Juraj Jánošík proti Dračiemu rádu

Fandom hľadá slovenskú Fantastickú knihu roka 2018 - poďme sa pozrieť bližšie na jednu z nominovaných ne tento titul.

„Ja som Juro, ty si Juro, ostatní nech nám pobozkajú ďuro.“

Páčila sa vám táto veta? Výborne, lebo to je asi tak všetko, čo vám táto kniha dá -̶ peknú slovenčinu. I keď i tu sa autor občas zakucká.

Juro
Juraj Jánošík proti Dračiemu rádu - Obálka - Juro Jánošík proti Dračiemu rádu: RECENZIA Disclaimer

Väčšina kníh slovenskej fantastiky vychádza pod hľadáčikom fandomu, no občas vyletí lastovička z hniezda nepokrstená. Ja osobne som o tejto knihe nevedela nič, čo pravdepodobne súhlasí s filozofiou tajuplného autora píšuceho pod menom Svetozár Olovrant. Uvidela som ju v kníhkupectve a zalistovala som si v nej – prečítala som si jeden odsek a oslovená jazykom materčiny som si povedala, že tento román bude stáť prinajmenšom za prečítanie. Takto súdim romány najradšej, bez akéhokoľvek spoileru či traileru, skrátka, poďme na vec.

A Jánošík veraže išiel na vec veľakrát, ale nepredbiehajme.

Ak treba odpovedať na otázku, či považujem román za niečo pozitívne alebo negatívne v rámci slovenskej literatúry, musím odpovedať – pozitívne. Uvádza sa tu veľmi veľa faktov a zaujímavostí, je zjavné, že ide o vzdelaný dobopis jánošíkovskej éry.

Oveľa dôležitejšie je však povedať, že ide o alternatívnu históriu, ktorá prezentuje Uhorsko ako steampunkovú veľmoc. Namiesto na koňoch jazdia všetci junáci na parných stromoch – kempelenoch. Títo šikovní pomocníci sa využívajú všade – v armáde, kuchyni, bani, namiesto zámkov, na každodenné účely, sú jednoducho neoddeliteľnou súčasťou života panstva. Ste na to zvedaví? Dobre pre vás, lebo pri každej príležitosti, keď sú kempeleny spomenuté, si dosýta prečítate o detailoch ich použitia. Steampunkové prostredie je tu využité neuveriteľne dobre, kto by si kedy pomyslel, že sa v rámci tohto žánru dožijeme čohosi takého.

A čo ak nie ste fanúšikom steampunku?

Potom máte smolu. Slabou stránkou románu je totižto príbeh. Počas prvých tridsiatich strán bol čitateľ svedkom toho, ako Jura naverbovali, opili cez riť, vycvičili a pasovali za veliteľa Turzovho vojska. Človek by čakal, že cesta jednoduchého dedinského chlapca bude o trochu strmšia, ale nie v tomto románe. Jánošík je predsa ten najkrajší, najuznávanejší, najsilnejší, a čo sa alkoholu týka, najostrieľanejší pič, akého slovenská zem kedy nosila. Bibliu vie naspamäť podľa veršov, latinčinu má v malíčku, odkiaľ sa toto naučil v dobe, keď ostatná spodina od biedy pojedá chlieb upečený z mletých pavúkov, vie len autor, ale ten nám to neprezradí, tak na čo sa pýtať .

Máme tu teda idealizovaného hrdinu, ktorému sa všetko darí, každá ženská hrdinka sa s ním vyspí na počkanie (to myslím vážne, každá jedna, a žiadna predohra). To je ale problém, aspoň v literatúre, lebo keďže hrdina zožne každú hrdinku, čo stretne, a autor pritom nebuduje žiadne sexuálne napätie, príbeh prichádza o erotiku, opis samotného aktu je fádny, čiže ak chcelo ísť o porno, ani to nevyšlo.

Poďme ale k hlavnej dejovej línii. Veľmi rýchlo, po asi spomínaných tridsiatich stranách, sme svedkami vraždy šľachtica, ktorú sa Juro rozhodne vyriešiť. Čo by bolo strašne fajn, ak by išlo o nejaké tajomstvo, ale kto je vrahom, je od začiatku jasné. Čiže nasledujúcich osemdesiat strán Jánošík len putuje, občas stretne nejakú pliagu, vyzabíja ju a pretiahne osoby ženského pohlavia (pričom doma ho čaká Anča, dobrá, šialená deva so všetkými zubami).

Po osemdesiatich stranách sa čitateľ dočká lahôdky – dôjde na akciu, neočakávaný twist, keď sa hlavní hrdinovia dostanú na more. Konečne sa priamočiarosť príbehu, doteraz sa vezúca na vlne podrež-ošukaj, dostane na inú úroveň. A je to úroveň, na ktorú po celý čas veľmi úspešne lezie – prináša totiž čitateľovi veľmi veľa zaujímavých a nie veľmi známych údajov z daného obdobia.

Nemôžem si pomôcť, dobou i štýlom akoby sa chcelo dielo podobať na Červenákovu tvorbu, jednak jazykom a jednak ide o pokus o detektívku. Zdá sa , akoby bol Jánošík zapletený do riešenia vraždy, ale čo tu možno riešiť, ak je vrah od začiatku známy, a nech autor predstaví akokoľvek zaujímavý artefakt, je to prvý aj poslednýkrát, čo sa s ním čitateľ stretne. Žiadne budovanie napätia nehrozí, či už erotického, alebo dobrodružného. Akákoľvek zápletka je na jedno použitie, odkiaľ má záporná postava svoju moc, ostáva skryté a nevysvetlené.

Som prísna? Je to možné, ale moja frustrácia vychádza z potenciálu, ktorý je, bohužiaľ, nevyužitý.

Prostredie: 10 bodov.

Všeobecný prehľad autora: 10 bodov.

Príbeh: Priamočiary a nezaujímavý ako čiara medzi polkami hlavného hrdinu . 5 bodov

Postavy: Priamočiare a ploché ako hruď žiadnej hrdinky tejto série nikdy nebude, keďže je výplodom mačovskej úchylky, ktorá by mohla fungovať aj pre ženy (viď Kotleta), ale nefunguje. 3

Irenko, já se ptám proč!

Osobne som sa rozhodla, že budem tento román pokladať za prológ a počkám si na pokračovanie, pretože som presvedčená, že autor má na viac. Možno by bolo dobrým krokom prizvať si k druhému dielu niekoho, kto by vymyslel námet a zamotal dej, a autor by to len spísal.

Uvidíme, zatiaľ je to dosť rozpačité.

A pre tých, čo to majú radi v číslach: 7 /10


B.T. Niromwell
Má rada: dobrú literatúru, dobré béčka, knihy, filmy, rýpanie do začínajúcich autorov. Nemá rada: zlú literatúru, ľudí, čo používajú slovo "moc" ako príslovku

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami