Martinus Cena Fantázie 2017 – Recenzia finále

Martinus Cena Fantázie zverejnila poviedky finálovej päťky a tak máte aj vy možnosť účastniť sa ich hodnotenia a hlasovať za vášho favorita. Janka, Páperíčko a Šaňo z našej redakcie si ich prečítali tiež a kriticky sa im pozreli na zuby. A veru, nikoho nešetrili.
Podpor scifi.sk 2% dane
Cena Fantázie - Reklamné - Cena Fantázie - Banner
Cena Fantázie - Reklamné - Cena Fantázie - Banner / Zdroj Disclaimer
Pätnásty ročník literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie uzavrel prijímanie textov koncom mája. Počas leta sa 178 poviedkami prehrýzla odborno-laická porota (v zložení Silvester Lavrík, Róbert Kotian, Táňa Pauhofová, Jaroslav Lupečka a Marek Zákopčan). Jej hodnotenie vyvrcholilo uverejnením finálnych piatich poviedok na kultúrnej časti internetových stránok SME.sk. Teraz je už na čitateľoch, aby dali týmto poviedkam priestor a autorom šancu získať prestížnu CeFu.
Súťaž je ale zároveň lakmusovým papierikom do stavu autorskej slovenskej fantastiky a preto je výber finálnych poviedok predsa len zaujímavým momentom, ktorý by sme nechceli nechať bez povšimnutia tu na scifi.sk, ktorého publikujúci autori a recenzenti sa už súťaže zúčastnili buď ako porotcovia alebo priamo účastníci (aj tento rok). Poviedky finálnej pätice hodnotili tento rok Janka Tabačková, ktorá na scifi.sk publikovala poviedky v zborníkoch, knižné recenzie a je tento rok nominovaná na Cenu Bibliotéky a Fantasy Award, Šaňo Schneider, ktorý porotcoval Martinus Cenu Fantázie pár rokov dozadu a Marek Páperíčko Brenišin, ktorého poviedkový duet s predchádzajúcim víťazom CeFy Marekom Slabejom sa tento rok usiluje o Cenu Béla za najlepší horor.
Veríme, že nasledujúca vivisekcia pomôže nielen samotným autorom finálnych poviedok ale aj ostatným, ktorí píšu a radi sa učia ako z chýb, tak aj úspechov iných autorov. Poviedky vám samozrejme odporúčame najprv prečítať.
Michal Brat: Forrest (sci-fi)
Janka
Poviedka Forrest pramení zo zaujímavého nápadu. Mám však pocit, že autor tento nápad dostatočne nevyužil – namiesto toho mu celý príbeh podriadil. Úvod s vysvetleniami k postave, technológii, projektu na jej využitie siaha pomaly až do dvoch tretín textu. Nasleduje náznak konfliktu, ale vysvitne, že aj tu šlo len o ilustráciu toho, ako sa daná technológia využíva v praxi. Až potom sa dočkáme hlavnej zápletky, napätie sa asi desať minút stupňuje a potom vyšumí doprázdna, keď sa protagonista dozvie, že celú situáciu niekto vyriešil zaňho. Keby som bola autorovým „betarídrom“, poradím mu zamerať sa na dej, zapojiť hlavnú postavu do riešenia problému, prípadne príbeh vyrozprávať z pohľadu niekoho iného, s aktívnejšou úlohou.
Šaňo
Poviedka začína rozpačito, v momentoch pôsobí až nevypísane, akoby v strede nedokončeného editačného procesu a potrebuje ešte mnoho kúzla, aby pôsobila vábne a príťažlivo pre čitateľa. Relatívne veľa technoblábolov, ktoré sú ale zároveň postavené na pravej kvantovej fyzike – a tá môže byť sexi! - tu ale unavuje. Opisy komunikačných prenosov sú zbytočné a celý prvý diel retrospektívy z minulosti má potenciál na vyškrtnutie. Napriek tomu, že v poviedke je len pár postáv, ich neustále oslovovanie pôsobí rušivo. Polopatistický štýl vysvetľovania pozadia poviedky, základov pointy s menom hlavného hrdinu a funkčnosti vesmírnych staníc sú ponúknuté prostredníctvom opisov, ktoré čitateľa citeľne znechucujú. (Niekoľko face-palmov zo štylistických dôvodov.) Oveľa silnejší pocit by vytvorilo práve rozprávanie zo života hlavného hrdinu. Cez jeho denno-denne opakujúce sa trampoty by podalo čitateľovi presný pohľad na centrum diania a vykresľovalo by to jeho charakter. Dobrá prvá tretina poviedky je zrelá na surové škrtanie. Druhé dve tretiny už pôsobia vyváženejším dojmom. Osobne by som autorovi odporúčal začínať priamo in medias res akčnou scénou, pomocou ktorej mohol objasniť význam a funkcionalitu vesmírnych staníc a následne pracovať na vývine postáv a zobrazenie ich motivácií, aby ich následné konflikty a psychologický dopad ich činov mali dostatočnú váhu.
P.S. Plus dávam za naozaj pekný nápad a jeho spracovanie. Zaujímavé je, že podobné vedecké poznatky využíva vlastne aj zápletka v aktuálnom seriáli Star Trek: Discovery.
Hodnotenie: 7/10
Páperíčko
Pre mňa asi jedna zo slabších poviedok z celej päťky. Veľká škoda toho, že autor sa tak dlho venoval opisom technológie a v okamihu, kedy sa konečne príbeh začína lámať a napätie sa stupňuje, príde tretia osoba, ktorá situáciu vyrieši síce ľudsky, avšak groteskne. V príbehu je strašne veľa balastu a vaty. Určite, bolo potrebné vysvetliť, prečo a ako daná technológia funguje, avšak stačilo by menej a mohlo sa to diať priebežne. Takto to pre mňa vyznieva nešťastne a nedokončene. I tak ale autorovi skladám poklonu, bol to odvážny krok smerom ku hard scifi.
Hodnotenie: 75/100
Filip Brišš: Sarah (sci-fi)
Janka
Poviedka mi poskytla podnet na zamyslenie. Je správne či prirodzené zachrániť sa pred osamelosťou technológiami? Neviem. Ale určite je to ľudské. Myšlienka, hoci nie celkom nová, u mňa zarezonovala. V druhom pláne teda dielko uspelo. Horšie je to ale s tým prvým plánom. Príbeh je založený na klišé. Mysliace, cítiace stroje, stávkovanie na súboje robotov, to všetko tu už toľkokrát bolo! Aj kompozícia je staromódna, poradila by som rozbiť v nej chronológiu a scény úplne prehádzať, aby na ich pozadí myšlienka lepšie vynikla, a svet nebudovať v úvode, ale priebežne, v náznakoch.
Šaňo
Patetický prvý odsek s náznakom omieľaného nápadu ma skôr odrádza čítať ďalej. Nasledujúci monológ je príjemným úvodom do poviedky, hoci osobne by som uprednostnil, ak by autor možno zvolil štýl vykreslenia daných informácií v akcii alebo počas dialógu, pretože následne by prechod k tejto štylistickej forme nebol pre čitateľa tak tvrdý. (To som ale ešte netušil, ako stupídny ten dialóg bude. Skoro holé vety naskladané na seba. Ak už ako ľudstvo dokážeme vyrobiť dokonalých androidov, myslím, že sme asi aj popracovali na ich forme komunikácie.) Zápletka – zasadená do opisu komentovaná primitívnym spôsobom – len posmeľuje čitateľa prekliknúť sa na ďalšiu poviedku. V momente, kedy si už poviete, že hlavná postava, ktorá sa sama definuje ako „bezdetný, slobodný, starý a opotrebovaný vojenský vyslúžilec“, zneje výsostne genericky a teda tieto opisy nemajú žiadne zrkadlo k detailoch deja, opisov priestoru či komunikačných štruktúrach postavy, to zrazu autor zoberie ostrou zákrutou a vmieša do deja relevantné informácie. Bolo to LTT, ale podarilo sa. Vierohodnosť zachovaná. Poviedka nevyznieva ku koncu zle. Po vyvrcholení je však relatívne plochá a nezaujímavá, čomu ďalšie opisy a monológy (možno ten rozprávač v prvej osobe predsa len nebude stále vhodný) napomáhajú a koniec bez zvratu a s priemernou pointou tento pocit klincuje.
Hodnotenie: 6/10
Páperíčko
Veľmi silná poviedka. Krátka, rýchla, úderná. Námetom sa stala už tisíckrát ošúchaná myšlienka na tému stroje verzus ľudia a to, čo nás robí ľudskými. Avšak spracovanie je tak originálne, že by bola heréza poviedku príliš kritizovať. Avšak, možno by jej predsa len prospeli nejaké vsuvky do sveta, celkovo, okolie bolo budované náznakovito, autor zrejme stavil na pravidlo „menej je niekedy viac“. Najsilnejším momentom pre mňa bolo, keď sa robot zachoval vyslovene ľudsky a ja som vedel, že hoci by som prial víťazstvo „tým správnym“, nebude to tak. Záver je ale pomerne predvídateľný, možno by to chcelo mierne ozvláštnenie.
Hodnotenie: 90/100
Róbert Hric: Koniec sveta príde skôr (fantasy)
Janka
Prvá z finálových poviedok, ktorú som nečítala ako „betaríder“, ale ako čitateľ, konzument. V čistokrvnej dobrodružnej fantasy sú zručne spojené známe motívy, Vikingovia a voodoo, do nového, originálneho vzoru. Vo vzťahoch na lodi plnej vyhnancov to vrie, a tak si ani nevšimnú, že si na nich brúsi zuby nadprirodzeno. Dalo by sa namietať, že riešenie konfliktu zásahom čarodejnice, ktorá sa objaví v polovici príbehu, nie je dosť predznačené. Nad to som sa ešte ako-tak dokázala povzniesť. Skôr som mala problém s tým, že miestami mi príbeh prišiel pridrsný, Knuda Bez Hanby som znenávidela, ako už dávno žiadnu fiktívnu postavu nie. Na druhej strane je táto výčitka ale zároveň dôkazom, že ma autor dokázal vtiahnuť do deja.
Šaňo
Bam! To je začiatok! Lyrická sila opisu prírody ešte podporená priamym oslovením čitateľa / pozorovateľa a následne personifikácia s pointou a k tomu zmena času z minulého na prítomný, ktorý nás prenáša do daného momentu. To je ono a čitateľ má pocit, že je priamo v starej ságe.
Namiesto dlhosiahlych opisov sme hneď v akcii, ktorá nám pomedzi priamu reč jemne osvetľuje pozadie príbehu a zároveň necháva čitateľovi tušiť, kde sa naši hrdinovia nachádzajú a čo ich môže čakať. A veru nič dobré to nie je. V tejto poviedke akcia nikdy nekončí, čitateľ sa presúva z jedného vyobrazenia a boja do druhého. Príjemným spestrením sú zapamätateľné a plastické postavy, ktoré majú svoj vlastný hlas. Poviedka sugestívne vťahuje čitateľa do deja, ponúka mu niečo, čo doteraz nečítal a nevidel. Niekedy by som možno privítal čiastočné spomalenie, opis na úkor rozprávania a retardačný moment na konci. Nedeje sa, namiesto toho dostávame priehršť rozprávačských skratiek. Síce umne spracovaných, ale pár znakov navyše by neuškodilo.
Hodnotenie: 9/10
Páperíčko
Zaujímavý pokus o zmesku vikingských výpravných ság a trošku exotického korenia v podobe voodoo. Ja viem, budem za hnidopicha, ale voodoo sa vyvinulo až omnoho neskôr, ako poslední typickí Vikingovia otrčili kopytá. To pre mňa znižovalo mieru, akou ma autor dokázal vtiahnuť do príbehu. Rovnako aj prílišná snaha o originalitu bola viac na škodu ako na osoh (pri slovách „sukin potrat“ som skoro skončil prišpendlený na strope. Avšak príbeh bol vystavaný dobre, postavy uveriteľne, každý mal svoj charakter, bolo vidno, že podklady autor k tvorbe nepodcenil. Aj tak je to pre mňa najslabšia poviedka z celej päťky.
Hodnotenie: 72/100
Anna Olejárová: Preplatok (sci-fi/horor)
Janka
Tento rok moje číslo jeden. Poviedka síce zaradená medzi horory, ale rozhodne pošteklí aj bránicu. Vzhľadom na skutočný spoločenský problém, čo za ňou leží, to však bude smiech cez slzy. Páči sa mi, že starčekovia na rozdiel od iných akčných hrdinov nestrieľajú len tak naverímboha, ale profesionálne zameriavajú a počítajú si náboje. Autorke sa navyše podaril poriadny kúsok, pokiaľ ide o rozbíjanie rodových stereotypov spisovateliek. Jediná škoda, že v ňom nezašla ešte o krôčik ďalej tým, že by do akcie zaradila aj zopár „Božidár Novákových“ s guľometmi v igelitkách z Kauflandu.
Šaňo
Ďalší exkvizitný kúsok rozprávačského umenia. Je to rýchle, vtipné, vynikajúco štylizované. Keďže sa nevyznám v jednotlivých zbraňových systémoch, je mi jedno, o čom tí dedkovia točia. Funguje to a to je to hlavné. Jediný problém je, že celé je to bezduché. Akčná scéna za akčnou scénou. Postavy a ich konanie sú kulisami v štylistickej automatickej paľbe. Niktorá z nich nie je zaujímavá. Tu predáva forma nad dušou. Slovné gagy a vtipné prešmyčky sú tu len zásterkou, ktoré náš pohľad majú upriamiť inam ako na sujet samotný. Osobne by som dokonca polemizoval, čo táto poviedka robí v súťaži žánrov fantastiky, keďže celé je to postavené na deji transportovateľnom do hociktorej formálnej zápletky iného žánru. Zároveň chápem, že to bol primárny cieľ autorky.
Hodnotenie: 7/10
Páperíčko
Čítal som ho ako posledný a bolo to dobre.  Poviedka sa začína pomaly, nemastne-neslane, aby gradovala v celom priebehu a vyvrcholila vyslovene úsmevným záverom. Partia dedkov, ktorí idú vystrieľať Sociálnu poisťovňu? Bravo, tlieskam! Páčilo sa mi, že krytie, všetko, sedelo až na výnimky do najmenších detailov. Občas síce autorke ušlo, ako hlavný hrdina z bezmennej bandy prehadzoval zbrane len tak, alebo ako plot armor chránil hlavné postavy, len aby dorazili do svojho cieľa. Ale na druhú stranu, je to výsada autora. My píšeme, my môžeme. Pobavili aj vtipné narážky na dianie v našej milej-malej roztomilej krajine. Asi najlepšie na záver, tak ako sa zvykne vravievať.
Hodnotenie: 94/100
Martin Petro: Muž ktorý vymyslel farbu (sci-fi)
Janka
Čo by sa stalo, keby existovala jediná vec, ktorá by dokázala vyriešiť všetky problémy ľudstva, uhasiť konflikty, ukončiť vojny? Samozrejme, pobili by sme sa o ňu až do krvi. Doslova. „Muž, ktorý vymyslel farbu“ je zaujímavý myšlienkový experiment. Podobne ako prvé dve finálové poviedky má nádych starého sci-fi, hoci tu skôr ako o technológie ide o ľudskú podstatu. Formát televíznej debaty mi pripadá trošku obmedzujúci – dôkazom je, že keď sa autor z neho nakoniec vymaní, tempo a napätie podstatne vzrastie – ale na druhej strane poskytuje komplexný pohľad na hlavného protagonistu, tak ako ho vidí verejnosť v kontraste s tým, ako sa vníma sám. Neviem prečo, ale zo všetkých piatich poviedok sa mi práve na túto vytváral názor najťažšie. Nakoniec som sa dopracovala k tomu, že sa mi páči. Veľmi.
Šaňo
Vynikajúca poviedka s morálne silným momentom, ktorý je zároveň umocnený nečakanými zvratmi. Nemá to síce poetiku už hodnotenej vikingskej ságy, no napriek tomu to sugestívne pohlcuje čitateľa, akonáhle sa v druhej tretine rozprúdi rozhovor na pódiu. V určitých momentoch sa sila sugescie v interview, ktoré tvorí hlavnú štruktúru rozprávania, stáva jeho nepriateľom, pretože anonymizuje všetko ostatné navôkol. Opisné momenty zanikajú, prestávajú pre čitateľa existovať. Vykreslenie postáv je obmedzené a aj preto nakoniec zlomy v poviedke vyznievajú možno relatívne ostro, akoby chceli šokovať za každú cenu (aj tú Fantázie), no zároveň chabo, pretože pôsobia silene. Zaujímavý nápad tu hraje prím a veru, je veľmi silný. Zvrat nakoniec pocit len umocňuje. Veľmi dobré.
Hodnotenie: 8/10
Páperíčko
Poviedka je zaujímavým námetom, obávam sa len, či si v nej autor neukusol príliš veľké sústo, myslím tým na rozmer poviedky. Myšlienka je skvelá, celkovo sa mi nápad páčil. Prvá polovica poviedky sa mi čítala ťažšie, televízna debata bola miestami skôr na škodu ako na úžitok. Postava Lany mi prišla nevyužitá, hoci viackrát v texte bolo naznačené, že by mohla mať na viac. Rovnako mi nesedela úloha Farebného odboja, jednak odporovala logike farby, jednak mi prišla len ako prostriedok na posunutie deja. O čo slabšia mi prišla prvá polovica, o to lepšia bola tá druhá. Dokonca až tak, ako keby som čítal dve kapitoly z väčšieho diela. Zrazu to ide, odsýpa to, normálne to človeka baví a záver končí s mohutným potleskom. Len malá pripomienka pre autora – ak by celý čas vyrábal farbu s uvedenou ingredienciou, dotyčný by skončil s ťažkou chudokrvnosťou.
Hodnotenie: 82/100
Hlasovanie trvá do 28. októbra.
Hlasovať za svojho favorita môžete na stránkach SME.sk.
A nakoniec pár slov o celkovom dojme z finálovej pätice od Janky:
Ak moje názory znejú kriticky, nie je to preto, že by som poviedky považovala za zlé, práve naopak. Na každej z nich ma, či už nápadom alebo myšlienkovo, niečo veľmi zaujalo. Autorom však verím natoľko, že sa nebojím na nich uplatniť prísnejšie kritériá, a dúfam, že keby mali podobnú možnosť, urobia to isté pre mňa. (Myslím, že pod to sa podpíšu aj obaja ďalší recenzenti – pozn. Šaňo)
Celkovo sú finálové poviedky síce kvalitné, ale mám k nim dve pripomienky. Po prvé, všetky (aj Preplatok, hoci je od autorky, ktorá prekročila rodový stereotyp), sú vyslovene chlapské. Pre väčšiu vyváženosť by sa mi tam pýtala ešte nejaká ženská ruka. Po druhé, možno neoprávnene, ale mám pocit, akoby sci-fi poviedky väčšinou nevychádzali z úvah o budúcnosti, či entuziazmu a strachu, ale skôr z tradície, túžby ísť v šľapajách klasikov. Možno je tu priestor pre ďalších autorov a autorky na inováciu v rámci žánru?

Force Majeure

Force Majeure

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami