vyššiemu dobru“, uzavrieť vás v ideálnom svete bez vlastného úsudku, aj keď mottom centrály je, že každý si smie svoj osud vybrať. Nezáleží na tom, aký výsledok mu priniesla vstupná simulácia posudzujúca jeho predpoklady a prínos pre jednotlivé spoločenstvá.
Do tohto bizarného, nie však nereálneho sveta vstupuje Trisšedá myška Sebazaprenia v adolescentnom veku. Jej 16-ročné ja prechádza búrlivým období, ktoré všetko spochybňuje, dehonestuje, neustále prehodnocuje a motivuje ku kritizovaniu autorít nezapadajúcich do vzorca správania sa pubertálneho jedinca. Tris je príkladným tínedžerom snívajúcim o tom, že jedného dňa zmení svoj život od základov. Odstrihne sa od rodiny aj rodinnej frakcie, nájde si nový domov a smer životnej cesty, ktorá jej už dávno našepkávala, kam vlastne patrí a čo bude musieť urobiť pre to, aby sa mohla zhlboka a predovšetkým slobodne nadýchnuť.
Len čo sa však ocitne vo frakcii, ktorú si vybrala na základe vlastného pudu a divergentnej osobnosti zapadajúcej kamkoľvek do systému, je konfrontovaná nielen s neprikrášlenou skutočnosťou, chladnokrvnou bezcitnosťou, nepríjemným pocitom osamelosti, spupnosti či ľudským ponížením, ale aj s extrémnym vojenským drilom a verejným škatuľkovaním, ktoré sa radostne odvíja od schopností, nie osobnosti adepta výcviku. A pretože Tris nepredstavuje dokonalý typ člena Neohrozenosti, či už zručnosťami, alebo samotným výzorom (je nízka, štíhla, rýchla, schopná okamžite vyhodnotiť situáciu logicky, avšak nemá dostatok sily na to, aby dokázala zvládnuť bežné úkony, ktoré si žiadajú poriadnu dávku sebazaprenia), stáva sa okamžite terčom útokov niektorých rovesníkov aj inštruktorov.
Tris sa však nezdáva. Do istej miery jej v plnohodnotnom začlenení sa do novej spoločnosti pomáha tvrdohlavosť, nezlomný duch, schopnosť adaptovať sa aj v prípade, že musí využiť v prospech výzor „krehkého dievčaťa“ a nálepky „ľahkého terča“. Učí sa podvádzať, klamať, využívať, biť sa sama za seba, bojovať s vlastným svedomím a vnútorným pocitom nedokonalosti, ktorý jej sebavedomie nahlodá v zlom čase a na zlom mieste. Divergentní ľudia to v jednotlivých frakciách nemajú ľahké. Ak chce Tris vybojovať vojnu, ktorú spolu s hŕstkou vyvolených začala v momente, kedy si uvedomili, že chcú byť súčasťou nového domova, ale nie za takú vysokú cenu, akú ich núti zaplatiť ich nová frakcia, musí svoju genetickú anomáliu využiť vo svoj prospech a začať veriť, že zmena naozaj prospeje celému mestu.
Silná charakteristika všetkých postáv je tým, čo robí divergentný svet Veronicy Rothovej unikátnym. Keď prehryznete a strávite opozeranú zápletku, čo nie je v tomto prípade až také ťažké, a vnoríte sa do dystopického sveta piatich frakcií hĺbavejšie a hlavne ešte hlbšie, nájdete zaľúbenie vo Veronicinom zmysle pre autentickosť, ktorú prirodzene ukryla do svojich knižných postáv. Stále však musíte mať na pamäti, že trilógia (vrátane bonusu) je určená pre násťročných. Pre zvláštne búrlivý a neucelený svet mladých ľudí, ktorí sa hľadajú podobne ako divergentná hlavná hrdinka a ktorí si svoj boj s predsudkami či komplikovanou ľudskou povahou musia vybojovať po svojom. Aj z tohto prostého dôvodu na vás môžu niektorí hrdinovia pôsobiť neupravene, neucelene, nevychovane, občas ich nazvete hanlivo, v duchu im vynadáte, prípadne si budete sem-tam v hlave spriadať rôzne verzie „dospeláckeho“ výplachu žalúdka, inokedy sa nelogicky a spontánne rozcítite, pretože vám Rothovej postavy úderne udreli na citlivú nôtu, hoci už dávno nemáte –násť a snažíte sa okolie presvedčiť o tom, že vás YA literatúra vonkoncom neberie.
Allegiant - Ukážka - Série Divergence (Veronica Roth) | KNIHA vs. FILM Disclaimer
Pomalé budovanie priateľstva s ľuďmi z iných frakcií, adeptmi, ktorí vám už z princípu nesadli, pretože ste boli vychovávaní vo viere predsudkov, i neschopnosť vyjadriť úprimné city k milovanej osobe a snaha ukryť vlastné chyby za zlú výchovu a emočné rozhranie čajovej lyžičky (niet nad terminológiu slečny Grangerovej!), sú presne tie ingrediencie, ktoré robia z divergentného sveta zaujímavú literárnu púť. A tej na kráse pridáva i fakt, že Rothová nie je vysadená na happy endy, ale ani na emotívne ukončenia bez hlavy a päty. Každá z jej postáv má svoje poslanie, a to si v priebehu všetkých častí aj splní. Síce svojsky, ale o tom predsa ľudský charakter je.
Knižný svet Veronicy Rothovej je možno rozporuplný. Niekomu sa páči, inému nie. V konečnom dôsledku je však plastický, funkčný a s recyklovanou dejovou linkou aj pútavý, nakoľko nastavuje zrkadlo realite a problémom, ktorým naša civilizácia čelila (a nepoučila sa z nich), čelí a bude čeliť (keďže snaha o dokonalosť v egocentrickom šate je hriešne zvodná odkedy sa začali písať naše dejiny).
O čosi viac zidealizovane, ale stále však stráviteľne na vás zapôsobí rovnomenná filmová adaptácia. Dystopický divergentný svet amerického filmového a televízneho producenta Neila Burgera sa pridŕža Rothovej knižnej trilógie len povrchne, ale k cti mu slúži to, že sa snaží zachovať hlavnú dejovú premisu – manipuláciu s genetickým fondom ľudskej civilizácie, ideu „čistej rasy“, úpadok diktátorstva, chorobnú lásku k vlasti, zvrátenú posadnutosť amorálnymi etickými hodnotami či zamilovanie sa vo svojej rýdzej podobe. Jeho filmové postavy sú síce ploché, no napriek tomu si k vám dokážu nájsť cestu práve cez herecké obsadenie, ktoré je skutočne akoby vystrihnuté z kníh Veronicy Rothovej. Prechovávané sympatie k týmto hercom, dynamické skoky v čase, oveľa lepšia práca s vykreslením technologicky pokročilého sveta za hranicami zničeného Chicaga, i zmena úloh, postavenia alebo tak trochu aj charakteru jednotlivých postáv, menia známy knižný svet, nie však násilne. Iba filmovo, okázalo, blockbusterovo... emočne vyšťavia diváka, a v samotnom grandióznom finále, ktoré ale už nič nemá spoločné s knižnou trilógiou, ho prevalcujú dávkou romantického klišé. Jednoducho nám filmová divergencia ponúka alternatívnu podobu Rothovej debutovej knihy s prívlastkom „protikladná“. Čo minimálne v prípade skalných fanúšikov YA svetov padlo na úrodnú pôdu a čo-to celkom sympaticky oživilo.
Veronica Rothová už niekoľko rokov patrí medzi dvorných zahraničných autorov slovenského vydavateľstva Slovart. V jeho bohatej ponuke nájdete od Rothovej aj tituly, ktoré ešte neboli preložené do slovenčiny. Zrejme čakajú na niekoho, kto bude prekypovať rovnakým nadšením z YA tvorby, ako samotná autorka. Divergencia sa slovenským čitateľkám i čitateľom po prvý raz prihovorila v roku 2011. O rok neskôr sa dočkala špeciálnej zberateľskej reedície. Knižná úprava je podmanivá. Čo ale trošku zamrzí, a nielen starších čitateľov, je kostrbatosť prekladu. Text síce odsýpa, avšak z jednotlivých statí je cítiť, že prekladateľka zrejme nemala veľké skúsenosti s YA literatúrou, takže s konkrétnou terminológiou zvádzala neľahký boj a stálo ju to pomerne veľa síl.
Aj keď sa čaro Rothovej knihy prekladom nestratilo, nachádzate tu situácie, do ktorých sa neviete naplno ponoriť, nakoľko vás vyruší zvláštna štylistika, slovo vytrhnuté z konceptu a hlavne spôsob uchopenia mužských postáv – vzhľadom na to, že posledný diel celej knižnej série sa delí na pasáže, ktoré si prežíva Tris a pasáže, v ktorých sa ocitáme v koži Tobiasa, je ženský rukopis snažiaci sa vyznievať drsne mužne trochu silným sústom (v porovnaní s originálom možno až prisilným). Paradoxne sa však ani od tejto verzie neviete odtrhnúť. Ak si aj pomôžete tým, že čo-to preskočíte, budete si knižný road trip normálne užívať. A rovnako pobaví aj čitateľov, pre ktorých je určený – v ich prípade vlastne splnil očakávania, keďže si osvojil prejav pre nich nielen špecifický, ale aj príznačný (v pozitívnom slova zmysle).
Tris z frakcie neohrozených mala 16 rokov, keď si uvedomila, že niečo nie je s jej životom v poriadku. Za rok prešla kus cesty, na ktorej konci našla to, po čom tak dlho túžila – odpustenie. Zahoďte predsudky voči YA a poďte spolu s Tris nájsť váš kúsok šťastia. Keby aj nebolo idylické, bude stále vaše, lebo ste si ho poctivo a rozvážne „čitateľsky“ vydupali!
Aliance - Scéna - Ukážka z filmu 5
Aliance - Scéna - Ukážka z filmu 5 Disclaimer
Názov: Divergencia, Rezistencia, Experiment a bonusová kniha Štyri
Séria: Divergencia
Autor: Veronica Rothová
Vydavateľstvo: Slovart
Vydanie: druhé
Rok vydania: 2012, 2014, 2015
Väzba: kartónová (čiže tvrdá)
EAN Divergencia: 9788055603001
EAN Rezistencia: 9788055606545
EAN Experiment: 9788055608068
EAN Štyri: 9788055612850
Preklad: Elena Guričanová
Recenzia bola napísaná pre vydavateľstvo Slovart, ktorému ďakujeme za knižné ceny venované do súťaže.

Veronika

Veronika
Vyriekol to Hagrid, správca Rokfortských lesov, lúk a hájov: "Čo má prísť, príde, a keď to príde, budete si s tým musieť dať rady."

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami