Približne dvestostranové dielo s názvom A Clockwork Condition (dalo by sa preložiť ako Mechanická podstata) obsahuje Burgessove myšlienky o ľudskej podstate a autor v ňom ďalej rozvíja témy svojho románu z roku 1962.

Možno vás sklameme, ale novonájdené dielo nie je beletristické. Miešajú sa v ňom filozofické úvahy s autobiografickými prvkami.

Burgess sa v ňom okrem iného vyjadruje aj ku kontroverznosti Kubrickovej filmovej adaptácie Mechanického pomaranča z roku 1971 s Malcolmom McDowellom v hlavnej úlohe.

V Británii sa totiž v tom čase začali množiť trestné činy napodobňujúce násilie zobrazené vo filme. A hoci Kubrick spojenie so svojím dielom odmietal s tým, že film nedokáže nikoho prinútiť k činom, ktorých by beztak nebol schopný, nakoniec Mechanický pomaranč z krajiny stiahol. V Spojenom kráľovstve sa opätovného uvedenia dočkal až po režisérovej smrti v roku 1999.

V USA však medzitým zožal veľký úspech a v roku 1972 sa mu ušla aj nominácia na Oscara (slávnu sošku si však v tom roku odniesol film Francúzska spojka).

Rukopis A Clockwork Condition nebol nikdy zverejnený a objavili ho medzi spismi z Burgessovho domu v mestečku Bracciano neďaleko Ríma.

Keď dom po spisovateľovej smrti v roku 1933 predali, písomnosti presťahovali Manchestru, kde ich katalogizuje organizácia International Anthony Burgess Foundation.

Okrem filozofických úvah o ľudskej postave autor vo svojom rukopise vyjadruje obavy z účinkov technológií, najmä médií, na ľudí.

Vysvetľuje v ňom aj, odkiaľ sa vzal názov Mechanický pomaranč.

Po odchode z armády v roku 1945 totiž Burgess v istom londýnskom bare začul, ako jeden starý muž o niekom povedal, že je „šialený ako mechanický pomaranč“. To slovné spojenie mu utkvelo v pamäti ako vhodný názov pre literárne dielo, ale trvalo ešte dvadsať rokov, kým ho skutočne použil.

Riaditeľ International Anthony Burgess Foundation Andrew Biswell k novému nálezu uviedol:

„Toto pozoruhodné nezverejnené pokračovania Mechanického pomaranča prináša nový pohľad na Burgessa, Kubricka a kontroverznosť kultového románu. A Clockwork Condition objasňuje kontext Burgessovho najznámejšieho diela a zdôrazňuje jeho názory na zločin, trest a možné škodlivé účinky vizuálnej kultúry.“

Autor vraj prácu na rukopise zanechal, keď si uvedomil, že je románopisec, a nie filozof.

Niektorých z tém, ktoré v ňom otvoril, sa dotkol v autobiografickom románe The Clockwork Testament z roku 1974.