Valentína Sedileková: Venile (recenzia)

Do rúk sa nám dostáva reedícia príbehu o stredoškoláčke Kathrin, dievčati obdarenom zvláštnym darom. Spočiatku obyčajná stredoškoláčka sa zrazu dostáva do víru udalostí, ktoré presahujú jej skúsenosti a často aj schopnosti. Ako sa s nimi dokázala popasovať? Recenzia obsahuje spojlery tam, kde je to nevyhnutné pre vysvetlenie hodnotenia.
Podporte scifi.sk
Objednajte si priamo na martinuse: Venile na martinuse
Venile. Obálka druhého upraveného vydania (Artis Omnis, 2017).
Venile. Obálka druhého upraveného vydania (Artis Omnis, 2017). Disclaimer
Hneď v úvode musím spomenúť, že kniha je reedíciou prvého príbehu, ktorý som ale nečítal, preto nemôžem hodnotiť prípadné zlepšenie či chyby v tomto smere.
Po prológu, kde autorka načrtne svet za Prechodom, teda planétu Venile, sa dej začína postupne rozbiehať. Kathrin nepozná svojich rodičov, v škole sa prudko zlepšuje, čo vedie k vytváraniu prvých konfliktov, ktoré ju nakoniec nasmerujú do záhadného miesta menom Dedina.
Prvá tretina knihy sa vlečie neskutočne pomaly, priznávam sa, že miestami som musel hľadať motiváciu, aby som pokračoval ďalej. Nelogické konflikty či epizódy, ktoré slúžia len na posunutie deja (vysvetlím ďalej v recenzii).
Našťastie sa veľmi rýchlo dostávame do sveta Pokrvných, Polokrvných a podobných stvorení. Z bezstarostnosti sa Kathrin musí vo veľmi krátkom čase stať skúsenou vládkyňou, schopnou čeliť nadchádzajúcemu konfliktu, ktorý ohrozuje poriadok celého sveta Za Prechodom.
Od tohto momentu kniha naberie iné tempo, zdá sa, akoby si autorka od tohto momentu písanie výrazne užívala. Udalosti naberú na dynamike aj na logike, pričom napriek tomu, že tu stále existuje priestor na zlepšenie, kvalita diela sa rozhodne zlepšila.
Žiaľ, autorka sa ale nevyhla pokĺznutiam.
Konflikt s Kathrininou konkurentkou Beth je síce možný aj v realite, tu pôsobí vyslovene silene. Neslúži totiž na nič iné, len na odhalenie daru hlavnej hrdinky, ktorý je nakoniec vysvetlený inak, kniha by sa bez neho pokojne zaobišla. Rovnako intrigovanie násťročných pôsobilo miestami veľmi úsmevne a naivne.
Oceňujem však, že autorka si dala prácu s vytváraním mytológie a fungovania mágie. Ku kladom radím odvážne koncepty aj to, že sa pokúsila oživiť už klišé tému vlkolakov a premeny na zvieratá. Záleží, či ste v tomto svete Pokrvným alebo Polokrvným, kde je možnosť transformácie obmedzená. Rovnako sa splynutie so zvieracou časťou bolo celkom príjemné osvieženie, čo prispelo k dobrému dojmu zo zvyšku knihy.
Dej a postavy boli v mnoho ovplyvnené autorkiným vekom a skúsenosťami. Je to jedna z mála kníh, kde sa hlavná postava žánru Young Adult (kam Venile nepochybne patrí) správa uveriteľne. Nemení sa v okamihu na superhrdinku, ktorá ide spasiť neznámy svet, ale učí sa postupne, robí chyby a ostáva dospievajúcim dievčaťom. Objavuje prvé lásky, čo kontrastuje s vážnosťou, ktorá sa od nej vyžaduje.
Nevýhodou je, že aj ostatné postavy nasledujú tento trend, takže aj dospelí občas reagujú schematicky či umelo, v celom texte navyše cítiť tendenciu k deleniu na dobré a zlé, čo príbehu len škodí. Aj tak sa tu však objavia sympatické osoby, tam, kde mala autorka dostatočný priestor, napr. správkyňa Likidivy či čarodejník Esteban dokázali potešiť. Naopak, hoci k tomuto obdobiu života patrí nadväzovanie vzťahov, tu to bolo vykreslené slabo, zamilovaná osoba by mohla mať vytetované na čele, čo sa deje, ich konanie prechádza do klišé typického pre mnohé romantické filmy.
Rovnako aj dávkovanie udalostí, zvratov a napätia by chcelo doladiť, niektoré epizódy sa totiž stanú len tak alebo spôsobom deus ex machina, typickým príkladom je porada vo veži, kam Kathrin vkĺzne, „náhodou“ zachytí rozhovor, hrozí jej odhalenie, pričom nemôže ujsť, aby ju nevideli ľudia pred vežou (ktorí tam predtým neboli), tak sa premení a nakoniec aj tak odíde, akoby sa nič nebolo stalo.
Nedá mi ešte si nerýpnuť do nadchádzajúcej vojny a fungovania bojov vo svete Venile.
Hoci oceňujem snahu vykresliť hrôzy vojny, vďaka čomu kniha vyznieva do istej miery protivojnovo, opäť narážame na naivné koncepty a silenie emócií. V prvom rade, zabitie v boji nemožno jednoducho spárovať s vraždou. Vojna je surová a zlá, ale ak zabije vojak vojaka v priamom súboji, je to všetko, len nie vražda. Vznik rán po tom, ako niekto vezme život inému tvorovi, je síce dobrým prvkom, v masívnej bitke však vyznie skôr groteskne, nakoľko počet obetí by rýchlo dosiahol ohromné čísla a vedenie vojny dlhšie ako pol roka by bolo nereálne s ohľadom na dopĺňanie strát a podobné záležitosti, bez ktorých sa podobné konflikty nezaobídu.
Trošku som sa obával, či previazanie mágie, Planéty, reči hviezd a úlohy čarodejov nebude príliš náročnou kombináciou, autorke sa z toho však podarilo vykorčuľovať pomerne úspešne. Postavy čarodejov tu pôsobia skôr mentorsky, veľké kúzla tu našťastie nie sú, v tomto prípade sa príslovie „menej je niekedy viac“ vyplatilo. Zároveň tu ostal priestor, ako možno rozvinúť ich potenciál a schopnosti, pevne verím, že sa dočkáme v ďalších dieloch.
Pochválim ešte aj tvorbu mien, Ityveilialo, Borensatyh, či Nasar alebo Galla pôsobia ľúbozvučne, ako človeku, ktorý sa vyžíva v tvorbe cudzích mien mi týmto autorka pomastila bruško. Škoda, že ich v istých pasážach dávkuje náhle a vo veľkom množstve, pretože to potom pôsobí chaoticky, miestami som sa strácal v záplave informácií. Pán Zla je asi vec, na ktorú si budeme musieť zvyknúť, sám som zatiaľ neprišiel na iné označenie, preto to nebudem autorke až tak vyčítať. Čo ale musím podotknúť, že meno Dedina pre veľké mesto je trošku úsmevné, ale to je vecou môjho vkusu.
Tí, ktorí ma poznajú, vedia o mojich antipatiách k YA. Je to najmä preto, lebo takmer všetci autori píšu ako cez kopírku, ich postavy sa lusknutím prstov stávajú hrdinami, ďalšie neduhy bestsellerov by vystačili na samostatný článok. Napriek tomu vravím, že na vine nie je žáner, ale pohodlnosť autorov a marketing.
Venile si v tomto smere počínala pomerne odvážne. Iste, nezaobišlo sa to bez zakopnutí, text by si vyžadoval doladenie niektorých vecí, ale napriek tomu sa to od istého momentu čítalo dobre, dokonca som menej frflal a viac si knihu užíval. Možno to vyznie odvážne, ale so sériami ako Divergencia či Maze Runner si môže Kathrin a spoločnosť okolo nej smelo zmerať sily – vyznelo by to ako exhibičný zápas práve v prospech mladej autorky. Táto pochvala je však so zdvihnutým prstom, pretože stále je priestor pre zlepšenie, mrzelo by ma, keby Valentína Sedileková zaspala na vavrínoch.
Preto recenziu zakončím nasledujúcim konštatovaním. Venile nie je tá dych vyrážajúca kniha zo žánru Young Adult, na ktorú čakám, ale je to určite krok správnym smerom.
Týmto ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis za poskytnutie recenzného výtlačku čo neovplyvnilo hodnotenie knihy. Zároveň dodávame, že recenzia vznikla bez nároku na honorár.
Titul: Venile
Rok vydania: 2017
Vydavateľstvo: Artis Omnis.
Počet strán: 304
ISBN: 978-80-8201-004-9
Hodnotenie: 66/100

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Súvisiace objekty SFDB

(2017)

Venile

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB

(2017)

Venile